NEJVĚTŠÍ DATABÁZE
STUDENSTKÝCH REFERÁTŮ V ČESKU

Najdi si dokument, který potřebuješ v jiném jazyce: SK CZ HU

Celkem referátů: (9258)

Přihlášení Přihlášení Registrace
Přidej svou práci

Určovanie svetových strán

Odeslat známému Stáhnout Nahlásit chybu Buď první, kdo se vyjádří k tomuto příspěvku (0)

Oblast:Geografie

Autor: ivus

Počet slov:1431

Počet písmen:7,275

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet stran A4:4.04

Počet zobrazení / stažení:12045 / 33

Velikost:8.65 kB



Už pred tisícrociami si ludia všimli, že napoludnie, ked je Slnko najvyššie na oblohe, ich tiene smerujú vždy na tú istú stranu. Tento smer nazvali sever. Stal sa najspolahlivejším ukazovatelom, podla ktorého sa urcovali smery na Zemi.

Ked sa napoludnie postavíme tvárou k svojmu tienu (smerom na sever), za chrbtom máme juh. Ked roztiahneme ruky, pravá smeruje na východ a lavá na západ. Na východe Slnko vychádza a na západe zapadá. Medzi týmito základnými smermi (svetovými stranami) sú vedlajšie: medzi severom a východom je severovýchod, medzi severom a západom je severozápad, medzi juhom a východom je juhovýchod, medzi juhom a západom je juhozápad. Ako prvé sa vždy uvádzajú smery sever a juh.

Poludníky a rovnobežky:
Svetové strany sú dôležité nielen pri hladaní cesty na malom území. Potrebné sú aj pri urcení polohy každého miesta na zemeguli.
Zemská os, okolo ktorej sa otáca Zem, prechádza dvoma bodmi na jej povrchu- severným a južným pólom. Presne v prostriedku vzdialenosti medzi pólmi je na povrchu Zeme myslená ciara, ktorá sa nazýva rovník. Rovník rozdeluje Zem na dve pologule, a to na severnú a južnú. Rovnobežne a v rovnakej vzdialenosti od rovníka na sever a juh sú dalšie myslené ciary. Pretože sú rovnobežné s rovníkom, nazývajú sa rovnobežky. Na každej pologuli sa oznacujú císlami od 0 do 90. Vždy sa o nich povie, ci sú to rovnobežky severnej alebo južnej pologule. Rovník je nultá rovnobežka. Cím sú rovnobežky bližšie k pólu, tým sú kratšie. Najkratšie sú 90. rovnobežky, ktoré tvoria iba body – severný a južný pól. Dalšie významné rovnobežky sú obratníky a polárne kružnice. Keby sme išli okolo celej Zeme v smere sever- juh a mohli by sme pritom kreslit ciaru, nakreslili by sme poludník. Spája miesta, kde je poludnie v tom istom case. Všetky poludníky sú rovnako dlhé. Oznacujú sa císlami od 0 do 180. Nultý poludník (prechádza cez Londýn) utvára spolu so 180. poludníkom poludníkovú kružnicu. Táto kružnica rozdeluje Zem na dve pologule, a to na východnú a západnú. Preto sa aj poludníky oznacujú podla toho, na ktorej pologuli sa nachádzajú. Rovnobežky a poludníky tvoria spolu zemepisnú siet, podla ktorej vieme urcit polohu každého miesta na Zemi.


Co je to orientácia?
Orientovat sa znamená urcit miesto, kde sa nachádzame, vzhladom na 4 svetové strany. Buzola je rovnako dôležitá ako mapa. Pomáha nám urcit našu polohu, ci už v lese, na horách, na rovine alebo na morskom pobreží. Je to dost verný prístroj. Nech ju držíme akokolvek , rucicka ukazuje vždy na sever.

