NEJVĚTŠÍ DATABÁZE
STUDENSTKÝCH REFERÁTŮ V ČESKU

Najdi si dokument, který potřebuješ v jiném jazyce: SK CZ HU

Celkem referátů: (9258)

Přihlášení Přihlášení Registrace
Přidej svou práci

Právo

Odeslat známému Stáhnout Nahlásit chybu Buď první, kdo se vyjádří k tomuto příspěvku (0)

Oblast:Právo

Autor: jaruska176

Počet slov:15929

Počet písmen:102,496

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet stran A4:56.94

Počet zobrazení / stažení:5968 / 38

Velikost:116.66 kB

1
VZNIK PRÁVA _____________________________________________________ 5
Pramene práva_____________________________________________________________ 5
Právne zbierky a zákonníky _________________________________________________ 6
Právne vztahy ____________________________________________________________ 7
Právna norma _____________________________________________________________ 8
Právny štát _______________________________________________________________ 10
SYSTÉM PRÁVA __________________________________________________ 12
Zákonodarný proces _______________________________________________________ 13
Verejný ochranca práv _____________________________________________________ 14
PRÁVNA OCHRANA A ORGÁNY OCHRANY PRÁVA ____________________ 15
Orgány ochrany práva _____________________________________________________ 15
Prokuratúra _____________________________________________________________ 17
Dalšie orgány ochrany práva________________________________________________ 18
Eutanázia, interupcie, trest smrti ____________________________________________ 21
Eutanázia _______________________________________________________________ 21
Interupcie_______________________________________________________________ 21
Trest smrti ______________________________________________________________ 21
ŠTÁTNE PRÁVO __________________________________________________ 22
Ústava Slovenskej republiky________________________________________________ 23
LUDSKÉ PRÁVA _________________________________________________ 26
Vývoj úpravy ludských práv _______________________________________________ 27
OSN___________________________________________________________________ 28
Dalšie organizácie ochrany ludských práv _____________________________________ 31
OBCIANSKE PRÁVO ______________________________________________ 33
právo vecné _____________________________________________________________ 33
záväzkové právo _________________________________________________________ 35
Obcianske súdne konanie __________________________________________________ 38
RODINNÉ PRÁVO _________________________________________________ 39
Manželstvo _____________________________________________________________ 39
Vztahy medzi rodicmi a detmi ______________________________________________ 41
Výživné ________________________________________________________________ 43
PRACOVNÉ PRÁVO _______________________________________________ 44
Pracovný pomer__________________________________________________________ 46
Pracovná zmluva _________________________________________________________ 47
Skoncenie pracovného pomeru ______________________________________________ 49
2
Pracovný cas a cas odpocinku_______________________________________________ 51
Pracovné volno s náhradou mzdy____________________________________________ 52
3
4
5
Vznik práva
Vznik práva súvisí so vznikom štátu
Symbolom práva je Justícia ( rímska bohyna ) ktorá v pravej ruke zviera mec, v lavej
váhy a má zaviazané oci.
Pôvod slova ius ( právo ) nieje celkom jasný – môže byt zo slova ju =zaväzovat alebo
od slova ius = justícia.
Znaky práva
1) Svojim vznikom je spojené so vznikom štátu, je zabezpecené štátnym
donútením.
2) Má celospolocenskú záväznost = monizmus práva.
3) Má presne stanovenú formu, vstupuje oficiálne do platnosti a má aj presne
vymedzenú platnost.
Právo je súhrn všeobecne záväzných pravidiel správania sa potvrdených a
vynutitelných štátnou mocou.
Právo poznáme : a) objektívne – všeobecne záväzné právo
b) subjektívne – oprávnenie nieco mat, používat, žiadat, vplíva
zo všeobecne záväzného práva a je ním chránené.
Pramene práva
a) materiálne – materiálne podmienky života spolocnosti ( etické, ekonomické, sociálne
politické prírodné geografické, demografické podmienky )
b) formálne -súcasnost – republikové, komunálne právo
- historické
1) právne obycaje – pravidlo správania sa, ktoré sa dlhodobým používaním
ustálilo a ktoré štát používa ako právnu normu.( u nás niesu pramenom
práva) Aby mohla byt právna obycaj záväzná, musí splnat:
o jej dlhodobé a reálne zachovávanie urcitou spolocnostou
o urcitost obsahu práv a povinností, ktorých sa týka
o všeobecné presvedcenie obyvatelstva o jej záväznosti
2) normatívne akty – všeobecne záväzné predpisy ako výsledok
normotvornej cinnosti subjektov tvory práva. V SR sú pramenom práva
najmä normatívne akty štátnych orgánov
3) Súdny precedens – individuálny právny akt, ktorý nadobúda normatívny
význam pri riešení dosial neriešeného prípadu. U nás niesu pramenom
práva.
4) Normatívna zmluva – upravovanie len konkrétnych individuálnych
vztahov. Musí obsahovat ustanovenia aplikovatelné na viaceré prípady.
Napr. kolektívna zmluva.
Právna kultúra súhrn charakteristických rysov ktoré odlišujú skupiny právnych radov
z hladiska techniky, tvorby a realizácie práva.
a) kontinentálny právna kultúra – podkladom je zákon, súdy právo aplikujú, ale
netvoria ho.
b) Angloamerická právna kultúra- podkladom je vela normatívnych aktov
a precedensov.Súdy právo nielen aplikujú,ale ho ajtvoria.
6
Právne zbierky a zákonníky
Urnamov kódex – v tzv. katastrálnom zozname sa opisovali hranice štátu, dotýka sa
hospodárskych vztahov a rodinného práva, král Urnam zaviedol titul Král Summeru
a Akkadu.
Chamurapiho zákonník – text je vytesaný na dioritovej stéle v hlavnej Mardukovej
svätyni, v hornej tretine je reliéf s obrazom chamurapiho, ktorí prijíma tabulky zákona
od Boha sediaceho na tróne. Text je písaný v stlpcoch z prava do lava, obsahuje 280
paragrafov. Sú ttu zložité hospodárske, sociálne, rodinné, dedicské vztahy, trestné
a majetkové právo. „ Pred tento obraz sa má dostavit ten poškodený, ktorý si
uplatnuje nejaký právny nárok “ „ oko za oko zub za zub “
Zákon 12 tich tabúl – uplatnuje vztahy medzi plebejcami a Patricijmi.
Justiniánov kódex – zozbierané texty rímskeho súkromného práva.
Code Civil – Napoleónov zákonník.
Funkcie práva – právo ovplyvnuje materiálna základna, výroba a ekonomické statky.
1) kultúrno-výchovná funkcia
2) zabezpecenie ochrany a bezpecnosti štátu
3) ochrana poriadku v štáte a politických a sociálnych práv a slobôd
4) zabezpecenie dobrej medzinárodnej spolupráce
5) iné
v praktickom živote rozlišujeme právo:
a) Prirodzené právo– vyplýva z hodnoty cloveka ako jednotlivca a z jeho
dôstojnosti ( právo na život, ochranu zdravia ) má:
1) všeobecnú platnost ( od narodenia pre všetkých)
2) nemennost ( nemení sa so zmenou okolností )
3) poznatelnost ( clovek ho žije od detstva a je s ním stotožnený )
v niektorých obdobiach pod vplyvom verejnej mienky, vodcov sa môže
jeho poznatelnost zatemnit ( vojna napr. )
b) Pozitívne právo – predstavuje predpisy, ktoré urcuje príslušný štátny orgán.
Malo by vychádzat z prirodzeného práva, ak to tak nieje = právny
determinizmus. ( napríklad dobrý skutok podla prirodzeného práva môže byt
podla pozitívneho práva trestný )
Správanie ludí závisí od právneho vedomia = súhrn ideí, noriem, predstáv ludí
o práve, v ktorom sa prejavuje ich vztah k právu, poznanie, hodnotenie, požiadavky
v oblasti práva. Právne vedomie môže byt:
a) de lege lata ( poznatky a predstavy o platnom práve )
b) de lege ferenda ( hodnotiace alebo ocenujúce názory ludí na platné právo
z hladiska jeho správnosti, spravodlivosti, objektivity.. )
Právne skutocnosti – viažu na seba vznik, zmenu, alebo zánik právneho vztahu.
Právne konanie ( má vôlový charakter ) v súlade s právom / protiprávne.
Právne udalosti ( nemajú vôlový charakter ) v súlade s právom/ protiprávne
7
Právne vztahy
špecifický druh spolocenských vztahov, sú to špecifické vztahy upravené právom.
Subjekty právneho vztahu : Fyzické osoby, právnické osoby, štát, štátne orgány.
Právna subjektivita – patrí sem
a) spôsobilost na práva a povinnosti
b) Spôsobilost na právne úkony
c) Deliktuálna spôsobilost ( 15 r )
d) Procesná spôsobilost
Objekt právneho vztahu – hodnoty hmotného, alebo nehmotného charakteru k comu
smeruje správanie subjektov právneho vztahu. Sú to veci v hmotnej podobe, služby,
nehmotné statky, právo ( ak môže byt predmetom PV, právo užívat byt.... )
Obsah právneho vztahu je nevyhnutnost úcastníka právneho vztahu správat sa tak,
ako to prikazuje norma.
a) povinnost nieco dat ( dare )
b) povinnost nieco vykonat ( facere )
c) povinnost zdržat sa konania ( non facere )
d) povinnost nieco strpiet ( pati )
Zastúpenie: Zo zákona ( rodicia zastupujú deti )
Na základe rozhodnutia štátneho orgánu ( opatrovníctvo )
Na základe splnomocnenia
8
Právna norma
Je to pravidlo správania sa, ktoré upravuje správanie, postup, cinnost ludí ( FO
), organizácií ( PO ) a štátu.
Je stanovená štátnym orgánom v stanovenej forme.
Je všeobecne záväzná.
Musí prikazovat, zakazovat, dovolovat.
Musí byt vyhlásená v zbierke zákonov SR.
Má svoju platnost a úcinnost ( legis vakancné obdobie = prázdniny zákona ) Ked
právna norma nadobudne úcinnost musí sa dodržiavat.
Je vynutitelná štátnou mocou. ( poznáme aj normy nevynutitelné = normy
spolocenského správania, náboženské ... )
Štruktúra právnej normy, je vnútorná usporiadanost, vzájomná súvislost jej castí.
Používame trojclánkovú štruktúru ( trichotonomickú )
1) Hypotéza – urcuje okolnosti a podmienky za akých je subjekt povinný zachovat
sa spôsobom urceným k dispozícii.
2) Dispozícia – Urcuje správanie príslušného subjektu v prípadoch ked nastali
podmienky urcené hypotézou. Tvorí jadro právnej normy, reguluje konanie ludí.
3) Sankcie – ustanovujú následky spojené s nedodržiavaním pravidla stanoveného
v dispozícii.
Poznáme aj koncepciu zdvojenej právnej normy:
1) Primárna hypotéza – primárna podmienka na základe ktorej má
nastat primárny následok.
2) Primárna dispozícia – stanovuje co má byt následkom. Ak
primárny následok nenastane nastávajú nové podmienky...
3) Sekundárna hypotéza – na jej základe sa stanovuje sekundárna
dispozícia.
4) Sekundárna dispozícia
Vlastnosti právnej normy:
a) Záväznost – vyplýva z platnosti a úcinnosti.
b) Všeobecnost – je pre všetkých.
c) Normatívnost – úprava správania pomocou príkazov, zákazov, povolení...
d) Efektívnost – minimálna miera rešpektovania.
e) Pôsobnost – okruh ludí ktorých sa PN týka ( môže byt územná, casová atd. )
f) Štátne donútenie – ochrana jednotlivca a spolocnosti. Môže byt priame (
preventívne formy pôsobenia, subjekt ich dodržiava sám ),alebo nepriame (
nútené plnenie PN ( súdy ) nieje to však totožné so sankciou.
Sankcie :
a) Trestnoprávne – za porušenie normy ( penažné ... )
b) Obcianskoprávne ( náhrada škody )
c) Pracovnoprávne
d) Administratívnoprávne...
9
Sankcie môžeme podla zamerania rozdelit na :
a) Reparacné ( náhrada )
b) Reštitucné ( návrat vecí do pôvodného stavu )
c) Represívne
d) Satisfakcné ( nemajetková ujma )
Delenie právnej normy :
a) Ústavné
b) Zákonné
c) Podzákonné ( nariadenia vyhlášky..)
d) Normatívne ( neadresované, všeobecné )
e) Individuálne ( konkrétne problémy )
f) Konštitutívne, právotvorné ( vznik, zmena, zánik právneho vztahu )
g) Deklaratórne ( potvrdzujúce, konštatujúce, existencia, neexistencia právneho
vztahu )
Slovnícek:
Kodifikácia –usporiadanie právnych noriem tak, aby vzniklo zásadne celé odvetvie,
výsledkom je kódex ( zbierka )
Uzancia – slušnost, obycaj
Kurtoázia – správanie sa podla diplomatického protokolu
Právna komparastika – právna veda zoberajúca sa porovnávaním právynch systémov.
Právna Hermeneutika - právna veda zoberajúca sa výkladom právnych noriem.
Právo veta – právo prezidenta SR odopriet súhlas s obsahom uznesenia NRSR.
Kvórum – minimálny pocet poslancov prítomných na prijatie uznesenia. 76 poslancov.
Ratifikácia – akt, ak parlament potvrdí záväznost podpísanej zmluvy
Derogácia – skoncenie úcinnosti právnej normy.
Legalita – stav spolocnosti ktorý je v súlade s právom.
Imunita – beztrestnost niektorých osôb.
10
Právny štát
V štáte vládne právo, je to systém v ktorom vývoj a fungovanie štátu sú prioritne
podmienené ústavou a systémom zákonov. Zákon je teda vládcom kt. prikazuje
všetkým a každému.( Nomos despotes )
Koncepcia právneho štátu funguje od 19. st. jeho realizácia až od storocia 20 teho.
Nositelom myšlienky právneho štátu bol politický liberalizmus, realizátorom boli
liberálne a sociálno-demokratické strany.
 Liberály tvrdia, že základ spolocnosti je obcan, teda práva musia mat všetci
obcania.
 Sociálny demokrati sa zameriavali na robotníkov, ktorí nemali v tomto období
takmer žiadne práva ( ani volebné )
Po prvej svetovej vojne sa volebné právo rozšírilo takmer na celú populáciu =
všeobecné volebné právo. Odvtedy sa vlády tvoria na základe volebných výsledkov.
Bolopotrebné upravit vztahy medzi obcanom a štátom.
Harold Laski – všetci musia dodržiavat zákony, ak štátne orgány nedodržiavajú
dohodnuté zásady vzniká situácia ktorá obcanov oprávnuje odmietnut poslušnost
štátu a postavit sa na odpor. ( ins resistendi )
Znaky právneho štátu:
1) moc sama seba obmedzuje vopred prijatými zákonmi.
2) Obcan môže konat všetko co zákon nezakazuje.
3) Dodržiavajú sa ludské a obcianske práva.
4) Vláda práva, všeobecne záväzného pravidla.
5) Clovek nemá byt závislí od toho kto je pri moci, ale od zákona.
6) Právo zaväzuje nielen obcanov, ale aj štát.
7) Najvyššie štátne orgány musia postupovat len v medziach zákona, na
základe práva.
8) V štáte platí delba štátnej moci.
9) Clenovia spolocnosti majú právnu istotu, že nikto nemôže zasahovat do ich
slobody ( okrem prípadov kde to zákon predvída = trestné ciny )
10) Existuje kontrola moci a systém ochrany práva.
Obcan
Odbory, ob.
Združenia...
Ústava zákony
Štát
11
