ÚVOD

 

 

 

        V organizáciách je možné stretnúť sa s viacerými druhmi konfliktu alebo nedorozumení medzi pracovníkmi. Najzávažnejšie konflikty sú tie, ktoré sú dlhotrvajúce a majú následky na pracovníkoch.

        Medzi takéto závažné konflikty sa zaraďuje aj mobbing, cielený teror  proti pracovníkovi. Mobbing je názov pre skupinové správanie pracovníkov, ktorého cieľom je vyštvanie jedného zamestnanca postupným znepríjemňovaním pracovnej situácie. Mobbing by sa dal definovať ako „ zlomyslený pokus vypudiť človeka z pracoviska neoprávnenými obvineniami, ponížením, týraním, emočným týraním, alebo terorom“. Existuje viacero dôvodov pre vznik mobbingu, sú to dôvody vnútrofiremné a chyby zlého manažmentu. Mobbing vplýva negatívne na spoločnosť, organizácie a samozrejme aj na jedinca, ktorý sa  stal  obeťou mobbingu. Následky sú okrem zvýšených nákladov a zníženej produkcie, celkový dopad na pracovné prostredie a pre obeť mobbingu často vážne ochorenia a neschopnosť zaradiť sa na trh pracovnej sily. Prevencia mobbingu spočíva v dodržiavaní niekoľkých základných pravidiel, ako informovanosť, otvorenosť alebo vzdelávanie zamestnancov v spôsobe riešenia konfliktov.

        Na slovenských pracoviskách sa šikanujú navzájom kolegovia a kolegyne, rovnako ako nadriadení podriadených. Zaujímavosťou je, že osobnú skúsenosť so šikanovaním majú viac muži zo strany svojich mužských kolegov a ženy zo strany ženských spolupracovníčok ako so šikanovaním žien mužmi či mužov ženami. Najrizikovejšie sú pracovné kolektívy s veľmi nízkym počtom žien a s celkovým počtom zamestnancov od 25 do 90 ľudí. Najviac šikanovaných pracuje v priemyselnej výrobe. Ľudia vidia príčiny šikanovania predovšetkým v ľudskej závisti a neznášanlivosti. Ale aj v následku vydierateľnosti zamestnancov.

       

 

 

1  MOBBING – šikanovanie na pracovisku

 

        Podľa švedského sociológa Heinza Leymanna o mobbingu hovoríme vtedy, „keď na postihnutého útočí aspoň raz za týždeň aspoň pol roka jedna alebo viac osôb. Najčastejšie sa mobbing vyskytuje zjavne medzi rovnako postavenými. Šikanovanie je definované ako prenasledovanie, zámerné a zbytočné obťažovanie, týranie, šikanovanie, podriadených, byrokratické šikanovanie, vidíme, že spoločným menovateľom pre šikanovanie aj mobbing je, že dochádza k vzájomnej interakcií, útoku medzi aktérmi šikanovania (t.j. medzi agresorom a obeti šikanovania).

        Šikanovanie je negatívny spoločenský fenomén je formou reakcie, ktorá spočíva v agresívnom chovaní voči inému subjektu, osobe či okoliu.                  K. Červený a i (1996, s. 146).

        Podľa Šolcovej (1995, s. 440) šikanovanie na pracovisku je extrémna forma sociálneho stresoru. Pre šikanovanie je charakteristické, že systematicky často a pernamente je adresované určitej osobe.

        Aj keď šikanovanie ako termín možno použiť aj v súvislosti s kultúrou pracoviska, terminologicky je presnejší výraz mobbing. Na pracovisku je forma teroru vždy jemnejšia. O psychickom terore alebo o šikanovaní na pracovisku hovoríme vtedy, keď množstvo znevažujúcich komunikatívnych akcií konajú spolupracovníci – jednotlivec, alebo častejšie skupina niekoľkých kolegov voči určitému človeku, a to opakovane. Zo strany šéfa ide o účelovú likvidáciu pozície. I. Šípošová (2007, s. 8).

        Ako uvádza M. Vágnerová (1999) šikanovanie je silným sociálnym stresom. Tomuto vymedzeniu odpovedajú aj ťažkosti, ktoré sa u obete šikanovania objavia.

       Rozdiel je v tom, že pri mobbingu vidíme ako často k tomuto javu dochádza, tak u známych definícií šikanovania časnosť útokov nie je definovaná. Môžeme povedať, že mobbing je šikanovanie, obťažovanie na pracovisku. Ďalším spoločným znakom je, že ani jeden z tu spomínaných pojmov v právnych predpisov nie je definovaný, a tak každí môže tieto definície chápať a vysvetliť rozlične, čo niektorí zneužívajú a často vedie k vzniku rozličných konfliktov na pracoviskách. Tak ako pri klasickom šikanovaní, tak aj pri mobbingu existujú rizikové pracoviská, kde mobbing vzniká.

        Môžeme sa stotožniť s názormi odborníkov, že riziko vzniku mobbingu je najvyššia v organizáciách, ktoré majú byrokratickú organizáciu. Ich charakteristiky definoval Max Weber:

        U nás takto fungujú väčšie podniky, úrady štátnej správy, armáda a pod. Práve pre tieto organizácie je charakteristické hierarchické usporiadanie pozícií – funkcií. Postup na vyššiu funkciu, povyšovanie je založené okrem iného aj na zásluhovosti, čo dáva živú pôdu pre vznik mobbingu, hlavne vtedy, keď na obsadenie jedného pracovného miesta je viac kandidátov. Tu prevláda mobbing medzi rovnako postavenými pracovníkmi a môže mať rôzne podoby.