Ako to funguje?
Magnetické pole Zeme pritahuje magnetickú rucicku buzoly na sever, ktorý sa tiež nazýva „severný magnetický pól“.
Sever nájdeme ak si položíme buzolu na ruku, nie však velmi blízko pri tele, aby sme neovplyvnili buzolu kovovými predmetmi: zväzkom klúcov, nožom, rámom okuliarov. Existuje niekolko typov buzol: jednoduchá buzola, športová buzola so zrkadlom. Námornícka buzola sa volá kompas. Na všetkých typoch buzol sú 4 svetové strany oznacené stupnami: sever zodpovedá 0º, juh 180º, východ 90º a západ 270º.


Orientácia podla Slnka:
Nech sa nachádzame kdekolvek v prírode, táto hviezda nám poskytne informácie o case, smere. Musíme však vediet, že vychádza na východe a zapadá na západe a vo svojom kulminacnom bode svieti presne na juhu. Dvakrát v roku – v den jarnej a jesennej rovnodennosti- vychádza Slnko o 6. hod. presne na východe a zapadá o 18. hod. presne na západe.
Ked Slnko ráno vychádza, je nízko nad obzorom. Najvyššie nad obzorom je na poludnie. Slnecné lúce osvetlujú predmety, za ktorými sa vytvárajú tiene. Ráno sú dlhé, potom sa skracujú a na poludnie sú najkratšie. Smerujú vždy od Slnka. Na pravé poludnie (pri letnom case o 13. hodine, pri zimnom case o 12. hodine) smeruje krátky tien všetkých predmetov na sever.


Urcenie svetových strán podla Polárky:
Za jasnej noci lahko urcíme svetové strany pomocou najjasnejšej hviezdy v súhvezdí Malého voza- Polárky. Je to hviezda, okolo ktorej sa zdanlivo pomaly otácajú všetky ostatné hviezdy na oblohe. K nej smeruje zemská os.
Ak sa postavíme celom k Polárke, potom súvislá rovina prechádzajúca naším stanovištom a Polárka pretne svetový obzorník takmer v severnom bode. Ak sa teda dívame od Polárky kolmo k horizontu, dívame sa na sever.

Urcenie svetových strán podla Mesiaca:
Mesiac sa za svojho obehu okolo Zeme sa javí v rôznych mesacných fázach. Približná poloha mesacných fáz v dennej dobe: prvá štvrt- o 18. hod. na juhu, o 24 hod. na západe, o 6. hod. na severe. Spln- o 18. hod. na východe, o 24. hod. na východe, o 6. hod. na juhu.

Orientácia podla hodiniek:
Namierime malú hodinovú rucicku hodiniek k Slnku. Uhol, ktorý rucicka zviera s dvanástkou na ciferníku, rozpolíme myslenou priamkou. Smer, ktorý priamka ukazuje, vedie medzi Slnkom a dvanástkou na juh, na opacnej strane je potom sever. Treba si pamätat, že dopoludnia rozpolujeme uhol od malej rucicky vlavo, odpoludnia vpravo!

Orientácia podla mapy:
Všetky mapy dnes sú kreslené tak, že na ich hornom okraji je vždy sever. Akonáhle na mape vieme ukázat miesto, kde v skutocnosti stojíme a niekde v okolí vidíme nejaký význacný objekt (napr. kostolík, stanica, dedina...) a nájdeme tento objekt na mape, otácame mapou tak, aby naše stanovište na mape a význacný objekt na mape boli v rovnakom smere s naším skutocným v teréne.