Základom každého právneho štátu je demokraticky prijatá ústava, ktorá zarucuje :
1) Kompetencie štátnych orgánov a inštitúcií.
2) Spôsob akým sa vytvárajú.
3) Komu zodpovedajú za svoju cinnost ( orgány ochrany práva to zarucujú =
súdnictvo, ombudsman, prokuratúra, polícia )
Každý musí mat garantované právo na spravodlivý proces:
a) Právo na sudcu.
b) Každý musí byt oboznámený o vznesení obvinenia
c) Musí mat právo vyjadrit sa ku všetkým skutocnostiam.
d) Nikoho nemožno odsúdit bez toho, aby sa vyjadril vo všetkých skutocnostiach
ktoré sa mu pokladajú za vinu.
Spravodlivý súdny proces má tieto základné princípy:
1) Polícia má prísne obmedzené práva.
2) Nikoho nemožno zadržat bez jasného písomného obvinenia
ktoré uvádza z akého porušenia zákona je podozrivý.
3) Zadržaný musí byt oboznámený so svojimi právami.
4) Platí zásada presunkcie neviny.
5) Obcanov nemožno nútit aby svedcili proti sebe ( vynútené
priznanie )
6) Nemožno dva razy trestat za ten istý cin.
7) Kruté, ponižujúce tresty sú zakázané.
8) Proti rozsudku súdu existujú opravné prostriedky.
Právny štát môže fungovat na základe urcitých politických podmienkach:
2) Konsenzus medzi väcšinou a menšinou.
3) Šanca na zmenu.
4) Možnost vzniku organizovaného nesúhlasu.
5) Možnost vyjadrovania obcianskych postojov.
6) Politická spravodlivost.
12
Systém práva
Súhrn právnych noriem je systémom len vtedy, ak medzi právnymi normami
existujú hierarchické väzby, t.j. usporiadanie právneho systému na základe
právnej sily.
Právna sila urcuje postavenie právnej normy v systéme práva. Umožnuje porovnávat
právnu normu s inými právnymi predpismi, zistit jej podriadenost ci nadradenost,
prípadne rovnaké postavenie.
Právna sila. Normatívne právne akty majú rôznu právnu silu. Právna sila je
vlastnost právnej normy, ktorá ju robí nadradenou nad inú právnu normu.
Podla stupna právnej sily delíme právne akty na:
 prvotné (primárne, originálne) – ústava, ústavné zákony a zákony
 druhotné (sekundárne, odvodené) – nariadenia vlády, vykonávacie vyhlášky
ministerstiev, vyhlášky obcí a pod.
Právny systém – tvoria platné právne normy, ktoré sú v právnom systéme
usporiadané vertikálne (tvoria hierarchiu) a horizontálne. Právny systém každého štátu
tvorí urcitú štruktúru.
Poznáme tri základné druhy právnych systémov:
a) právny systém štátu, t.j. právo platné vo vnútri štátu = vnútroštátne právo,
b) medzinárodné právo – upravuje vztahy medzi štátmi,
c) velké právne systémy niektorých štátov – slúžia ako pramen práva,
urcitý vzor ci ideál. Napr. kontinentálny právny systém v Európe,
angloamerický, socialistický a pod.
Právny poriadok - je súhrn všetkých pramenov práva, ktoré platia v urcitom
štáte. Každý štát má svoj vlastný právny poriadok a vyžaduje jeho dodržiavanie od
vlastných obcanov aj cudzincov, ktorí žijú na území na štátu. Každý je taktiež viazaný
právnym poriadkom svojho štátu, aj ked sa zdržuje na území iného štátu, pokial sa
nedostáva do rozporu s jeho právnym poriadkom.
Je súhrn platných právnych noriem v urcitom štáte. Jeho súcastou sú relatívne
samostatné súbory právnych noriem, ktoré upravujú právne vztahy
v jednotlivých oblastiach života - odvetvia práva.
Cast odvetví patrí do verejného práva, druhá cast do súkromného práva.
Domitius Ulpianus, známy rímsky právnik, ich rozlíšil nasledovne: „Verejné právo je
to, ktoré vyjadruje záujmy štátu a súkromné to, ktoré vyjadruje záujmy jednotlivcov,
sú niektoré veci verejne prospešné, niektoré súkromné.“
 Verejné právo je charakterizované úpravou medzi štátnymi orgánmi
a subjektami na princípe nadriadenosti a podriadenosti (subordinácie).
Vyznacuje sa záväznostou ( kogentnostou ).Do verejného práva zaradujeme:
a) ústavné (štátne) právo
b) správne právo
c) financné právo
d) trestné právo
e) procesné právo
13
 Súkromné právo upravuje vztahy subjektov obcianskej spolocnosti na
princípe ich vzájomnej rovnosti a nezávislosti. Zaradujeme sem:
a) obcianske právo
b) rodinné právo
c) obchodné právo
d) autorské...
 Zmiešaný charakter má pracovné právo. Úpravy v oblasti verejného a súkromného
práva sa v praxi prelínajú a na seba navzájom nadväzujú.
Zákonodarný proces
1) navrhovatel návrhu zákona – Môže byt vláda SR, poslanci, alebo výbor NRSRmajú
právo zákonodarnej iniciatívy, musí mat paragrafné znenie a dôvodovú správu.
2) Predseda NRSR – ak návrh zákona nesplna predpísané náležitosti, ktoré rokovací
poriadok a legislatívne pravidlátvorby zákonov, predseda NRSR ho vráti
navrhovatelovi na prepracovanie. Návrh sa podáva písomne, alebo v elektronickej
podobe.
3) I. cítanie: schôdza NRSR – národná rada vedei o návrhu všeobecnú rozpravu
a hlasovaním rozhoduje ci:
a) návrh vríti navrhovatelovi na dopracovanie
b) nebude pokracovat v rokovaní o návrhu
c) návrh prerokuje v druhom cítaní.
Návrh zákona musia dostat poslanci najmenej 15 dní pred schôdzou. Návrh zákona
uvedie navrhovatel. Po nom vystúpi spravodajca, ktorého urcí gestorský výbor.
4) II. cítanie výbory – o návrhu zákona rokujú výbory, ktorým bol pridfelený v I. cítaní,
majú na to 30 dní.
5) II. cítanie gestorský výbor ( vypracuje spolocnú správu, urcí spravodajcu )
zjednocuje stanoviská výborov, ktoré o návrhu zákona rokovali, a podáva o nich
informáciu NRSR
6) II. cítanie schôdze NRSR – na každý návrh musí byt minimálne 15poslancov.
Národná rada rokuje o návrhu zákona v podrobnej rozprave a hlasuje o predložených
pozmenujúcich a doplnujúcich návrhoch. Hlasovaním rozhodne ci:
a) návrh vráti navrhovatelovi na dopracovanie
b) odloží rokovanie o návrhu zákona
c) nebude pokracovat v rokovaní o návrhu
d) bude pokracovat v rokovaní o návrhu zákona
7) III. Cítanie schôdze NRSR – hlasuje o návrhu zákona ako o celku. Ak je potrebné
urobit v návrhu zmeny, vráti ho do niektorého zo štádií II cítania. ( treba na to 30
poslancov )
8) Prezident SR – ak vráti zákon prezident zákon musí byt schválený vyšším poctom
poslancov. U nás zákon podpisuje: Prezident ( veto 15 dní ), Predseda NRSR ( do 7
dní ) , predseda vlády, príslušný minister.
14
Verejný ochranca práv
Ombudsman slúži všetkým.
Volí sa na 5 rokov NRSR, musí mat minimálne 35 rokov.
Je dôležitý pri konaní, po rozhodnutí, alebo cinnosti orgánov verejnej správy.
Rozsah pôsobnosti:
a) môže prešetrovat podnety
b) je oprávnený z vlastnej iniciatívy prešetrovat postup orgánov verejnej správy.
Spôsob cinnosti:
a) podáva upozornenia orgánom verejnej správy
b) podáva podnety na zmenu všeobecne záväzných právnych predpisov
c) prešetruje postup orgánov verejnej správy
d) podáva návrh na zacatie právneho konania
e) vypracúva správy o svojej cinnosti
Podnet môže byt podaný:
a) písomne
b) faxom
c) e-mailom
d) telefonicky
e) osobne
Z podnetu musí byt zjavné :
a) kto ho podáva
b) proti ktorému orgánu verejnej správy smeruje
c) opis podstatných skutocností
15
Právna ochrana a orgány ochrany práva
Spolu s uplatnovaním práva zákonite dochádza aj k jeho ohrozovaniu a porušovaniu.
Preto štát vytvoril urcitý kontrolný systém, ktorý sa v prípade porušenia zákona usiluje
o opätovné obnovenie právneho stavu.
Medzi záruky (garancie) ochrany práva patrí:
a) zabezpecenie súladu všetkých právnych predpisov s ústavou,
b) nezávislost súdnictva,
c) opravné prostriedky proti rozhodnutiam,
d) peticné právo,
e) štátna a spolocenská kontrola,
f) úrad ombudsmana.
Orgány ochrany práva
Súdny systém – vo vyspelých demokratických krajinách chráni dodržiavanie práva.
Súdy sú zriadené štátom ako nestranné a nezávislé inštitúcie. Sudcovia sa pri
svojom rozhodovaní riadia iba platnými zákonmi.
Každý obcan, ktorý sa domnieva, že bolo porušené jeho právo, má možnost domáhat
sa nápravy na súde. Na súde je taktiež možné požadovat rozhodnutie o tom, že
obcanovi isté právo prislúcha bez ohladu na iného obcana. Na druhej strane pred súd
môže byt povolaný ten, kto porušil právo – súd potom rozhoduje o jeho vine.
Základným pramenom pre súdnictvo je Ústava SR a Zákony o súdoch a sudcoch.
Podla povahy vecí, ktoré sú pred súdom prerokovávané, sa rozlišujú tri základné
typy súdov:
 civilné (obchodné a správne) – napr. rozvod manželstva;
 trestné – prerokovávajú trestné ciny (lúpež, vražda, podvod apod.);
 vojenské.
Sústava súdov - súdy tvoria hierarchicky usporiadanú sústavu. Medzi jej úrovnami
existujú vztahy nadriadenosti a podriadenosti:
 Najvyšší súd – vrcholný súdny orgán, sleduje rozhodnutia súdov a zaistuje
zákonnost, rozhoduje o mimoriadnych opravných prostriedkoch, skúma
zákonnost rozhodnutí orgánov štátnej správy.
 Všeobecné súdy – krajské a okresné – rozhodujú v obcianskoprávnych,
obchodnoprávnych, správnoprávnych a trestnoprávnych záležitostiach. Krajské
súdy fungujú ako tzv. odvolacia inštancia.
 Špeciálny súd – má postavenie súdu vyššieho stupna. Jeho nadriadeným súdom
je Najvyšší súd.
Samostatnú súcast súdnej organizácie okrem všeobecných súdov predstavuje Ústavný
súd SR, ktorý dohliada na dodržiavanie ústavnosti v krajine. Rozhoduje napr.
o zrušení zákonov, ci sú v rozpore s ústavným zákonom alebo medzinárodnými
zmluvami, ako aj o stažnostiach jednotlivcov na porušenie ústavných práv a slobôd.
Proti rozhodnutiu Ústavného súdu nie je možné podat odvolanie.
16
Sudcovia rozhodujú v tzv. senátoch. Senáty okresného súdu sa skladajú zo sudcu
a dvoch prísediacich. Senát krajského súdu sa skladá:
- z dvoch sudcov, z ktorých jeden je predsedom, a troch prísediacich, ak
rozhodujú ako súdy prvého stupna v trestných veciach;
- z predsedu a dvoch sudcov v ostatných prípadoch.
Sudca, prokurátor, advokát, ani notár nesmú vykonávat žiadnu inú verejnú ani
zárobkovú funkciu. Výnimkou je pedagogická, vedecká a umelecká cinnost. Sú
povinní zachovávat mlcanlivost o skutocnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone
svojho povolania.
Na osobu sudcu sa kladú velké nároky. Smie ním byt iba bezúhonný obcan starší
ako 30 rokov s vysokoškolským právnickým vzdelaním, ktorý absolvoval justicnú
skúšku. Sudca sa svojej funkcie ujíma zložením slubu. Sudcov vymenúva prezident
na návrh Súdnej rady bez casového obmedzenia.
Sudcov Ústavného súdu SR vymenúva na 12 rokov prezident SR z dvojnásobného
poctu osôb navrhnutých NR SR (13 sudcov). Predsedu a podpredsedov Najvyššieho
súdu SR volí zo sudcov Najvyššieho súdu SR prezident na 5 rokov, a to najviac na dve
po sebe idúce obdobia.
NR SR sudcu odvolá:
na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný cin,
na základe disciplinárneho rozhodnutia pre cin, ktorý je nezlucitelný s výkonom
funkcie sudcu.
NR SR môže sudcu odvolat:
ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoluje riadne vykonávat sudcovské povinnosti,
ak dosiahol vek 65 rokov.
17
Prokuratúra
Je štátny úrad, ktorý sa okrem súdov významne podiela na právnej ochrane, chráni
práva a zákonom chránené záujmy fyzických i právnických osôb a štátu.
Orgány štátneho zastupitelstva upozornujú na nezákonnosti, stíhajú trestné ciny,
dohliadajú na dodržiavanie zákonov a pod.
Podstatou cinnosti prokurátora je oblast trestného konania: má rozhodujúcu úlohu
v prípravnom konaní, v mene štátu podáva obžalobu a pri súde zastupuje štát.
Prokuratúra v prípravnom konaní spolupracuje s vyšetrovatelmi, rozhoduje, ci má
trestné konanie pokracovat, alebo má byt zastavené, dáva predbežný súhlas na
zadržanie páchatela, podáva návrh na zatknutie a vzatie obvineného do väzby, na
vykonanie domovej prehliadky a pod.
V obcianskoprávnych veciach vystupuje iba okrajovo (napr. podáva návrh na zacatie
konania vo veci popretia otcovstva, vyhlásenia za mrtveho, vstupuje do konania
o zbavení spôsobilosti na právne úkony a pod.).
Sústava úradov prokuratúry SR:
1) Generálna prokuratúra SR – je najvyšším orgánom v sústave
orgánov prokuratúry, jej súcastou je Úrad špeciálneho
prokurátora na odhalovanie a trestné stíhanie korupcie
a organizovaného zlocinu a vojenská súcast generálnej
prokuratúry;
2) krajské prokuratúry, ktoré sú nadriadené okresným
prokuratúram vo svojom územnom obvode;
3) okresné prokuratúry a vojenské obvodné prokuratúry.
Generálneho prokurátora SR vymenúva a odvoláva na návrh NR SR prezident SR.
Funkcné obdobie generálneho prokurátora je 7 rokov. Prokurátorov vymenúva
generálny prokurátor na dobu neurcitú.
Sídla a obvody úradov prokuratúry sa zhodujú so sídlami a obvodmi súdov.
Generálny prokurátor u nás - Dobroslav Trnka
18
Dalšie orgány ochrany práva
Ku ochrane práv a záujmov jednotlivcov prispievajú okrem súdov a prokuratúry aj
advokáti, notári, danoví poradcovia, komercní právnici, polícia, ombudsman... Ich
úlohou je poskytovat právnu pomoc tým, ktorí sa v komplikovanom právnom
systéme nie celkom orientujú. Právna pomoc znamená zastupovanie, obhajobu
v trestných veciach, spisovanie listín o právnych veciach, poskytovanie právnych rád a
pod.
Právnu pomoc v celom rozsahu poskytujú iba advokáti. Sú oprávnení svojich klientov
zastupovat pred súdmi a ostatnými orgánmi. V trestnom konaní môže ako obhajca
zastupovat obvineného iba advokát. Úlohou advokátov je:
a) pomáhat uskutocnovat právo obcanov na obhajobu a chránit ostatné
práva a záujmy obcanov v súlade s ústavou a zákonmi,
b) obhajovat obcanov v trestnom konaní,
c) zastupovat obcanov a právnické osoby pred súdmi, štátnymi orgánmi
a inými právnymi subjektmi,
d) vyhotovovat a spisovat zmluvy, podania a iné listiny,
e) udelovat právne rady,
f) vypracúvat stanoviská, analýzy, rozbory k rôznym právnym problémom.
Každý advokát musí byt zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská
advokátska komora so sídlom v Bratislave. Musí podat písomnú žiadost a musí byt
a) plne spôsobilý na právne úkony,
b) musí mat vysokoškolské právnické vzdelanie,
c) musí mat vykonanú pätrocnú právnickú prax, z toho najmenej tri roky ako
advokátsky koncipient,
d) zložit advokátsku skúšku,
e) byt bezúhonný
f) zložit slub do rúk predsedu komory.
Zákon umožnuje aj vyciarknutie zo zoznamu.
V oblasti súkromného práva majú významné postavenie v rámci ochrany práv notári.
K ich cinnosti patrí spisovanie verejných listín o právnych úkonoch (napr. závet,