        Okrem už spomínaných inštitúcií mobbing existuje aj v menších podnikoch, ktoré nemajú byrokratickú organizáciu, napr. súkromné podniky, kde konflikty môžu vzniknúť napr. medzi majiteľom podniku a zamestnancami. Súčasná ekonomická situácia a trh práce totiž vytvárajú priaznivé podmienky na vznik mobbingu, konkrétne strach z prepustenia, takže jednotlivý zamestnanci sa snažia o vlastnej osobe vytvárať čo najlepší obraz, často na úkor druhého.             Zvlášť ohrozenú skupinu tvoria absolventi škôl, ktorí ešte nemajú žiadne pracovné ani sociálne skúsenosti. Na začiatku a počas zaúčania sú pracovné výkony neporovnateľné s pracovníkmi s dlhoročnou praxou. Situácia sa môže zhoršiť, keď sa skúsenejší spolupracovník cíti byť ohrozený absolventmi škôl alebo novými pracovníkmi, a preto vyvíja značne úsilie na udržanie pracovného miesta, často „nečistými prostriedkami.  Príčiny používania „nečistých prostriedkov môžu byť rôzne, napr. nesplňuje dlhodobý pracovník predpísanú kvalifikáciu, strach zo zmeny zabehnutého systému, reštrukturalizácia podniku, prepúšťanie v preddôchodkovom  veku a pod.

V takejto nestabilnej atmosfére dochádza k zhoršeniu pracovnej klímy, tým aj k zníženiu výkonnosti všetkých zainteresovaných pracovníkov. To všetko sa nezaobíde bez konfliktov a spúšťacím mechanizmom mobbingu sú práva rôzne drobné konflikty. Taáto stresová atmosféra pri dlhodobom pôsobení na pracovníka môže spôsobiť ďalšie komplikácie tým, že sa ešte pridružujú rôzne psychické a psychosomatické následky (napr. depresia, stavy úzkosti, poruchy koncentrácie a spánku, hypertenzia, bolesti hlavy) ktoré môžu vyústiť do dlhodobej práceneschopnosti.

 

 

1.1  DEFINÍCIA MOBBINGU

 

 

 

        Šikanovanie a mobbing možno chápať ako formy nežiadúcej agresivity v medziľudských vzťahoch, najzávažnejšie deformácie sociálnych vzťahov, rolí a noriem života. Samo šikanovanie by sa dalo označiť iba ako nepríjemnosť. O šikanovaní a mobbingu hovorí pracovné lekárstvo až vtedy, keď sa na niektorú osobu útočí systematicky a dlhý čas.

       

        Mobbing  je starý fenomén, ktorý naozaj siaha od  šikanovania až po organizovaný psychický teror na pracovisku. Pri mobbingu je dôležitá prítomnosť skupiny ľudí (z angličtiny, mob – dav), ktorá sa rozhodne zničiť jedného človeka. Označenie „mobbing bolo po prvýkrát použité v roku 1982 nemeckým psychológom Heinzom Leymannom, ktorý začal problematiku skúmať v 80 rokoch minulého storočia. Leymann sa pri názve inšpiroval skupinovým psrávaním zvierat pri útoku na jedného (silnejšieho) jedinca.Vedci z oblasti sociálnych vied a poradcovia pre podnikanie sa mu venujú len niekoľko rokov. Európu po prvý raz na mobbing upozornil nemecký psychológ Heinz Leyman, ktorý ho študoval zo zdravotného hľadiska. O mobbingu možno hovoriť vtedy, keď na postihnutého útočí aspoň raz za týždeň aspoň pol roka jedna alebo viac osôb.

        Mobbing (šikana) sú opakované verbálne, fyzické alebo psychické nátlaky a útoky zamerané proti niektorému jednotlivcovi. Ich podstatou je vôľa ublížiť, ponížiť, zničiť. H. Reháková (2007).

        Pojem (šikana) pôvodne vojenský termín, môžeme definovať ako násilne ponižujúci chovanie jednotlivca alebo skupiny voči slabšiemu jedincovi, ktorý sa nemôže tejto situácie vyhnúť a nie je schopný sa jej účinne brániť.                   M. Kolář (2001).

        Ako uvádza I. Šípošová (2007, s. 9), že mobbing ako jav sa v podmienkach našich zákonov ťažko indentifikuje, aj dokazuje, lebo ide navonok o jemnú formu teroru, avšak obeť ju môže vnímať veľmi intenzívne.

        Mobbing je v našej spoločnosti jednohlasne odmietaný ako nežiadúce zlo v pracovnom živote, ktorého je treba sa zbaviť.  H. Kratz (2005, s. 11).

        V posledných rokoch sa čoraz častejšie stretávame s termínmi bossing a mobbing, ktoré sa stotožňujú. Bossing je psychický teror na pracovisku, ktorým nadriadený šikanuje podriadených. Mobbing je modifikácia bossingu, ale stým, že ide o teror v kolektíve, kde sa terčom šikany stáva jeden z jeho členov. V oboch prípadoch ide o aktívny a dlhodobý tlak. Podľa B. Janíka (2003) typický bossing na svoju pozíciu je dosadený na pokyn „zhora”. Mobbing zahŕňa rôzne činnosti, pričom sa tieto činnosti dajú pozorovať minimálne počas 6 mesiacov  v pravidelných intervaloch (aspoň raz za týždeň).