Orientácia podla kompasu:
V 12. storocí objavili Cínania kúsky prirodzene magnetickej rudy, ktoré zavesené na niti smerovali vždy na sever. Najprv slúžili ako pomôcka pri veštení, ale coskoro ich zacali využívat námorníci ako primitívne kompasy. Neskôr sa magnety zacali vyrábat z tycí mäkkého železa, ktoré sa pôsobením iného magnetu orientovali severojužným smerom.
Smer na sever možno urcit pomocou kompasu aj vtedy, ked je zamracené. Kompas má 3 hlavné casti: puzdro, na dne nakreslenú smerovú ružicu, nad nou sa volne pohybuje rucicka- magnetická strelka. Strelka má 2 konce. Jeho strelka sa ustáli v smere sever- juh. Tmavý koniec strelky smeruje vždy na sever. Podla kompasu môžeme urcovat svetové strany a smery pocas celého dna, za každého pocasia a na ktoromkolvek miesta.
Strelka kompasu ukazuje na sever, pretože Zem sa správa, akoby mala pozdlž svojej osi velký tycový magnet. Ako prvý túto skutocnost zaznamenal v roku 1600 anglický geofyzik William Gilbert (1544- 1603). Casti magnetov, z ktorých magnetické pole zdanlivo vychádza alebo do nich vstupuje, sa nazývajú póly. Existujú 2 typy pólu: severný (na tento ukazuje strelka kompasu) a južný.

Orientácia podla buzoly:
Buzola je zdokonalený kompas. Keby sme mali volit medzi buzolou a kompasom, vždy je lepšie rozhodnút sa pre buzolu, pretože je presnejšia. Pomáha nám urcit našu polohu, ci v lese, na horách, na rovine, ci pobreží. Nech ju držíme akokolvek, rucicka vždy smeruje na sever.
Magnetické pole Zeme pritahuje magnetickú rucicku buzoly na sever, ktorý sa tiež nazýva „severný magnetický pól“. Ak ba sa severný magnetický pól zhodoval s geografickým pólom, bolo by to ideálne. Severný magnetický pól je vzdialený asi 2 250 km južne od geografického pólu.
Sever nájdeme, ak si položíme buzolu na ruku a otácame nou smerom k sebe, až kým sa magnetická rucicka nebude prekrývat so znackou 0º vyznacenou na stupnici, teda s magnetickým pólom. Nesmieme ju však držat velmi blízko pri tele, aby sme buzolu neovplyvnili kovovými predmetmi.

Orientácia v prírode:
Sneh sa na jar najdlhšie udrží na stránach a v priekopách otocených na sever. Mravenisko má strmší spád na severnej strane. Kostol stojí vežou ci hlavným vchodom na západ, oltáre na východ. Vcelíny smerujú na juh. V horských oblastiach majú stromy vplyvom vetra na severozápadnej strane vetvy redšie a olámané.

Orientácia pomocou pna:
Letokruhy na pni odpíleného stromu sú zdeformované v severojužnom smere. Na južnej strane hrubne strom rýchlejšie, takže vzdialenost medzi letokruhmi je tu väcšia, lebo z juhu prichádza na strom viac slnecného svetla.

Pomocou vegetácie:
Dobrý pozorovatel dokáže postrehnút pomalé a presné pohyby rastlín (najmä slnecnice). Listy rastlín sa otácajú v priebehu dna za slnkom, dokonca aj ked je zamracené. Ráno sú otocené na východ, vecer na západ. Rastliny potrebujú na svoj rast slnko, preto väcšinou oblubujú slnecné stanovištia. Na horách nájdeme južný svah podla toho, že je najkvetnatejší. Mach na stromoch je na severnej strane zelený a hustý a z druhej strany je žltkastý a gaštanový.


Použitá literatúra:
Arbonová, C. Príroda do vrecka, Orientácia. Príroda a.s. Bratislava. 1. vydanie. 1995 (31 strán)
Tichý, O. a Švec, R. Matematický zemepis a kartografie. Státné pedagogické nakladatelství. Praha. 1. vydanie. 1965. (297 strán)
Stanko, J. Stanková, A. Hušková, J. Vlastiveda pre 3. rocník základne školy. Slovenské pedagogické nakladatelstvo. 1994 (80 strán)



Diskuse

Buď první, kdo se vyjádří k tomuto příspěvku (0)