dôležité zmluvy...), osvedcovanie právne významných skutocností a vyhlásení, t.j.
vidimácia (overovanie zhody kópie alebo opisu s originálnou listinou), overenie
(legalizácia) podpisu urcitej osoby, osvedcovanie priebehu losovania a pod.
Notári môžu prijímat do úschovy cenné listiny, vykonávat funkciu správcu
majetku a vykonávat jednotlivé úkony v dedicskom konaní.
Notárske úrady zriaduje minister spravodlivosti v obvodoch okresných súdov. Taktiež
menuje jednotlivých notárov (na rozdiel od advokátov a danových poradcov). Na
výkon úradu notára je nutný zápis v Notárskej komore SR, ktorá uskutocnuje dohlad
nad cinnostou svojich clenov.
Za notára môže byt vymenovaný:
1) je plne spôsobilý na právne úkony,
2) získal vysokoškolské právnické vzdelanie,
3) je bezúhonný,
4) vykonal pätrocnú právnickú prax, z toho najmenej 2 roky notársku prax,
5) zložil notársku skúšku.
19
Komercní právnici poskytujú právnu pomoc fyzickým a právnickým osobám, najmä
vo veciach podnikatelskej cinnosti.
Právnu pomoc a financno-ekonomické rady vo veciach daní, odvodov a poplatkov
a iných danových záležitostí ponúkajú danoví poradcovia. Môžu zastupovat svojho
klienta pri komunikovaní s danovým úradom (napr. danové priznanie).
Nezávislým orgánom právnej ochrany je verejný ochranca práv. Na Slovensku bol
tento inštitút zriadený v zmysle zákona c. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv.
Ochranca pôsobí v oblasti ochrany práv obcanov pred necinnostou orgánov verejnej
správy, respektíve pred negatívnymi dôsledkami cinnosti štátnych orgánov, pokial je
cinnost týchto orgánov v rozpore s právom a nezodpovedá princípom demokratického
právneho štátu. Verejný ochranca práv je volený NR SR na obdobie 5 rokov.
Kandidáta musí navrhnút najmenej 15 poslancov. Môže ním byt zvolený obcan SR,
ktorý v den volby má aspon 35 rokov, nesmie byt príslušníkom žiadnej politickej
strany ani politického hnutia. Pôsobnost verejného ochrancu práv sa vztahuje na
orgány štátnej správy, orgány miestnej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby,
ktoré podla osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických
a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Pôsobnost ochrancu sa nevztahuje na
NR SR, prezidenta, vládu, Ústavný súd SR, Najvyšší kontrolný úrad, spravodajské
služby, na rozhodovacie právomoci vyšetrovatelov Policajného zboru, prokuratúru
a súdy. (U nás – Pavol Kandrác)
Komora exekútorov a súdni exekútori Slovenská komora exekútorov je stavovskou
organizáciou exekútorov, ktorá je súcastou Medzinárodnej únie súdnych exekútorov
so sídlom v Paríži. Postup exekútorov pri vykonávaní exekúcie upravuje exekucný
zákon.Exekútori sú štátom splnomocnené osoby, ktoré na návrh oprávneného subjektu
zabezpecujú nútený výkon súdnych rozhodnutí.
Najvyšší kontrolný úrad a iné kontrolné orgány štátnej správy upravuje ho druhý
oddiel tretej hlavy ústavy. Je to nezávislý orgán vykonávajúci kontrolu hospodárenia
s rozpoctovými prostriedkami, so štátnym majetkom, majetkovými právami
a pohladávkami štátu. Predsedu NKÚ volí a odvoláva NR SR . Kontrola spocíva
v porovnaní žiaduceho stavu s faktickým stavom a v prijatí opatrení na odstránenie
prípadného nesúladu.
Policajný zbor SR je ozbrojeným bezpecnostným zborom, ktorý plní úlohy vo
veciach vnútorného poriadku a bezpecnosti. Jeho cinnost kontroluje NR SR a vláda.
Policajný zbor sa vo svojej cinnosti riadi zákonom NR SR o Policajnom zbore c.
171/1993 Z.z. Policajný zbor plní tieto úlohy:
 chráni život a bezpecnost osôb a majetku, osobnú bezpecnost „urcených osôb“
a ochranu urcených objektov,
 odhaluje trestné ciny a zistuje ich páchatelov,
 spolupôsobí pri odhalovaní danových únikov a nezákonných financných
operácií,
 vykonáva vyšetrovanie a vyhladávanie o trestných cinoch,
 vedie boj proti terorizmu,
 zabezpecuje ochranu štátnych hraníc,
 spolupôsobí pri zabezpecovaní verejného poriadku,
 dohliada na bezpecnost a plynulost cestnej premávky,
 odhaluje priestupky,
 vykonáva pátranie po osobách....
20
Policajný zbor tvorí: služba kriminálnej polície, služby poriadkovej polície, služby
ochrany objektov, služby cudzineckej polície, služby osobitného urcenia.
Zvláštnymi službami PZ sú služba ochrany urcených osôb a služba financnej
polície, inšpekcná služba. Samostatnou súcastou sú úrady vyšetrovania – do
funkcie vyšetrovatela možno vymenovat len príslušníka PZ, ktorý dosiahol 24 rokov,
má VŠ právnické vzdelanie a ako cakatel vykonal záverecnú vyšetrovatelskú skúšku.
Dlžka cakatelskej praxe je jeden rok a vykonáva ju na prokuratúre, na súde alebo
v advokácii.
Útvary PZ, zvláštnych služieb i úrady vyšetrovania zriaduje minister vnútra.
Oprávnenia policajta
 požadovat potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispiet k objasneniu
skutocností dôležitých pre odhalenie trestného cinu alebo priestupku,
 požadovat preukázanie totožnosti,
 oprávnenie na zaistenie osoby, oprávnenie na zaistenie cudzinca,
 oprávnenie na predbežné zaistenie vecí,
 odnat zbran
 oprávnenie na zastavenie a prehliadku dopravného prostriedku,
 oprávnenie pri zaistovaní bezpecnosti urcených osôb,
 pri zabezpecovaní ochrany štátnych hraníc,
 zakázat vstup na urcené miesto,
 uzatvorit verejne prístupné miesta
 otvorit byt, ak je dôvodná obava, že je ohrozený život, zdravie osoby, ci hrozí
závažná škoda.
Donucovacie prostriedky policajtov - hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, putá,
služobný pes, kôn, zastavovací pás na zastavenie dopravného prostriedku, špeciálna
vodná striekacka, hrozba zbranou, úder strelnou zbranou, varovný výstrel do vzduchu,
zbran...Policajt je povinný osobu, proti ktorej zakrocuje vyzvat, aby upustila od
protiprávneho konania s výstrahou, že použije niektorý z donucovacích prostriedkov.
Zaistenie osoby nesmie trvat viac ako 48 hodín od obmedzenia osobnej slobody.
21
Eutanázia, interupcie, trest smrti
Eutanázia
Povolená v Holandskuod roku 1984
Lekár nemá byt potrestaný ak boli dodržané podmienky:
a) žiadost musí mat (dobrovolnost, uváženost, trvalost )
b) pacientova choroba nemusí byt smrtelná, ale vážna
c) utrpenie pacienta je neprijatelné
d) pacient musí byt vyšetrený dalšími lekármi
Povolená je dalej v Severnom teritóriuv Austrálii od roku 1995.
a) žiadost musí mat (dobrovolnost, uváženost, trvalost )
b) pacientova choroba musí byt smrtelná,
c) na rozhodnutie treba ešte dalšieho lekára, kt nieje v príbuzenskom
vztahu a je z inej nemocnice.
d) Musí sa vykonat do 48 hodín.
Interupcie
Na základe zákona c. 73/1986
Paragraf 227 Zákon o umelom prerušení tehotenstva.
Tresty:
o nelegálne prerušenie tehotenstva ( 1 rok )
o spôsobená ujma alebo smrt matky ( 1 – 5 rokov )
o prerušenie tehotenstva pre zárobok ( 5 – 12 rokov )
Treba písomnú žiadost, môže sa robit do 12 týždnov od oplodnenia, nebránia tomu
zdravotné dôvody.
Z genetických dôvodov do 24 týždnov.
Trest smrti
V minulosti najcastejšie obesenia alebo zastrelenie, v súcasnosti smrtelnou injekciou.
Po 2 Svv bolo u nás popravených 257 ludí pre politické delikty.
Používa sa v 94 krajinách sveta.
U nás bol zrušený v roku 1991 ( Dohovor o základných ludských právach
a slobodách )
Zástancovia trestu smrti – mortalicionisti
Odporcovia trestu smrti - abolicionisti
22
Štátne právo
Štátne právo je súcastou jednotného systému práva. Tvorí relatívne samostatné
odvetvie práva. Normy štátneho práva upravujú základné, rozhodujúce a
najvýznamnejšie spolocenské vztahy. Sú to spolocenské vztahy:
- ktoré vznikajú v procese uskutocnovania moci ludu a súvisia so vznikom,
tvorbou a cinnostou najvyšších štátnych orgánov,
- ktoré súvisia s bezprostredným uskutocnovaním moci ludu (referendum,
plebiscit),
- spojené s postavením obcanov v štáte a spolocnosti (vyjadrené obsahom a
rozsahom obcianskych práv),
- ktoré vyjadrujú postavenie medzi národmi, národnostami a etnickými
skupinami v štáte, spojené s vývojom vlastníckych vztahov a charakterom
národného hospodárstva,
- vyplývajúce z výstavby a cinnosti štátnych a samosprávnych orgánov,
- spojené s medzinárodným postavením štátu a spolocnosti.
Uvedené vztahy majú urcujúci význam pre každého obcana, národ, národnost, pre
charakter, podstatu a funkcie štátu. Kedže normy štátneho práva upravujú takéto
základné spolocenské vztahy, štátne právo je základné odvetvie celého právneho
poriadku.
Vedúce postavenie štátneho práva je dané tým, že ústava a ústavné zákony sú
normami najvyššej právnej sily a sú právne záväzné pre normy ostatných právnych
odvetví a zákonodarný orgán má povinnost a právomoc vydávat zákony pre všetky
právne odvetvia.
Štátoprávne vztahy sú spolocenské vztahy, ktoré sú upravené normami štátneho
práva. Môžu vznikat, menit sa a zanikat iba na základe noriem štátneho práva.
Tvoria ich:
1. Subjekty štátoprávnych vztahov - lud, štát, štátne orgány, št. organizácie,
politické strany, hnutia, spolky a jednotliví obcania.
2. Oprávnenia a povinnosti - obsah štátoprávnych vztahov. Sú presne vymedzené
pre jednotlivé subjekty (obrana, mena a pod. prináležia iba štátu, iba politické
strany majú právo navrhovat kandidátov…).
3. Objekt úpravy - objektom štátoprávneho vztahu je výsledok, ku ktorému
smerujú oprávnenia a povinnosti subjektov. Napríklad objektom štátoprávnych
vztahov medzi NR SR a vládou SR je zodpovednost vlády Národnej rade SR,
objektom vztahov medzi štátom a obcanom je ústavná úprava základných práv a
slobôd a pod.
Pramene štátneho práva - všetky právne normy, ktoré upravujú základné
spolocenské vztahy a inštitúty. Pramenmi štátneho práva v SR sú:
a) ústava a ostatné ústavné zákony
b) zákony SR
c) rozhodnutia prezidenta
d) nariadenia vlády
e) všeobecne záväzné nariadenia orgánov miestnej štátnej správy
Tieto právne predpisy sú pramenom štátneho práva iba v tom prípade, ak upravujú
základné spolocenské vztahy ( napr. z obycajných zákonov je to zákon do o volbách
do NR SR, o pol. stranách…)
23
Systém štátneho práva je urcený zákonom - ústavou. Tvoria ho:
- základy spolocenského zriadenia (pluralitný politický a hospodársky systém),
- základy právneho postavenia obcanov,
- základy národno-štátneho zriadenia vrátane územného clenenia,
- postavenie, štruktúra, právomoc a vztahy medzi štátnymi orgánmi,
- postavenie orgánov miestnej štátnej správy a územnej samosprávy,
- štátne symboly.
Ústava Slovenskej republiky
1.9. 1992 bola prijatá.
1.10.1992 – vstup do platnosti
1.1.1993 – úcinnost
Má preambulu, 9 hláv, 156 clánkov
I. Hlava
1. oddiel: Základné ustanovenia. „ Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo“
2. oddiel: Štátne symboly – znak, vlajka, pecat, hymna.
3. oddiel: Hlavné mesto SR – Bratislava
II. Hlava: základné práva a slobody
1. oddiel: Všeobecné ustanovenia „ Ludia sú slobodný a rovní v dôstojnosti aj
právach. Základné práva a slobody sú neodnatelné, nescudzitelné,
nepremlcatelné a nezrušitelné. “
2. oddiel: Základné ludské práva a slobody „ Každý má spôsobilost na práva “,
právo na život, osobná sloboda, slobody pohybu, pobytu...
3. oddiel: Politické práva – sloboda prejavu, zákaz cenzúry, peticné právo, právo
zhromaždovania.
4. oddiel: Práva národnostných menšín a etnických skupín – právo na vzdelanie
v ich jazyku, právo používat ich jazyk v úradnom styku...
5. oddiel: Hospodárske, sociálne a kultúrne práva – slobodná volba povolania,
ochrana zdravia, právo na vzdelanie.
6. oddiel: Právo na ochranu Živ prostredia a kultúrneho dedicstva
7. oddiel: Právo na súdnu a inú právnu ochranu
8. oddiel: Spolocné ustanovenia k 1 a 2 hlave.
III. Hlava:
1. oddiel: Hospodárstvo SR – sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky
orientovanej trhovej ekonomiky. NBs, SR je colné územiešt rozpocet, dane
a poplatky...
2. oddiel: Najvyšší kontrolný úrad SR – je to nezávislý kontrolný úrad
hospodárenia s prostriedkami rozpoctov, majetkom štátu, majetkom obcí a VÚC,
majetkami za ktoré SR prevzala záruku. V cele je predseda ( volí ho NRSR )
24
IV. Hlava: Územná samospráva – základom územnej samosprávy je obec. Územnú
samosprávu tvorí obec a VÚC ( práv os. ) Orgány obce sú: starosta, obecné
zastupitelstvo. Orgány VÚC: zastupitelstvo VÚC, predseda VÚC.
V. Hlava: Zákonodarná moc
1. oddiel NRSR – ústavný a zákonodarný orgán SR, treba nadpolovicnú väcšinu.
Má 150 poslancov volených na 4 roky ( 21 rokov skladajú slub)
Pôsobnost NRSR:
a) uznášat sa na ústave, ústavných zákonoch,
b) rozhoduje o návrhu vyhlásenia referenda,
c) vyslovuje súhlas pred ratifikáciou medzinárodnej zmluvy
o ludskýchprávach,
d) zriaduje ministerstvá a orgány štátnej správy
e) kontroluje cinnost vlády,
f) schvaluje štátny rozpocet,
g) volí a odvoláva predsedu NKÚ..
Pôsobnost predsedu NRSR:
a) zvoláva schôdze,
b) podpisuje zákony,
c) prijíma sluby poslancov,
d) vyhlasuje volby do NRSR, prezidenta a VÚC
vyhlasuje ludové hlasovanie
2. oddiel: Referendum- volí sa od 18 rokov, vyhlasuje ho prezident do 30dní od
vtedy, ako mu bola odovzdaná petícia obcanov z 350 000 podpismi, alebo
uznesenie parlamentu. Musí sa konat od vyhlásenia do 90 dní ( nesmie to však
byt 90 dní pred volbami ) Referendum je platné ak sa ho zúcastní viac ako ½
oprávnených volicov. Nemôže sa týkat: št. rozpoctu, daní a odvodov,
základných ludských práv. O tej istej otázke najskôr za tri roky.
VI. Hlava: Výkonná moc
1. oddiel – Prezident SR – volený na 5 rokov, nadpolovicná väcšina, musí mat 40
rokov, môže byt zvolený najviac 2 krát po sebe. Prezident: navonok zastupuje
SR, ratifikuje medzinárodné zmluvy, prijíma diplomatov, podpisuje zákony,
udeluje vyznamenania, vymenúva predsedu a clenov vlády, velitel ozbrojených
síl, vyhlasuje referendum, vymenúva sudcov, profesorov..
2. oddiel: Vláda SR ( predseda + podpredseda + ministri ) – vrcholný orgán
výkonnej moci, vláde je podriadená NRSR, treba nadpolovicnú väcšinu. Vláda
rozhoduje o :
a) návrhoch zákonov
b) o nariadeniach vlády
c) o programe vlády
d) o návrhu na štátny rozpocet
e) o udelení amnestie
f) o návrhu na vyhlásenie výnimocného stavu
g) o vyslaní ozbrojených síl
25
VII. Hlava: Súdna moc
1. oddiel: Ústavný súd SR – je nezávislí súdny orgán,je tu predseda
a podpredseda. Má 13 sudcov, vymnúva ich na 12 rokov prezident na návrh
NRSR. Treba 40 rokov, Vš práv vzdelanie, 15 rokov prax, skladajú slub.
2. oddiel: Súdy SR – súdna rada SR je volená na 5 rokov, musia mat 15 rocnú
prax, sudcovvymenúva prezident na návrh súdnej rady. Minimálne 30 rokov, Vš
práv vzdelanie. sa skladá z:
a) predseda ( je zároven pedseda Najvyžšieho súdu )
b) 3 clenov volí NRSR
c) 8 sudcov volia sudcovia SR
d) 3 clenov menuje prezident SR
e) 3 clenov volí vláda SR
VIII. hlava: Prokuratúra SR a verejný ochranca práv
1. oddiel: Prokuratúra SR – chráni práva a záujmy fyzických a právnickych osôb
a štátu. Na jej cele stojí generálny prokurátor – menuje ho prezident.
2. oddiel: Verejný ochranca práv – Volí ho NRSR na 5 rokov, min 35 rokov,
nezávislí orgán.
IX. Hlava: Prechodné a záverecné ustanovenia
26
Ludské práva
Sú spojené s myšlienkou spravodlivosti v zmysle ideálov, ku ktorým by mali
smerovat zákony, aj v zmysle obmedzení, ktoré tieto zákony môžu od ludí vyžadovat.
Ludské práva sú práva, ktoré patria všetkým ludom - sú univerzálne, nezrušitelné,
neodnatelné, nikto ich nemôže odcudzit, sú nepremlcatelné.
Obcianske práva sú tie, ktoré sú garantované a formulované štátom, sú schvalované
zákonodarným orgánom.
Ludské práva sa vnútorne delia na práva:
a) osobné - právo na život, na rodinu, súkromie, domov, korešpondenciu, cest, na
slobodu myslenia, svedomia, náboženskú slobodu…
b) politické - právo zhromaždovania, združovania, peticné právo, sloboda prejavu,
sloboda prijímania a rozširovania informácií…
c) sociálno-ekonomické - právo na vzdelanie, právo na prácu, právo na slobodnú
volbu povolania, na odmenu za vykonanú prácu, právo na odpocinok, na
ochranu zdravia, na primerané hmotné zabezpecenie, na zakladanie odborov, na
štrajk…
d) kultúrne práva - úcast na kultúrnom živote, na užívanie plodov vedeckotechnického
pokroku...
Ludské práva sa z historického hladiska delia na 3 generácie:
1) obcianske a politické práva (18.st.) - právo na život, rodinu, vlastníctvo,
slobodu, bezpecnost, na rovnost pred zákonom, na ochranu mena, na
korešpondenciu, na slobodu vyznania, prejavu, združovacie právo, peticné…
2) sociálne práva - vrátane hospodárskych a kultúrnych - vyvíjajú sa v období
po prijatí Všeobecnej deklarácie ludských práv, ktorej rešpektovanie sa zacína
prejavovat v živote ludí - právo na vzdelanie, prácu, odmenu, odpocinok,
hmotné zabezpecenie, právo na štrajk, zúcastnovat sa na kultúrnych
podujatiach…
3) práva solidarity (najnovšie práva) - vyžadujú súcinnost všetkých (právo na mier,
právo na ochranu životného prostredia...), patria sem aj kolektívne práva, t.j.
práva národnostných, etnických a rasových skupín, právo na odlišnost vo farbe
pleti, jazyka…
Práva sa dalej delia na:
- základné - patria sem práva 1. generácie
- odvodené - patria sem práva 2, 3 generácie
Súcasná úprava ludských práv vyžaduje, aby tzv. minimálny štandard ludských
práv bol upravený v základnom zákone štátu (u nás ústava - 2. hlava). Ide o práva,
ktoré musia byt dodržiavané za každých okolností - základné práva, práva detí,
chorých...
Medzinárodné zmluvy, týkajúce sa ochrany ludských práv, ktoré SR ratifikovala,
majú prednost pred zákonmi. Ide o Európsky dohovor o ochrane ludských práv
a slobôd, Medzinárodný pakt o obcianskych a politických právach a Medzinárodný
pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Ostatné dohovory o ochrane
ludských práv majú rovnakú právnu silu ako zákony.
27
Medzníkom v ochrane ludských práv u nás sa stala Listina základných práv
a slobôd obsiahnutá v ústavnom zákone c.23/1991 Zb., ktorá bola prijatá 9.1.1991
Federálnym zhromaždením. Skladá sa z Preambuly a 6 hláv. Vychádza z princípov
právneho štátu, vyzdvihuje princíp cloveka ako najvyššej hodnoty, upravuje práva
a slobody, ale neupravuje povinnosti (vypúšta právo na prácu, upravuje, že každý má
právo získavat prostriedky na svoje životné potreby prácou).
1. hlava - Všeobecné ustanovenia (ludské práva sú univerzálne)
2. hlava - Ludské práva a základné slobody (právo na život, súkromie, trest smrti
sa nepripúšta...)
3. hlava - Práva národnostných a etnických menšín
4. hlava - Hospodárske, sociálne a kultúrne práva
5. hlava - Právo na súdnu a inú právnu ochranu
6. hlava - Spolocné ustanovenia
Vývoj úpravy ludských práv
Prazáklady ochrany ludských práv sú spojené so vznikom otrokárskej spolocnosti
(predtým sa vztahy riadili zvykmi). Týkali sa len slobodných obcanov, ktorým bolo
garantované právo na život, rodinu, majetok. Mnohé práva sa týkali aj otázky vedenia
vojny a v Aténach to bolo právo zúcastnovat sa na správe verejných vecí…
V stredoveku pribudlo právo náboženského vyznania.
V staroveku i stredoveku rozsah práv závisel od spolocenského postavenia cloveka.
Pokrok prinieslo až obdobie osvietenstva – 18. storocie. Vychádzalo z myšlienky, že
všetci ludia sú si rovní, všetci ludia majú urcité prirodzené práva. Osvietenci hlásali,
že panovníka si volí lud, jeho moc závisí od ludu, ktorý mu ju môže aj odobrat.
Základné dokumenty o ludských a obcianskych právach:
313 - Milánsky edikt (zrovnoprávnenie krestanstva)
1215 - Magna charta libertatum (clovek nebude svojvolne zadržaný, ani
uväznený, zbavený majetku, vypovedaný z krajiny…)
1598 - Nantský edikt (sloboda vyznania hugenotom...)
1609 - Majestát (Rudolf II. Habsburský) - nikto nemôže byt nútený ku
katolíctvu ani evanjelictvu...
1679 - Habeas Corpus Act (obcana nemožno svojvolne uväznit)
1689 - Bill of Rights (bez súhlasu parlamentu král nemôže prijímat, vydávat,
ani rušit zákony)
1779 - Deklarácia nezávislosti (USA) - všetci sú si rovní…
1789 - Deklarácia práv cloveka a obcana - 2x revidovaná
V týchto dokumentoch sa upravovali otázky ludských práv iba na území, kde boli
prijaté, preto sa v 19. storocí dostáva do popredia otázka, že by mala existovat
medzinárodná úprava ochrany ludských práv.
Túto úlohu zacínajú plnit Ženevské konvencie. Prvá bola prijatá po boji pri
Solferine v r. 1859. Išlo o medzinárodne platnú a záväznú zmluvu o ochrane
chorých a ranených vo vojnách. V roku 1863 vznikla aj organizácia Cervený kríž,
ktorej zakladatelom bol Švajciar Henri Dunant.
Druhá konvencia bola prijatá v Haagu v roku 1899 a išlo o medzinárodne platnú
a záväznú ochranu chorých, ranených a stroskotancov v námornej vojne, pricom
28
výraz stroskotanec sa vztahuje na každé stroskotanie, ci už ide o stroskotanie
lode, o núdzové pristátie lietadla v mori alebo o pád lietadla do mora.
Tretia konvencia bola kodifikovaná v roku 1929 a hovorí o zaobchádzaní
s vojnovými zajatcami.
Štvrtá konvencia sa týkala všeobecnej ochrany civilného obyvatelstva proti
niektorým úcinkom vojny a bola prijatá v roku 1949.
Súhrn štyroch Ženevských konvencií (posledné znenie z r. 1949) zarucuje vo
vojnovom konflikte závažné humanitné práva všetkým, ktorí sú na ne odkázaní,
nedokážu si pomôct, nevedia sa bránit. Sú právom, ale i povinnostou, sú zákonom
pre všetky štáty, ktoré tieto konvencie ratifikovali.
OSN
26. 6. 1945 bola podpísaná Charta OSN, ktorá do platnosti vstúpila 24. 10.1945 (den
OSN) - vznik Organizácie spojených národov. Slovensko vstúpilo do OSN ako 180.
clen 19. 1. 1993.
Cielom OSN je bezpecnost, clenovia sú zvrchovaní a rovní, plnia si záväzky
vyplývajúce z charty. Zaväzujú sa riešit medzinárodné spory mierovými
prostriedkami za nepoužitia sily proti územiu inej krajiny, dalej sa zaväzujú poskytnút
pomoc OSN pri každej akcii, nepodporovat štáty, proti ktorým vedie OSN ozbrojenú
akciu, zabezpecit, aby štáty, ktoré nie sú clenmi OSN konali podla charty,
nezasahovat do vnútorných záležitostí krajín, ak si to vyžaduje udržanie
medzinárodného mieru...
Hlavné orgány OSN
a) Valné zhromaždenie - pôvodný orgán, sú tu zástupcovia zo všetkých krajín. Koná sa
raz rocne.
b) Bezpecnostná rada - 15 clenov (5 stálych clenov - Francúzsko, Rusko, Cína, VB,
USA a 10 nestálych clenov), volí ich Valné zhromaždenie na obdobie 2 rokov.
c) Hospodárska a sociálna rada - 54 clenov - 3 roky, schádza sa dvakrát do roka.
d) Porucenská rada - orgán, ktorý dozerá na územie bývalých kolónií.
e) Medzinárodný súdny dvor - hlavný súdny orgán, má 15 nezávislých sudcov, sú
volení na 9 rokov, nachádza sa v Haagu. Rieši spory medzi štátmi.
f) Sekretariát OSN - na cele je generálny tajomník, ktorý je menovaný Valným
zhromaždením na odporúcanie Bezpecnostnej rady na dobu 5 rokov.
g) Doterajší tajomníci OSN:
1) Trygve Lie (1946 - 1952, Nórsko)
2) Dag Hammarskjöld (1952 - 1961, Švédsko)
3) U Thant (1961 - 1971, Barma)
4) Kurt Waldheim (1972 - 1981, Rakúsko)
5) Javier Pérez de Cuellar (1982 - 1990, Peru)
6) Butrus Butrus-Ghálí (1991 - 1996, Egypt)
7) Kofi Annan (1996 - , Ghana)
Stažnost proti porušeniu ludských práv si môžeme dat v rámci OSN aj na Výbor pre
ludské práva v Ženeve. Stažnost musí byt podaná písomne, musí obsahovat
zhrnutie podstaty stažnosti, vyznacenie práv, ktorých porušenie je napadnuté, zoznam
opravných prostriedkov, ktoré boli využité v štáte, proti ktorému sa stažnost vznáša,
podáva. Musí obsahovat aj zoznam rozhodnutí týkajúcich sa prípadu, aj strucný
obsah.
29
OSN prijala:
Medzinárodný pakt o obcianskych a politických právach (1966)
Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966), do
platnosti vstúpil v roku 1976
Zmluva o zabránení a trestaní zlocinov genocídy
Zmluva o politických právach žien (1953)
Deklarácia práv dietata (1959)
Deklarácia o výchove mládeže v duchu ideálov mieru, vzájomnej úcty a porozumenia
medzi národmi (1965)
Opcný protokol k Medzinárodnému paktu o obcianskych a politických právach (1966)
a k nemu smerujúci protokol na odstránenie trestu smrti (1989)
Pakt OSN o odstránení diskriminácie žien (1979)
Dohovor OSN o obcianskych a politických právach (1989)
Dohovor o právach detí (1990)
10. 12. 1948 prijala OSN Všeobecnú deklaráciu ludských práv - obsahuje 30 clánkov (10.
12. - Den ludských práv).
1. clánok - všetci ludia sa rodia slobodní a seberovní,
2. clánok - každý má všetky práva a slobody stanovené touto deklaráciou bez
akéhokolvek rozlišovania rasy, pohlavia, farby, jazyka, náboženstva, politického,
alebo iného zmýšlania, národnostného, alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu, alebo
iného postavenia,
3. clánok - každý má právo na slobodu života a osobnú bezpecnost,
4. clánok - nikoho nemožno držat v otroctve a nevolníctve, je zakázaný obchod
s otrokmi,
5. clánok - nikoho neslobodno mucit, alebo podrobovat krutému, neludskému alebo
ponižujúcemu zaobchádzaniu, trestu,
6. clánok - všetci sú si pred zákonom rovní,
9. clánok - nikoho nemožno svojvolne zatknút, držat vo väzbe, alebo vyhostit do
vyhnanstva,
13. clánok - každý má právo volne sa pohybovat a slobodne si zvolit bydlisko vo vnútri
urcitého štátu,
15. clánok - každý má právo na štátnu príslušnost,
16. clánok - muži a ženy sú zrovnoprávnení, rodina je prirodzenou a základnou jednotkou
spolocnosti, má nárok na ochranu zo strany spolocnosti a štátu,
17. clánok - nikto nesmie byt svojho majetku svojvolne zbavený,
18. clánok - sloboda myslenia a náboženského vyznania,
19. clánok - každý má právo na slobodu presvedcenia a prejavu,
20. clánok - každý má právo na zarucenú slobodu zhromaždovania a združovania, nikto
nesmie byt nútený stat sa clenom združenia,
22. clánok - nárok na sociálne zabezpecenie,
23. clánok - každý má právo na prácu, ochranu proti nezamestnanosti…
26. clánok - každý má právo na vzdelanie (má byt bezplatné, aspon v pociatocných
a základných stupnoch),
27. clánok - právo zúcastnovat sa na vedeckom pokroku, kultúre…
30. clánok - deklarácia sa musí dodržiavat, je záväzná pre všetkých.
30
V roku 1989 bol OSN prijatý Dohovor o právach dietata. Ratifikovalo ho 191 krajín.
Z clenských krajín sa jeho úcastníkmi nestali len dve, a to USA a Somálsko.
Dohovor bol najskôr prijatý rezolúciou na pôde OSN - Valným zhromaždením. Stalo
sa tak 20. 11. 1989, kedy clenské štáty rozhodli, že sa Dohovor stáva súcastou
medzinárodného práva. Na celom svete sa v krajinách, ktoré sa pripravovali na podpis,
zacal proces prispôsobovania vnútroštátnej legislatívy. Po jeho podpísaní
splnomocnenými zástupcami štátov nasledoval další krok - ratifikácia. Ratifikacné
listiny sa ukladali u generálneho tajomníka OSN. Ratifikáciou tohto dokumentu sa
vlády zmluvných strán zaviazali, že budú ochranovat a vynucovat plnenie práv detí,
sprevádzaných so zodpovednostou za plnenie ustanovení pred medzinárodným
spolocenstvom.
Dohovor o právach dietata v sebe zahrna široké spektrum práv - od obcianskych
a politických, až po hospodárske, sociálne a kultúrne - spojené s garanciou pre všetky
deti. Patria sem:
 právo na život, na meno, štátnu príslušnost, právo poznat vlastných rodicov,
 právo na zachovanie vlastnej identity a integrity rodiny,
 sloboda vyjadrovania a prejavu,
 sloboda myslenia, svedomia a náboženstva,
 sloboda združovania a pokojného zhromaždovania,
 právo na ochranu súkromia, rodiny, domova a korešpondencie,
 právo na ochranu cti a povesti,
 právo na prístup k informáciám a materiálom,
 právo na ochranu pred násilím v akejkolvek forme,
 právo na prístup k zdravotníckej starostlivosti a sociálnemu zabezpeceniu,
 právo na primeranú životnú úroven,
 právo na vzdelanie,
 právo na odpocinok a volný cas, právo na hru a oddychové aktivity,
 právo na ochranu pred hospodárskym vykoristovaním,
 procesné práva v konaní pred súdnymi a administratívnymi orgánmi.
Práva uvedené v Dohovore sú právami všetkých detí na celom svete. Požiadavka na
uznávanie týchto práv trvá až do 18. roku veku. Jeho dovršením osoba nestráca status,
ktorému sa priznávajú práva a zodpovedajúca právna ochrana, ale prechádza pod
ochranu ustanovení iných medzinárodných zmlúv, dohôd a paktov a v oblasti
domáceho práva pod jeho jednotlivé odvetvia upravujúce práva dospelých.
Každé právo vyjadrené v Dohovore je základné, vlastné a neoddelitelné od ludskej
dôstojnosti a harmonického rozvoja každého dietata. Neoddelitelnost znamená, že
vybratím, opomenutím alebo minimalizáciou co i len jedného prvku zo štruktúry
Dohovoru, dochádza k jeho nesprávnemu výkladu. Neporušitelnost znamená, že nikto
nesmie zasiahnut do obsahu oprávnenia, deštruovat jeho obsah a rozsah.
Štyri základné princípy Dohovoru sú nediskriminácia (clánok 2), najlepšie záujmy
dietata (clánok 3), život a rozvoj (clánok 6), úcast (clánok 12) - dietatu, ktoré je
schopné formulovat svoje vlastné názory, sa zabezpecuje právo tieto názory slobodne
vyjadrovat vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú.
Dohovor obsahuje 41 clánkov, ktoré priamo upravujú práva detí. Clánky 42 až 45 sa
zaoberajú vznikom, pôsobnostou a zložením Výboru pre práva detí. Clánky 45 až 54
majú pre zmluvu technický význam. Nachádza sa tam postup ratifikácie,
nadobudnutia platnosti, zmien...
31
Dalšie organizácie ochrany ludských práv
5. 5. 1949 - Rada Európy prijíma základný dokument - Dohovor o ochrane
ludských práv a základných slobôd. Rada Európy má 43 clenských krajín. Generálny
tajomník je Walter Schwimmer. Slovensko sa stalo clenom 30. 6. 1993. Clenom sa
môže stat každá európska krajina.
Ciel: podpora európskej jednoty, ochrana ludských práv, hospodárska a sociálna
podpora, pokrok...
Stažnosti proti porušovaniu ludských práv v rámci Rady Európy možno podat na
Európsky súd pre ludské práva, ktorý vznikol v roku 1959. Pocet sudcov tohto súdu
je daný poctom clenských štátov. Sídli v Strasburgu. Konanie je bezplatné, môže sa tu
komunikovat aj v slovenskom jazyku.
Do roku 1998 bolo možné podat stažnost aj na Európsku komisiu pre ludské práva,
ktorá bola zrušená.
KBSE - Konferencia o bezpecnosti a spolupráci v Európe, od 1. 1. 1995 je
premenovaná na OBSE (Organizáciu pre bezpecnost a spoluprácu v Európe). Má 54
clenských krajín. Sekretariát sídli v Prahe a generálnym tajomníkom je Ján Kubiš.
Proces KBSE zacal v Helsinkách (roku 1972). Významným rokom je rok 1975, kedy
bol prijatý Záverecný akt.
Prvá etapa - 1973 - boli prijaté záverecné odporúcania
1973 - 1975 - druhá etapa - vypracovaný súhrnný dokument KBSE
1975 - tretia etapa - prijatý dokument Záverecný akt - podpísalo ho 33 európskych
krajín + USA, Kanada. Záverecný akt sa skladá z 5 castí:
1) otázky bezpecnosti v Európe,
2) spolupráca v oblasti hospodárstva, vedy a techniky a životného prostredia,
3) bezpecnost a spolupráca v Stredomorí,
4) spolupráca v humanitárnych a iných oblastiach,
5) dalšie kroky po konferencii.
Pokracovaním konferencie boli:
Belehradská schôdza (1977 - 1978)
Madridská schôdza (1980 - 1983)
Viedenská schôdza (1986 - 1989)
Helsinská schôdza (1992)
Belehradská schôdza (1994)
Konferencia o ludskej dimenzii (1990)
1990 - podpísaná Parížska charta pre novú Európu
Okrem uvedených inštitúcií stažnost proti porušeniu ludských práv možno podat aj
na Súdny dvor, ktorý je hlavným súdnym orgánom EÚ a sídli v Luxemburgu. Návrh
na zacatie konania môže podat aj fyzická osoba.
Amnesty international (1961, zaoberá sa prípadmi ludí väznených za svoje
presvedcenie ci názor, súdených nespravodlivým a neprehladným spôsobom…)
32
Slovenská republika
SV pre Unicef (Grosslingova)
Slovenský Helsinský výbor (Grosslingova 4)
Úrad verejného ochrancu ludských práv (Nevädzová 5)
Slovenské národné stredisko pre ludské práva (Drotárska 46)
Stredisko pre obete trestných cinov (Súmracná 27)
Pomoc obetiam násilia (Bezrucova 6)
Nadácia Obcan a demokracia (Dobrovicova 13)
Nadácia Milana Šimecku (Hviezdoslavovo nám. 17)
Hnutie Human (Staromestská 6)
Amnesty international na Slovensku (Staromestská 6)
Nadácia otvorenej spolocnosti - Open Society Foundation
obcianske združenie Clovek v ohrození
organizácia Ludia proti rasizmu
Aliancia žien Slovenska
Únia žien Slovenska
Asociácia organizácií zdravotne postihnutých obcanov
Úrad Vysokého komisára OSN pre utecencov v SR...
Pamätné dni u nás:
25. 3. - Den zápasu za ludské práva
13. 4. - Den nespravodlivo stíhaných
10.12. - Den ludských práv
33
Obcianske právo
Pramenom obcianskeho práva je u nás Ústava SR a Obciansky zákonník (zákon c.
40/1964 Zb.).
Obcianske právo upravuje obcianskoprávne vztahy, ktorých predmetom sú veci,
majetkové práva a iné hodnoty.
Veci môžu byt: hnutelné - hociktorá vec, s ktorou môžeme pohnút
nehnutelné - pozemky, stavby spojené so zemou pevným základom.
Úcastníci obciansko-právnych vztahov - fyzické a právnické osoby.
1) Fyzické osoby musia mat spôsobilost na právne úkony (získava sa 18.
rokom veku, skôr len na základe súdneho rozhodnutia pri uzavretí
manželstva, ale pod 16 rokov neexistuje výnimka). Táto spôsobilost
im môže byt odobraná podla §10 OZ na základe rozhodnutia súdu a to
pri:
a) duševnej chorobe,
b) pri nadmernom požívaní alkoholu, alebo iných omamných látok.
2) Právnická osoba
a) viac fyzických osôb,
b) úcelové združenie majetku - fondy, nadácie...
c) jednotka územnej samosprávy - obec,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanoví zákon (napr. banky,
televízia, štátne podniky, rozpoctové, príspevkové organizácie).
Vznikajú dnom zápisu do obchodného registra.
Obciansky zákonník upravuje zastúpenie:
1) zo zákona (rodic - dieta),
2) na základe rozhodnutia štátneho orgánu (opatrovníctvo),
3) na základe plnomocenstva.
Obcianske právo upravuje:
a) právo vecné
b) právo záväzkové
právo vecné
Patrí sem napr. právo vlastnícke (vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držat, užívat, požívat jeho plody a úžitky a narábat s nimi. Všetci
vlastníci majú rovnaké práva - rovnaká ochrana štátu.), záložné právo (slúži na
zabezpecenie pohladávky tým, že v prípade jej riadneho nesplnenia je zákonný veritel
oprávnený domáhat sa uspokojenia zo založenej veci), zádržné právo (môže ho
uplatnit ten, kto je povinný vydat hnutelnú vec, môže ju zadržat, aby zabezpecil svoju
splatnú penažnú pohladávku voci tomu, komu je povinný tú vec vydat).
Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto
obmedzenie sa môže vztahovat len na nehnutelnosti a má individuálne urcený obsah.
Povinnost vyplývajúca z vecného bremena môže spocívat v povinnosti v prospech
oprávneného subjektu:
a) nieco strpiet (napr. cerpanie vody zo studne za úcelom polievania cudzej
záhrady),
34
b) niecoho sa zdržat (napr. neoplotit cast záhrady pri svojom dome),
c) nieco konat (napr. udržovat studnu na svojom pozemku aj pre potreby tretích
osôb).
Vecné bremená vznikajú spravidla na základe zmluvy - písomne, môžu vzniknút
súdom schválenou dohodou dedicov o vysporiadaní dedicstva, ale aj rozhodnutím
príslušného orgánu (stavebné povolenie). Niekedy môžu vzniknút zo zákona (zákon
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Vecné bremená sa zapisujú do katastra
nehnutelností a s vkladom je spojený ich vznik, zmena a zánik.
Spoluvlastníctvo - vlastníctvo jedného predmetu viacerými osobami. Spoluvlastníctvo
môže byt:
podielové - ked každý má urcitý podiel,
bezpodielové - existuje iba v manželstve. V bezpodielovom vlastníctve manželov
je všetko, co môže byt predmetom vlastníctva a co nadobudol niektorý
z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedicstvom alebo
darom, ako aj vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len
jedného z manželov, vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva. Zánikom manželstva zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.
Vlastníkmi sa môžeme stat:
a) kúpnou zmluvou
b) dedením
c) darovaním
d) rozhodnutím štátneho orgánu
e) iným spôsobom - vydržaním (ten, kto má hnutelnú vec
v držbe 3 roky a nehnutelnú 10 rokov v dobrej viere)
Dedenie
1) zo zákona - vtedy, ked porucitel nezanechal závet, kto a v akom pomere bude dedit.
Podla zákona sú dedicia rozdelení do 4 skupín:
1. skupina - porucitelove deti a manžel/ka (manžel/ka dedí vždy polovicu, druhá
polovica sa dedí rovnakým dielom medzi manželom/kou a detmi),
2. skupina - ked porucitel nemal deti, tak dedí manžel/ka + porucitelovi rodicia + tí,
ktorí s porucitelom žili 1 rok v spolocnej domácnosti,
3. skupina - súrodenci porucitela + tí, ktorí s porucitelom žili 1 rok v spolocnej
domácnosti,
4. skupina - prarodicia porucitela a ich deti.
Ak sa nikto nenájde, tak dedicstvo pripadá štátu.
2) zo závetu - môže ho napísat každý, kto je spôsobilý na právne úkony, mladistvý len vo
forme notárskej zápisnice.
a) holografický - napísaný vlastnou rukou, treba napísat den, mesiac, rok, podpis,
nevyžadujú sa svedkovia a ani overenie,
b) alografický - nie je napísaný vlastnou rukou, ale na pocítaci, stroji, môže ho
napísat aj iná osoba. Musí obsahovat okrem vyššie uvedených skutocností aj
podpisy 2 svedkov a notárske overenie (v prípade nevidomých musia byt traja
svedkovia a vyžadujú sa podpisy tých, ktorí závet dotycnému precítali, písali).
35
V závete musí potomkom pripadnút aspon tolko, kolko by im pripadlo podla
zákona.
3) zo zákona a zo závetu - V tej casti, kde je závet neplatný, dedí sa zo zákona. V závete
porucitel nemôže vynechat potomkov. Vydedenie nie je súcastou závetu - je to
osobitná listina o vydedení. Porucitel môže vydedit potomka len v štyroch prípadoch:
a) ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol porucitelovi potrebnú pomoc
v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch,
b) ak o porucitela trvalo neprejavuje skutocný záujem, ktorý by ako potomok mal
prejavovat,
c) ak bol odsúdený pre úmyselný trestný cin na trest odnatia slobody v trvaní
najmenej jedného roka,
d) ak trvalo vedie neusporiadaný život.
e) Pokial chce porucitel vydedit aj potomkove deti, musí to v listine uviest.
Dedicstvo sa dá do jedného mesiaca odmietnut.
záväzkové právo
Predmetom záväzkového práva sú záväzkové vztahy, ktoré možno vymedzit ako
vztahy, z ktorých veritelovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnost splnit záväzok.
Vznik záväzkov:
a) z právnych úkonov, najmä zo zmlúv (napr. kúpna, poistná...),
b) zo spôsobenej škody (napr. prevádzkou motorového vozidla),
c) z bezdôvodného obohatenia (napr. krádežou),
d) z iných skutocností uvedených v zákone (napr. súvisiace s dedicstvom).
Zabezpecenie záväzkov:
a) zmluvnou pokutou (uvedená v zmluve) - dojedná sa medzi veritelom a dlžníkom
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Úcastník, ktorý túto povinnost poruší
je zaviazaný pokutu zaplatit. Zmluvnú pokutu možno dojednat len písomne
a v dojednaní musí byt urcená výška pokuty alebo urcený spôsob jej urcenia
(napr. pri nájme bytu, ak sa omešká v platení aj po zaplatení zmluvnej pokuty je
dlžník zaviazaný plnit povinnosti z dohodnutej zmluvy),
b) rucením - vzniká písomným vyhlásením medzi veritelom a rucitelom, ktorým
rucitel berie na seba voci veritelovi povinnost, že uspokojí pohladávku, ak ju
neuspokojí dlžník,
c) záložnou zmluvou - slúži na zabezpecenie pohladávky (napr. pri spotrebnom
úvere, pri leasingu...),
d) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov - vzniká písomným vyhlásením
medzi veritelom a rucitelom, ktorým rucitel berie na seba voci veritelovi
povinnost, že uspokojí pohladávku, ak ju neuspokojí dlžník,
e) uznaním dlhu .
36
Zánik záväzkov:
a) splnením dlhu - splnením dlh zanikne. Dlh musí byt splnený riadne a vcas.
b) dohodou - veritel sa dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza
novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plnit nový
záväzok. Môžu sa tiež dohodnút, že nesplnený záväzok alebo jeho cast sa zrušuje
bez toho, aby vznikol nový záväzok.
c) nemožnostou plnenia - pre objektívne príciny (napr. zákaz dovozu nejakého
tovaru). Zo subjektívnych dôvodov záväzok nemôže zaniknút.
d) uplynutím casu - práva a povinnosti zaniknú uplynutím casu, na ktorý boli
obmedzené.
e) smrtou dlžníka alebo veritela - záväzok zanikne vtedy, ak povinnost mal
dlžník vykonat osobne, inak povinnost plnenia záväzkov prechádza na dedicov.
f) výpovedou zmluvy - ak je dojednaná zmluva na dobu neurcitú, ktorej
predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú cinnost, možno zmluvu
vypovedat v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrtroka.
g) zapocítaním - ak veritel a dlžník majú vzájomné pohladávky, ktorých plnenie je
rovnakého dlhu, zaniknú zapocítavaním, pokial sa vzájomne kryjú, ak niektorý
z úcastníkov urobí voci druhému prejav smerujúci k zapocítavaniu (napr. penažné
pohladávky).
Typy zmlúv podla Obcianskeho zákonníka:
Kúpna zmluva - Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnost odovzdat
predmet kúpy kupujúcemu a kupujúcemu povinnost predmet kúpy prevziat a zaplatit
zan predávajúcemu dohodnutú cenu. Ak je predmetom kúpy nehnutelnost, musí sa
kúpna zmluva uzavriet písomnou formou.Podstatnými náležitostami kúpnej zmluvy
sú:
a) zmluvné strany - predávajúci a kupujúci,
b) predmet kúpy - môže byt vec hnutelná alebo nehnutelná (napr. predaj a kúpa
bicykla, auta, bytu, pozemku a pod.),
c) kúpna cena - jej výška sa urcuje dohodou v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi,
d) spôsob platenia kúpnej ceny (napr. v hotovosti, na úcet, v mesacných splátkach
a pod.),
e) dohoda o prechode vlastníckeho práva (napr. zaplatením kúpnej ceny,
zaplatením prvej splátky a pod.),
f) dalšie ujednania (napr. oboznámenie s technickým stavom veci, so znaleckým
posudkom, s vadami a pod.),
g) miesto a dátum, podpisy predávajúceho a kupujúceho.
Darovacia zmluva - Úcastníkmi sú darca a obdarovaný. Darovacou zmluvou darca
nieco bezplatne prenecháva alebo slubuje obdarovanému, a ten dar alebo slub prijíma.
Darovacia zmluva musí byt písomná, ak je predmetom daru nehnutelnost. Úcinnost
nadobudne registráciou na notárstve.
37
Zmluva o dielo - Úcastníkmi sú objednávatel a zhotovitel diela (podnik, živnostník).
Zmluvou o dielo sa zhotovitel diela zaväzuje objednávatelovi, že vykoná dohodnuté
dielo za dohodnutú cenu na svoje nebezpecenstvo (napr. zhotovenie vodovodnej
prípojky, úprava záhradných priestorov). Zmluva o dielo obsahuje výsledok urcitej
pracovnej cinnosti, ktorý je hmotne uchopitelný. Podstatné náležitosti zmluvy sú:
a) predmet diela, jeho rozsah, akost,
b) cena za vyhotovenie diela,
c) dohoda o tom, že zhotovitel vykoná dielo na svoje nebezpecenstvo,
d) doba jeho zhotovenia.
Zmluva o pôžicke - Zmluva o pôžicke obsahuje tieto podstatné náležitosti:
a) zmluvné strany - veritel, dlžník, rucitel,
b) predmet zmluvy (najmä peniaze) - výška, úroky,
c) dalšie podmienky - lehota vrátenia, spôsob vrátania, úroky.
Nájomná zmluva - Úcastníkmi sú prenajímatel a nájomca. Nájomnou zmluvou
prenajímatel ponecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju docasne užíval, alebo z nej
bral úžitky. Predmetom nájmu môžu byt veci hnutelné a nehnutelné, ale aj cast veci,
prípadne jej súcast. Nájomné - pod ním rozumieme odplatu za prenechanie urcitej veci
na užívanie. Poskytuje sa predovšetkým vo forme penažnej, ale nie je vylúcené jeho
plnenie vo forme naturálnej.
Zmluva o ubytovaní - Dáva objednávatelovi právo, aby mu ubytovatel poskytol
prechodné ubytovanie na dohodnutý cas alebo na cas vyplývajúci z úcelu ubytovania
v zariadení na to urcenom (napr. ubytovanie na školskom výlete).
Poistná zmluva - Poistnou zmluvou sa poistovatel (poistovna) zaväzuje poskytnút
v dohodnutom rozsahu plnenie, ak nastane poistná udalost (napr. dopravná nehoda,
zranenie). Poistenec je povinný platit poistné. Poistit možno majetok (pre prípad jeho
poškodenia, straty, odcudzenia), fyzickú osobu (pre prípad zranenia, smrti) alebo
zodpovednost za škodu. Osobitným druhom poistenia je sociálne poistenie -
verejnoprávne poistenie obcanov pre prípad choroby, úrazu, staroby a pod.
Dalšie zmluvy - zmluva o preprave osôb a nákladu, zmluva o vklade, zmluve
o úschove, zakladatelská zmluva, zámenná zmluva....
38
Obcianske súdne konanie
Práva a povinnosti vyjadrené v Obcianskom zákonníku môžu byt obcanmi súdne
vymáhané pri obcianskom súdnom konaní. Toto konanie je právom stanovený
postup pre rozhodovanie sporov v súkromnoprávnej oblasti. Riadi sa Obcianskym
súdnym poriadkom. Podla Obcianskeho súdneho poriadku sa prerokovávajú všetky
záležitosti okrem trestných cinov. Popri obcianskoprávnych vztahoch sú
predmetom konania aj záležitosti z oblasti obchodného, rodinného a pracovného
práva.
Konanie sa zacína na návrh toho, kto sa domáha rozhodnutia, teda na základe žaloby.
Obvinenie vznáša poškodená strana, a nie štát, ako v trestnom práve. Úcastníci konania
sú si rovní. Úcastníkmi konania sú:
navrhovatel (žalobca) - ten, kto sa dožaduje naplnenia svojich práv,
odporca (žalovaný) - ten, od ktorého sa požaduje, aby splnil svoje povinnosti.
Návrh na zacatie konania musí obsahovat oznacenie žalobcu a žalovaného, v
nesporových veciach navrhovatela a odporcu (t.j. meno, bydlisko, prípadne povolanie,
ICO), objasnenie rozhodujúcich skutocností, návrhy dôkazov a formuláciu toho, coho
sa navrhovatel dožaduje.
Žaloba musí byt podaná písomne a musí obsahovat dátum a podpis žalobcu.Návrh
môže požadovat rozhodnutie vo veci:
a) osobného vztahu (rozvod manželstva, spôsobilost na právne úkony, vyhlásenie za
mrtveho, atd.),
b) plnenia, ktoré vyplýva zo zákona alebo právneho vztahu (platba za dodaný tovar,
pokuta, náhrada škody a pod.),
c) urcenia, ci existuje právny vztah alebo právo (urcovacia žaloba, napr. ci zmluva
bola platne uzatvorená).
Obcianskoprávne spory sa nemusia riešit iba súdnou cestou, ale môžu skoncit aj
zmierom - ked sa strany dohodnú, vtedy súdu len oznámia, že uzavreli zmier.
Sankcie:
a) uvedenie vecí do pôvodného stavu
b) náhrada škody
c) satisfakcia nemajetkovej ujmy - verejné ospravedlnenie
Obcianskoprávna zodpovednost - nastupuje tam, kde sme normy obcianskeho práva
úmyselne, alebo z nedbanlivosti porušili.
a) Úmysel - vedel, že jeho konanie je protiprávne, napriek tomu chcel tak konat.
b) Nedbanlivost - nevedel, že jeho konanie je protiprávne, ale vzhladom na
okolnosti prípadu to mohol a mal vediet.
Ak nám súd dokáže, že sme zavinili nejaký negatívny cin, tak vyvodí subjektívnu
zodpovednost.
Súd môže vyvodit aj objektívnu zodpovednost - ked zodpovedáme aj za konanie,
ktoré sme nezavinili. Tejto zodpovednosti sa môžeme zbavit, ak preukážeme, že
vzniknutej nehode sme nemohli predíst (šofér preváža horlavé látky, dôjde
k samovznieteniu, šofér za to nemôže, alebo pri práci so zvieratami sa tiež nie vždy vie
predvídat ich správanie ).
V samotnom konaní rozhoduje súd rozsudkom, prípadne uznesením. Proti
rozhodnutiu súdu možno uplatnit opravné prostriedky:
riadne (odvolanie) - pokial rozhodnutie nenadobudlo právoplatnost,
mimoriadne (obnova konania, dovolanie) - po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia.
39
Rodinné právo
Rodinné právo upravuje rodinnoprávne vztahy medzi:
a) manželmi,
b) rodicmi a detmi,
c) neplnoletými detmi a ich opatrovníkmi,
d) osvojencami a osvojitelmi,
e) ostatnými príbuznými v priamom rade.
Príbuzní v priamom rade sú rodicia a ich deti, starí rodicia a ich vnuci, súrodenci,
osvojitelia a osvojenci.
Pramene rodinného práva sú:
a) Ústava SR
b) Zákon o rodine - zákon c. 94/1963 Zb., zacal platit od 1. 4. 1964, bol viackrát
novelizovaný, napr. zákonom c. 132/1982 Zb., zákonom c. 234/1992 Zb.
(upravoval formy uzavretia manželstva), zákonom c.127/2002 Z.z., c. 198/2002
Z.z., c. 245/2002 Z.z. Pre rodinné právo dôležitú úlohu má aj zákon c.154/1994
Zb. o matrikách (Matrika je verejná kniha, ktorá pozostáva z troch kníh: knihy
narodení, knihy manželstiev a knihy úmrtí. Výpisom z knihy narodení je rodný
list, z knihy manželstiev sobášny list a z knihy úmrtí úmrtný list.)
c) Obciansky zákonník (upravuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov)
Zásady rodinného práva:
ochrana materstva, manželstva a rodiny štátom,
zodpovednost rodicov za všestranný rozvoj detí a ich riadnu výchovu,
rovnoprávnost muža a ženy v rodine.
Manželstvo
1) vznik manželstva
2) vztahy medi manželmi
3) zánik manželstva
Vznik manželstva
Hlavným poslaním manželstva je založenie rodiny a výchova detí.
Manželstvo sa uzatvára na základe slobodného súhlasného vyhlásenia muža a ženy, že
spolu dobrovolne vstupujú do manželstva. Toto vyhlásenie musia urobit verejne
a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov. Každé uzavreté manželstvo sa
zapisuje do matriky. Zákonom povolené sú dve formy uzavretia manželstva:
a) obcianske (civilný sobáš) - vyhlásenie pred štátnym orgánom (starostom, resp.
povereným clenom zastupitelstva),
b) cirkevné - pred predstavitelom štátom registrovanej cirkvi.
40
Uzavriet manželstvo môže - Uzavriet manželstvo môžu len osoby opacného
pohlavia, právny vztah medzi homosexuálmi, tzv. registrované partnerstvo, nie je
v SR právne zakotvené. Pokial muž a žena žijú v spolocnej domácnosti, avšak bez
uzavretia manželstva, oznacujú sa ako druh a družka. Ich vztah nie je právne
upravený, co môže byt problematické, najmä v prípade úmrtia jedného z partnerov
(napr. vo vztahu k dedicstvu). Manželstvo môže uzavriet:
1) slobodný muž, slobodná žena - vek nad 18 rokov (výnimocne na základe
rozhodnutia súdu môže uzavriet manželstvo aj neplnoletá osoba staršia ako 16
rokov, pod 16 rokov neexistuje žiadna výnimka),
2) rozvedený muž, rozvedená žena,
3) vdovec, vdova.
Uzavriet manželstvo nemôže:
1) vydatá žena, ženatý muž (u nás platí zásadná monogamia - jeden muž, žena),
2) priami predkovia a priami potomkovia (aj osvojitelia a osvojenci),
3) maloletý,
4) duševne chorý, pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
Oznámenie o uzavretí manželstva sa podáva na matricnom úrade a obsahuje:
1) osobné údaje snúbencov,
2) dohodu o priezvisku,
3) vyhlásenie snúbencov, že nepoznajú okolnosti vylucujúce uzavretie manželstva,
4) cestné vyhlásenie o pravdivosti údajov,
5) vyhlásenie, že navzájom poznajú svoj zdravotný stav.
Snúbenci k uzavretiu sobáša potrebujú:
slobodní - vlastné rodné listy, platné obcianske preukazy,
ovdovelí - vlastné rodné listy, platné obcianske preukazy, úmrtný list
rozvedení - rodné listy, obcianske preukazy, rozhodnutie súdu o rozvode,
maloletí - vlastné rodné listy, platné obcianske preukazy, právoplatné
rozhodnutie súdu o povolení uzavriet manželstvo,
cudzinci - rodné listy, pasy, osvedcenie o právnej spôsobilosti, s príslušnými
overeniami. Doklady musia byt doložené prekladom súdneho tlmocníka.
Vztahy medzi manželmi sú:
a) osobnej povahy:
1) manželia majú žit spolu,
2) majú si navzájom pomáhat,
3) majú si byt verní,
4) majú vytvárat zdravé rodinné prostredie.
b) majetkovej povahy - V manželstve existuje bezpodielové spoluvlastníctvo.
V bezpodielovom vlastníctve manželov je všetko, co môže byt predmetom
vlastníctva a co nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva,
s výnimkou vecí získaných dedicstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré slúžia
osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov, vecí vydaných
v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú
vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva. Zánikom manželstva zaniká aj
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo
upravuje Obciansky zákonník v § 143.
41
Zánik manželstva
1) smrtou,
2) rozvodom - ked na súde skonštatujú, že došlo k všeobecnému rozvratu
(manželstvo neplní svoje funkcie),
3) vyhlásením nezvestného za mrtveho (ak sa clovek, ktorého vyhlásili za mrtveho
objaví, manželstvo sa neobnoví).
Vztahy medzi rodicmi a detmi
Tieto vztahy vznikajú pocatím a narodením dietata. Obidvaja rodicia majú rovnaké
práva a povinnosti k dietatu bez ohladu na to, ci žijú, alebo nežijú spolu. Dieta má
právo na štastný a harmonický vývoj. Rodicia dieta vychovávajú, zastupujú
a spravujú jeho veci.
V tejto casti Zákona o rodine sa uvádzajú aj domnienky o otcovstve:
a) za otca dietata sa považuje manžel matky,
b) za otca dietata sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo urcené
súhlasným vyhlásením rodicov,
c) za otca dietata sa považuje muž, ktorý s matkou súložil v case, od
ktorého neuplynulo do narodenia dietata menej ako 180 a viac ako 300
dní, ak jeho otcovstvo nevylucujú závažné okolnosti (dedicnobiologická
skúška, rozbor DNA ).
Zapretie otcovstva
1) ak chce zapriet otcovstvo manžel matky, návrh musí podat do šiestich mesiacov
po narodení dietata,
2) ak chce zapriet otcovstvo muž, ktorého otcovstvo bolo urcené súhlasným
vyhlásením rodicov, môže tak urobit len vtedy, ak je vylúcené, že by mohol byt
otcom dietata a dovtedy, kým neuplynie šest mesiacov odo dna, ked bolo
otcovstvo urcené,
3) otcovstvo urcené právoplatným rozsudkom súdu na základe tretej domnienky
zapriet nemožno.
Náhradné rodinnoprávne vztahy (náhradná rodinná výchova)
a) Osvojenie (adopcia)
K osvojeniu dochádza vtedy, ked dieta vstupuje do rodiny osvojitela a vzniká vztah
rodic - dieta. Osvojenie vzniká rozhodnutím súdu. Osvojenie môže byt:
a) jednoduché
b) nezrušitelné (v matrike sú zapísané mená osvojitelov)
42
Podmienky osvojenia
1. musí byt dietatu na prospech,
2. osvojené môže byt len maloleté dieta,
3. medzi osvojencom a osvojitelom nesmie byt príbuzenský vztah,
4. medzi osvojitelom a osvojeným musí byt primeraný vekový rozdiel,
5. osvojitelom nemôže byt obcan, ktorý nemá spôsobilost na právne úkony,
6. zdravotný stav osvojitelov a osvojenca musí zodpovedat úcelu osvojenia,
7. osvojované dieta musí byt právne volné, to znamená, že s jeho osvojením musia
súhlasit rodicia alebo iní zákonní zástupcovia maloletého dietata,
8. osvojované dieta, ak je toho schopné, má prejavit s osvojením súhlas,
9. pred rozhodnutím súdu o osvojení, musí byt dieta najmenej tri mesiace
v starostlivosti budúcich osvojitelov,
10. osvojit sa môže dieta, o ktoré rodicia neprejavovali sústavne opravdivý záujem
(6 mesiacov).
Nezrušitelné osvojenie vyžaduje navyše splnenie dalších dvoch podmienok:
1. nezrušitelne si môžu dieta osvojit len manželia alebo manžel rodica dietata, len
výnimocne môže nezrušitelne osvojit dieta aj osamelá osoba, ak sú
predpoklady, že toto osvojenie bude plnit svoje poslanie,
2. nezrušitelne môže byt osvojené len dieta staršie ako 1 rok.
Osvojitel má dieta vychovávat, zastupovat a spravovat jeho veci.
b) Opatrovníctvo
Dochádza k nemu vtedy, ked rodicia z nejakého dôvodu nemôžu vykonávat svoje
práva a povinnosti. Opatrovníci bývajú zvycajne príbuzní dietata. Majú také práva
a povinnosti ako rodicia, t.j. majú dieta vychovávat, zastupovat, a spravovat jeho
veci.
Ide o cestnú funkciu, ktorá je kontrolovaná štátom. Dieta nepreberá meno
opatrovatelov, nemôže po nich dedit tak, ako ich deti.
Zánik opatrovníctva - smrtou, dosiahnutím plnoletosti, na základe rozhodnutia súdu.
c) Pestúnska starostlivost
Zákon o rodine neupravuje pestúnsku starostlivost ako dalšiu z foriem náhradnej
rodinnej výchovy, len hovorí o tom, že dieta možno zverit do pestúnskej
starostlivosti, pricom jej podmienky ustanovuje osobitný predpis, a to Zákon
o pestúnskej starostlivosti. Jednoducho možno povedat, že pestúnska starostlivost
je osobitná forma náhradnej rodinnej výchovy, ktorú riadi, kontroluje a hmotne
zabezpecuje štát. Medzi pestúnom a dietatom nevzniká taký právny vztah ako medzi
rodicmi a detmi a právne vztahy dietata, ktoré je v pestúnskej starostlivosti, k jeho
pravej rodine nezanikajú. Pestúni dostávajú plat
d) Ústavná výchova
Využíva sa v prípade, ked je výchova dietata vážne ohrozená alebo narušená a nie je
možné nájst iné výchovné opatrenia. Musí byt nariadená súdom a trvá do plnoletosti
dietata.
43
Výživné
Vzájomná vyživovacia povinnost patrí medzi základné práva a povinnosti, ktorá
vznikajú medzi príbuznými. Poznáme niekolko druhov vyživovacej povinnosti:
a) medzi rodicmi a detmi,
b) medzi ostatnými príbuznými (ide o predkov a potomkov),
c) medzi manželmi.
Vzájomná vyživovacia povinnost rodicov a detí sa v živote uplatnuje najcastejšie,
najmä ako vyživovacia povinnost rodicov k ich maloletým detom (vyživovacia
povinnost rodicov k detom trvá do toho casu, pokial deti nie sú schopné samy sa živit
- najdlhšie do skoncenia 25. roku veku, ak dieta študuje a nepracuje), aj plnoleté deti
môžu mat vyživovaciu povinnost voci svojim rodicom. Deti, ktoré pracujú a žijú
v spolocnej domácnosti s rodicmi, sú povinné prispievat na domácnost.
Pri urcení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti a možnosti povinného. Na ne súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá
bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového
prospechu.
4) Záverecné ustanovenia
44
Pracovné právo
Pracovné právo upravuje pracovnoprávne vztahy, ktoré
vznikajú medzi zamestnávatelom a zamestnancom.
Pramene pracovného práva:
Ústava SR
Zákonník práce - zákon c.311/2001 Z.z., v znení zákona c. 165/2002 Z.z., zákona c.
408/2002 Z.z. a zákona c. 210/2003 Z.z..
Zákon c. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti
Zákon c. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní
pracovné poriadky (v organizáciách)
kolektívne zmluvy (medzi odborovou organizáciou a zamestnávatelom)
Posledná novela Zákonníka práce bola prijatá 21. 5. 2003 a úcinnost nadobudla 1. 7.
2003.
Štruktúra Zákonníka práce:
Základné zásady (cl. 1 - 10)
Prvá cast - Všeobecné ustanovenia
Druhá cast - Pracovný pomer
Tretia cast - Pracovný cas a cas odpocinku
Štvrtá cast - Mzda, priemerný zárobok, náhrada mzdy a náhrada výdavkov
Piata cast - Prekážky v práci
Šiesta cast - Ochrana práce
Siedma cast - Podniková sociálna politika (vzdelávanie, stravovanie, pracovné
podmienky žien, mladistvých...)
Ôsma cast - Náhrada škody
Deviata cast - Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
(dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov)
Desiata cast - Kolektívne pracovnoprávne vztahy
Jedenásta cast - Prechodné a záverecné ustanovenia
Základné zásady pracovného práva
1. Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú volbu zamestnania bez
akejkolvek diskriminácie.
2. Pracovnoprávne vztahy môžu vzniknút len so súhlasom zamestnanca
a zamestnávatela. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vztahov musí byt v súlade s dobrými mravmi.
3. Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpecnosti a
ochrany zdravia pri práci, na odpocinok a zotavenie po práci.
4. Zamestnanci majú právo na informácie od zamestnávatela.
5. Zamestnávatel aj zamestnanci sú povinní riadne plnit svoje povinnosti.
45
6. Ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, co sa týka zamestnania,
mzdy,... Ženám sa zabezpecujú pracovné podmienky s ohladom na ich
fyziologické predpoklady a materstvo (pozitívna diskriminácia žien).
7. Mladiství majú právo na prípravu na povolanie a zabezpecenie pracovných
podmienok umožnujúcich rozvoj ich telesných a duševných schopností.
8. Zamestnávatel je povinný robit opatrenia v záujme ochrany života a zdravia
zamestnancov. Je zodpovedný za škody na zdraví spôsobené pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania. Zamestnanci majú nárok na hmotné zabezpecenie
pri PN, v starobe, v súvislosti s tehotenstvom, rodicovstvom na základe
predpisov o sociálnom zabezpecení. Zamestnancom so zmenenou pracovnou
schopnostou zabezpecuje podmienky s ohladom na ich zdravotný stav.
9. Zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušovaním povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávnych vztahov, môžu svoje práva uplatnit na súde.
10. Zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie a na štrajk.
Zákonník práce upravuje:
☺ individuálne pracovnoprávne vztahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických
osôb právnickými alebo fyzickými osobami (t.j. medzi zamestnávatelom
a zamestnancom),
☺ kolektívne pracovnoprávne vztahy (medzi zamestnávatelom a zástupcami
zamestnancov).
Úcastníci pracovnoprávnych vztahov sú zamestnávatel a zamestnanec.
a) Zamestnávatel - fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva aspon jednu
fyzickú osobu (bud na pracovnú zmluvu alebo dohodu). Zamestnávatel
vystupuje vo svojom mene a má zodpovednost vyplývajúcu z týchto vztahov.
Spôsobilost fyzickej osoby mat práva a povinnosti v pracovnoprávnych
vztahoch ako zamestnávatel vzniká narodením (napr. v dôsledku dedenia). Túto
spôsobilost má aj pocaté dieta, ak sa narodí živé. Spôsobilost fyzickej osoby na
právne úkony je vlastnými právnymi úkonmi nadobúdat práva a brat na seba
povinnosti v pracovnoprávnych vztahoch ako zamestnávatel, vzniká dovršením
18 rokov veku, dovtedy za nu koná zákonný zástupca. Ak je zamestnávatelom
právnická osoba, robí v jej mene všetky právne úkony štatutárny orgán. Ak je
zamestnávatelom fyzická osoba, koná osobne.
b) Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vztahoch vykonáva
pre zamestnávatela závislú prácu podla jeho pokynov za mzdu alebo odmenu.
Spôsobilost fyzickej osoby mat práva a povinnosti ako zamestnanec
a spôsobilost vlastnými právnymi úkonmi nadobúdat tieto práva a brat na seba
tieto povinnosti vzniká dnom, ked fyzická osoba dovrši 15 rokov veku,
zamestnávatel však nesmie dohodnút ako den nástupu do práce den, ktorý by
predchádzal dnu, ked fyzická osoba skoncí povinnú školskú dochádzku.
Zamestnanec môže uzatvorit dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v den,
ked dovrši 18 rokov veku.
46
Fyzická osoba, ktorá nedovršila 15 rokov veku, môže výnimocne vykonávat lahké
práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú jej zdravie, bezpecnost, jej
další vývoj alebo školskú dochádzku pri
 úcinkovaní alebo spoluúcinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých
predstaveniach,
 športových podujatiach,
 reklamných cinnostiach.
Fyzickej osobe, ktorá nedovršila 15 rokov veku, výkon lahkých prác povoluje
príslušný inšpektorát práce po dohode s orgánom na ochranu zdravia. V povolení sa
urcí pocet hodín a podmienky, za ktorých sa lahké môžu vykonávat.
Zástupcovia zamestnancov sú:
odborový orgán,
zamestnanecká rada,
zamestnanecký dôverník,
zástupca zamestnancov pre bezpecnost a ochranu zdravia pri práci podla
osobitných predpisov.
Pracovný pomer
Predzmluvné vztahy - pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávatel povinný
oboznámit fyzickú osobu:
 s právami a povinnostami, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy,
 s pracovnými podmienkami,
 so mzdovými podmienkami.
Na uzatvorenie pracovnej zmluvy s mladistvým:
je potrebné lekárske vyšetrenie mladistvého,
vyžiadat si vyjadrenie zákonného zástupcu.
Zamestnávatel môže od fyzickej osoby vyžadovat len údaje, ktoré súvisia s prácou
(vyžadovat potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti, prípadne psychickej spôsobilosti, len
ak to s prácou súvisí).
Zamestnávatel nesmie vyžadovat od fyzickej osoby informácie o:
 tehotenstve,
 rodinných pomeroch,
 bezúhonnosti (s výnimkou, kde sa vyžaduje bezúhonnost),
 politickej, odborovej, náboženskej príslušnosti.
Fyzická osoba je povinná informovat zamestnávatela o skutocnostiach, ktoré bránia
výkonu práce. Ak ide o mladistvého, je povinný informovat o dlžke pracovného casu
u iného zamestnávatela.
47
Pracovná zmluva
Pracovná zmluva je dvojstranný právny úkon zamestnanca a zamestnávatela,
ktorým sa zakladá pracovný pomer.
Musí byt písomná. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je
zamestnávatel povinný dat zamestnancovi.
Pracovná zmluva obsahuje:
a) podstatné (nevyhnutné) náležitosti
 druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho strucná charakteristika,
 miesto výkonu práce,
 den nástupu do práce (je dnom vzniku pracovného pomeru),
 mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
b) dalšie pracovné podmienky
výplatné termíny,
pracovný cas,
výmera dovolenky,
dlžka výpovednej doby.
Ak písomná pracovná zmluva neobsahuje dalšie pracovné podmienky, je
zamestnávatel povinný najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru
vyhotovit zamestnancovi oznámenie obsahujúce tieto podmienky.
V pracovnej zmluve možno dohodnút skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri
mesiace. Skúšobná doba sa musí dohodnút písomne, inak je neplatná.
Ak osobitný predpis ustanovuje volbu alebo vymenovanie ako predpoklad
vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávatela
ustanovuje volbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho
zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer
s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení
alebo vymenovaní.
Povinnosti zamestnávatela. Odo dna, ked vznikol pracovný pomer, je zamestnávatel
povinný:
 pridelovat zamestnancovi prácu podla pracovnej zmluvy,
 platit zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu,
 vytvárat podmienky na plnenie pracovných úloh
 dodržiavat pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, napr. ochrana
zdravia, bezpecnost pri práci, kolektívnou a pracovnou zmluvou.
Pri nástupe do zamestnania je zamestnávatel povinný zamestnanca oboznámit s:
 pracovným poriadkom,
 kolektívnou zmluvou,
 právnymi predpismi vztahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú.
 právnymi predpismi na zaistenie bezpecnosti a ochrany zdravia pri práci,
 ustanoveniami upravujúcimi zákaz diskriminácie.
Povinnosti zamestnanca:
 vykonávat práce osobne podla pracovnej zmluvy v urcenom pracovnom case,
 dodržiavat pracovnú disciplínu.
48
Druhy pracovných pomerov:
1. Pracovný pomer dohodnutý na neurcitý cas (v pracovnej zmluve nebola
urcená doba trvania).
2. Pracovný pomer na urcitú dobu, ktorý možno dohodnút, predlžit alebo
opätovne dohodnút najdlhšie na tri roky. Nad tri roky ho možno predlžit alebo
opätovne dohodnút napr. s tvorivým zamestnancom vedy, výskumu,
vysokoškolským ucitelom a pod.
3. Pracovný pomer na kratší pracovný cas, ako je ustanovený týždenný
pracovný cas (nemôže sa mu nariadit práca nadcas). Kratší pracovný cas nemusí
byt rozvrhnutý na všetky pracovné dni (pri takomto pracovnom pomere,
v ktorom je rozsah pracovného casu menej ako 20 hodín týždenne, môže byt
daná výpoved z akéhokolvek dôvodu, výpovedná doba je 15 dní a zacína plynút
dnom dorucenia výpovede).
4. Domácky zamestnanec - vykonáva dohodnutú prácu doma alebo na inom
dohodnutom mieste v pracovnom case, ktorý si sám rozvrhuje. Pri dôležitých
osobných prekážkach v práci mu nepatrí od zamestnávatela náhrada mzdy
s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka, nepatrí mu mzda za prácu nadcas,
mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, nocnú prácu a za prácu v staženom
a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.
5. Zamestnanec vykonávajúci duchovenskú cinnost - na pracovnoprávne vztahy
zamestnancov cirkví a náboženských spolocností, ktorí vykonávajú duchovenskú
cinnost, sa nevztahujú ustanovenia o pracovnom case a o kolektívnych
pracovnoprávnych vztahoch.
Preradenie na inú prácu. Zamestnávatel je povinný preradit zamestnanca na inú
prácu, ak
 zamestnanec stratil vzhladom na svoj zdravotný stav spôsobilost dalej
vykonávat doterajšiu prácu,
 tehotná žena alebo matka dietata mladšieho ako 9 mesiacov vykonáva prácu,
ktorá ohrozuje jej tehotenstvo alebo materské poslanie,
 je to nevyhnutné podla lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu na
ochranu zdravia v záujme ochrany zdravia iných osôb pred nákazlivými
chorobami,
 je to potrebné podla právoplatného rozhodnutia súdu (napr. ak vodic z povolania
má zákaz riadenia motorového vozidla, môže docasne robit vrátnika),
 zamestnanec pracujúci v noci na základe lekárskeho posudku je uznaný za
nespôsobilého na nocnú prácu,
 tehotná žena alebo matka dietata mladšieho ako devät mesiacov pracujúca
v noci požiada o preradenie na dennú prácu.
Zamestnávatel môže preradit zamestnanca aj bez jeho súhlasu na cas nevyhnutnej
potreby na inú prácu, ak je potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na
zmiernenie jej bezprostredných následkov (práca musí byt pre neho vhodná vzhladom
na zdravotný stav, schopnosti, kvalifikáciu a zamestnávatel je povinný dôvod
preradenia prerokovat so zamestnancom).
49
Pracovná cesta. Zamestnávatel môže vyslat zamestnanca na pracovnú cestu len
s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy
dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnost vyslania na
pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve.
Skoncenie pracovného pomeru
1) rozviazaním - 4 spôsoby:
a) dohodou,
b) výpovedou,
c) okamžitým skoncením,
d) skoncením v skúšobnej dobe,
2) uplynutím doby - koncí sa pracovný pomer dohodnutý na dobu urcitú,
3) smrtou zamestnanca,
4) úradným rozhodnutím
- ak ide o cudzinca, ktorému koncí pobyt na území SR,
- právoplatným rozsudkom - uloženie trestu vyhostenia z územia SR.
Skoncenie pracovného pomeru dohodou: Zamestnanec a zamestnávatel sa dohodnú
na rozviazaní pracovného pomeru. Pracovný pomer sa skoncí dohodnutým dnom.
Dohodu uzatvárajú písomne. V dohode musia byt uvedené dôvody skoncenia
pracovného pomeru:
 ak to zamestnanec požaduje,
 ak sa pracovný pomer skoncil dohodou z dôvodu organizacných zmien.
Zamestnancovi vtedy vzniká nárok na odstupné.
Skoncenie pracovného pomeru výpovedou: Výpovedou môže skoncit pracovný
pomer zamestnanec aj zamestnávatel. Výpoved sa musí dat písomne a dorucit
druhému úcastníkovi, inak je neplatná. Výpovedná doba je dva mesiace. Ak je daná
výpoved zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávatela najmenej pät rokov, je
výpovedná doba tri mesiace. Výpovedná doba zacína plynút prvým dnom
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dorucení výpovede.
Výpoved daná zamestnávatelom
Výpoved daná zamestnávatelom môže byt iba z dôvodov uvedených v Zákonníku práce v §
63:
a) ak sa zrušuje alebo premiestnuje zamestnávatel alebo jeho cast,
b) ak sa zamestnanec stane nadbytocný,
c) ak zamestnanec stratil vzhladom na svoj zdravotný stav podla lekárskeho
posudku spôsobilost dlhodobo vykonávat dalej doterajšiu prácu,
d) ak zamestnanec
 nesplna predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej
práce alebo
 neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávatel ho v posledných
šiestich mesiacoch vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich
v primeranom case neodstránil,
 sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávatel mohol
okamžite skoncit pracovný pomer alebo pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny (v posledných 6 mesiacoch musel byt upozornený na
túto možnost).
50
Výpoved daná zamestnancom:
a) z akéhokolvek dôvodu,
b) bez udania dôvodu.
Zákaz výpovede: Zamestnávatel nesmie dat zamestnancovi výpoved v ochrannej
dobe, a to:
 ked je práceneschopný (pre chorobu alebo úraz),
 pri povolaní na službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu,
 ked je uvolnený na výkon verejnej funkcie,
 ked je zamestnankyna tehotná, na materskej dovolenke, zamestnanec
a zamestnankyna na rodicovskej dovolenke,
 ked je zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe lekárskeho posudku
docasne nespôsobilým na nocnú prácu.
 Zákaz výpovede sa nevztahuje, ak sa zamestnávatel ruší alebo premiestnuje.
Okamžité skoncenie pracovného pomeru: Zamestnávatel môže okamžite skoncit
pracovný pomer so zamestnancom len z týchto dôvodov:
a) ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný cin,
b) ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Zamestnávatel môže okamžite skoncit pracovný pomer iba v lehote jedného
mesiaca odo dna, ked sa dozvedel o dôvode na okamžité skoncenie , najneskôr do
jedného roku, ked tento dôvod vznikol.
Zamestnávatel nemôže okamžite ukoncit pracovný pomer:
 s tehotnou zamestnankynou,
 so zamestnankynou na materskej dovolenke,
 so zamestnancom alebo zamestnankynou na rodicovskej dovolenke,
 s osamelou zamestnankynou alebo osamelým zamestnancom, pokial sa trvalo
starajú o dieta mladšie ako 3 roky,
 so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu s tažkým zdravotným
postihnutím.
Zamestnanec môže okamžite skoncit pracovný pomer z týchto dôvodov:
 ak na základe lekárskeho posudku nemôže vykonávat prácu bez vážneho
ohrozenia svojho zdravia a zamestnávatel ho do 15. dní od predloženia tohto
lekárskeho posudku nepreložil na inú prácu,
 ak mu zamestnávatel nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy do 15. dní po
uplynutí jej splatnosti,
 ak je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
Zamestnanec, ktorý okamžite skoncil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy
v sume svojho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Skoncenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe: V skúšobnej dobe môže zrušit
pracovný pomer zamestnávatel aj zamestnanec, a to písomne z akéhokolvek dôvodu
alebo bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skoncení pracovného pomeru sa má
dorucit druhej strane spravidla aspon 3 dni pred dnom, ked sa má pracovný pomer
skoncit.
51
Pracovný cas a cas odpocinku
Pracovný cas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanci mladší ako 16
rokov majú pracovný cas najviac 30 hodín týždenne. Zamestnanci starší ako 16
rokov majú pracovný cas najviac 37,5 hodín týždenne. Pracovný cas zamestnanca
vrátane práce nadcas je najviac 48 hodín týždenne.
Týždenný pracovný cas sa môže rozvrhnút:
1. rovnomerne – na jednotlivé štyri týždne tak, aby rozdiel dlžky pracovného casu
pripadajúceho na jednotlivé týždne nepresiahol tri hodiny a pracovný cas
v jednotlivých dnoch nepresiahol devät hodín,
2. nerovnomerne – ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovolujú, aby
pracovný cas bol rozvrhnutý rovnomerne, môže zamestnávatel po dohode so
zástupcami zamestnancov rozvrhnút pracovný cas nerovnomerne na jednotlivé
týždne, maximálne 12 hodín denne.
3. pružný pracovný cas – môže zamestnávatel zaviest so súhlasom zástupcov
zamestnancov. Môže íst o denný pružný pracovný cas, týždenný alebo
štvortýždnový. Zamestnanec si sám volí zaciatok aj koniec pracovnej zmeny. Pružný
pracovný cas sa delí:
- základný – zamestnanec musí byt na pracovisku najmenej 5 hodín denne,
- volitelný – najmenej 1 hodinu.
Prestávky v práci: Zamestnávatel je povinný poskytnút zamestnancovi, ktorého
pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín prestávku na odpocinok a jedenie v trvaní 30
minút. Prestávky sa nezapocítavajú do pracovného casu za zmenu.
Prácou nadcas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávatela alebo
s jeho súhlasom nad urcený týždenný pracovný cas. Zamestnancom s kratším
pracovným casom nemožno prácu nadcas nariadit.
Práca nadcas nesmie presiahnut v priemere osem hodín týždenne v období najviac
štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich. V kalendárnom roku možno nariadit
zamestnancovi prácu nadcas v rozsahu najviac 150 hodín, z vážnych dôvodov možno
dohodnút prácu nadcas najviac 250 hodín rocne.
Dovolenka:
a) Dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná cast
- pripadá zamestnancovi, ktorý pracuje u toho istého zamestnávatela nepretržite aspon
60 pracovných dní v kalendárnom roku. Ak pracoval celý kalendárny rok, má právo na
celú dovolenku. Ak pracovný pomer netrval nepretržite po dobu celého kalendárneho
roka, aj ked odpracoval 60 dní, má nárok na pomernú cast dovolenky, t.j. za každý
odpracovaný mesiac 1/12 rocného nároku. (Príklad: pracovný pomer trval od 1.4 do
31.12 - má nárok len na pomernú cast dovolenky a to na 9/12 dovolenky.) Základná
výmera dovolenky je najmenej 4 týždne, po 15. rokoch praxe po 18. roku veku je 5
týždnov. Pod týždnom dovolenky rozumieme 7 po sebe nasledujúcich dní.
b) Dovolenka za odpracované dni
- patrí zamestnancom, ktorým nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na
jej pomernú cast, pretože nevykonávali v kalendárnom roku u toho istého
52
zamestnávatela prácu aspon 60 dní. Takýmto zamestnancom pripadá za každých 22
odpracovaných dní 1/12 dovolenky. (Príklad: odpracujeme 45 dní - máme nárok na
2/12 dovolenky.)
c) Dodatková dovolenka
- patrí zamestnancom, ktorí celý rok pracujú pod zemou pri tažbe nerastov, razení
štôlní, tunelov, vykonávajú zvlášt tažké alebo zdraviu škodlivé práce. Títo
zamestnanci majú nárok na 1 týžden dodatkovej dovolenky. Musí sa vycerpat.
Pracovné volno s náhradou mzdy
Zamestnávatel poskytne zamestnancovi pracovné volno s náhradou mzdy v sume jeho
priemerného zárobku v tomto rozsahu:
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení najviac 7 dní
v kalendárnom roku,
b) na preventívne prehliadky súvisiace s tehotenstvom,
c) narodenie dietata manželke zamestnanca (nevyhnutný cas na prevoz do
zdravotníckeho zariadenia a spät),
d) sprevádzanie rodinného príslušníka, zdravotne postihnutého dietata – 7 dní,
e) úmrtie rodinného príslušníka (manžel, dieta – 2 dni a 1 den pohreb),
f) znemožnovanie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov
individuálnym dopravným prostriedkom, ktoré používa tažko zdravotne
postihnutý zamestnanec, najviac 1 den.
Pracovné volno bez náhrady mzdy
a) nepredvídané prerušenie premávky, meškanie pravidelnej verejnej dopravy,
b) prestahovanie zamestnanca, najviac jeden den pri stahovaní v tej istej obci,
najviac dva dni pri stahovaní do inej obce. Ak ide o stahovanie pre
zamestnávatela, poskytne sa pracovné volno s náhradou mzdy.
c) vyhladávanie nového miesta pred skoncením pracovného pomeru najviac na
jeden polden v týždni,
d) vlastná svadba, pracovné volno bez náhrady mzdy sa poskytne na jeden den.
Pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti:
a) ženy nesmú byt zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané
alebo škodia ich organizmu, najmä prácami, ktoré ohrozujú ich materské
poslanie,
b) zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú nevhodné, poprípade ohrozujú ženy, tehotné
ženy, ženy po pôrode, dojciace ženy, ustanoví nariadenie vlády Slovenskej
republiky,
c) tehotná žena nesmie byt zamestnávaná prácami, ktoré podla lekárskeho posudku
ohrozujú jej tehotenstvo,
d) platí to rovnako aj o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojciacej
žene (majú nárok na prestávky na dojcenie),
e) ak tehotná žena vykonáva prácu zo zoznamu zakázaných prác, zamestnávatel je
povinný vykonat docasnú úpravu pracovných podmienok,
f) ak úprava nie je možná, zamestnávatel ženu preradí docasne na inú prácu, ktorá
je pre nu vhodná,
g) ak žena kvôli tomuto preradeniu dosahuje nižší zárobok, poskytuje sa jej
vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podla osobitného predpisu,
53
h) ak ženu nemožno z nejakej príciny preradit na iné miesto, zamestnávatel jej
poskytne pracovné volno s náhradou mzdy,
i) všetky tieto ustanovenia platia aj pre matky do konca deviateho mesiaca po
pôrode a pre dojciace ženy.
Zamestnávatel môže dat výpoved tehotnej žene, žene na materskej dovolenke, žene
alebo mužovi na rodicovskej dovolenke, osamelej zamestnankyni/zamestnancovi, ak
sa stará o dieta mladšie ako 3 roky len výnimocne:
a) ak sa podnik ruší alebo premiestnuje,
b) ak porušila závažne pracovnú disciplínu,
c) ak žena/muž starajúci sa o dieta, boli právoplatne odsúdení pre úmyselný trestný
cin.
Úprava pracovného casu:
zamestnávatel je povinný prihliadat na potreby tehotných žien a žien/mužov
starajúcich sa o deti,
ak požiada žena alebo muž starajúci sa o dieta mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný
cas alebo o inú vhodnú úpravu urceného týždenného pracovného casu, zamestnávatel
je povinný im vyhoviet, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Zamestnávatel môže zamestnávat tehotné ženy, ženu/muža starajúceho sa trvalo
o dieta mladšie ako 3 roky, osamelú ženu/muža starajúceho sa o dieta mladšie než
15 rokov prácou nadcas iba s ich súhlasom. Tieto ustanovenia sa vztahujú aj na
zamestnanca, ktorý sa osobne stará o blízku osobu.
Materská dovolenka a rodicovská dovolenka:
a) žene po pôrode patrí materská dovolenka 28 týždnov,
b) ak porodila 2 a viac detí alebo ide o osamelú ženu patrí jej materská dovolenka 37
týždnov,
c) mužovi starajúcemu sa o dieta patrí rovnako dlhá dovolenka,
d) na žiadost je zamestnávatel povinný poskytnú žene/mužovi rodicovskú dovolenku
do 3 rokov veku dietata, pre nepriaznivý zdravotný stav až do 6 rokov (ak je dieta
tažko zdravotne postihnuté),
e) žena spravidla nastupuje na materskú dovolenku 6 týždnov pred plánovaným dnom
pôrodu, najskôr 8. týždnov pred plánovaným termínom pôrodu,
f) ak sa dieta narodilo mrtve, patrí žene dovolenka po dobu 14 týždnov,
g) materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byt kratšia ako 14 týždnov
a nemôže skoncit alebo sa prerušit pred uplynutím šiestich týždnov odo dna pôrodu,
h) ak dieta umrie pocas materskej dovolenky alebo rodicovskej dovolenky, poskytuje sa
žene/mužovi táto dovolenka ešte pocas dvoch týždnov odo dna úmrtia dietata
a najviac na dobu, ked by dieta dovršilo 1 rok.
j) nárok na materskú a rodicovskú dovolenku má žena aj muž, ak na seba prebrali na
základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieta do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivost rodicov (osvojenie, pestúnska starostlivost, alebo dieta,
ktorého matka zomrela),
k) materská dovolenka alebo rodicovská dovolenka sa za takýchto okolností poskytuje
odo dna prevzatia dietata v trvaní 22 týždnov,
l) rodicovská dovolenka sa poskytuje až do dna, kým dieta dosiahne 3 roky veku.
54
Prestávky na dojcenie:
zamestnávatel je povinný matke, ktorá dojcí, poskytnút okrem pracovných
prestávok aj prestávky na dojcenie,
pracujúcej matke patria na každé dieta dve polhodinové prestávky na dojcenie
po dobu 6 mesiacov veku dietata a po dobu dalších 6 mesiacov jedna
polhodinová prestávka na dojcenie.
Pracovné podmienky mladistvých zamestnancov:
a) zamestnávatel je povinný utvárat priaznivé pracovné podmienky pre
mladistvých zamestnancov podporujúce rozvoj telesných a duševných
schopností mladistvých,
b) je povinný úzko spolupracovat so zákonnými zástupcami mladistvého
zamestnanca,
c) zamestnávatel je povinný viest evidenciu mladistvých zamestnancov, ktorých
zamestnáva,
d) výpoved daná mladistvému musí byt daná na vedomie jeho zákonnému
zástupcovi,
e) zamestnávatel môže zamestnat mladistvého iba prácami, ktoré sú primerané
jeho fyzickému a duševnému rozvoju a neohrozujú jeho mravnost,
f) poskytuje mu pri práci zvýšenú starostlivost.
Zákaz práce nadcas, práce v noci a pracovnej pohotovosti:
mladiství nesmú byt zamestnávaní prácou nadcas, nocnou prácou, pracovnou
pohotovostou,
výnimocne môžu mladiství starší ako 16 rokov vykonávat nocnú prácu nepresahujúcu
jednu hodinu, ak je to potrebné na ich výchovu na povolanie.
Práce zakázané mladistvým zamestnancom:
a) práce pod zemou pri tažbe nerastných surovín,
b) práce pri razení tunelov a štôlní,
c) práce neprimerané ich anatomickému, fyziologickému, psychickému stavu,
d) práce so zvýšeným nebezpecenstvom úrazu a bezpecnosti,
e) zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým ustanoví nariadenie
vlády.
Lekárske vyšetrenie:
zamestnávatel je povinný zabezpecit, aby mladistvý zamestnanec bol vyšetrený
lekárom
pred preradením na inú prácu,
pravidelne, podla potreby najmenej raz za rok.
mladistvý zamestnanec je povinný sa podrobit urceným vyšetreniam,
pri ukladaní pracovných úloh sa zamestnávatel riadi lekárskymi posudkami.
55
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnávatel môže
uzavriet so zamestnancom dva druhy dohôd:
1. Dohoda o vykonaní práce - môže ju uzavriet len s fyzickou osobou, ak
predpokladaný rozsah práce nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku.
Uzatvára sa písomne, inak je neplatná. V dohode musí byt vymedzená:
pracovná úloha,
dohodnutá odmena za jej vykonanie,
doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonat,
predpokladaný rozsah práce.
Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr den pred dnom
zacatia výkonu práce.
2. Dohoda o brigádnickej práci študentov - môže ju zamestnávatel uzavriet len
s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta, aj ked predpokladaný rozsah
nepresahuje 100hodín v kalendárnom roku, týždenne maximálne 20 hodín.
Uzatvára sa písomne, inak je neplatná. V dohode musí byt vymedzené:
dohodnutá práca,
odmena za vykonanú prácu,
rozsah pracovného casu,
doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.
Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študentov je zamestnávatel
povinný vydat zamestnancovi.

Stiahnuté z www.antiskola.sk


Diskuse

Buď první, kdo se vyjádří k tomuto příspěvku (0)