Tento článek byl vytisknutý ze stránky www.antiskola.euAntiŠkola.eu
Definícia a princíp fungovania
V tejto kapitole sa dozviete, co znamená pojem hypertenzia, aké hodnoty krvného tlaku sú ešte v norme a co už považujeme za patologické, ako aj niekolko informácii o fyziológii tlaku krvi.
Co je krvný tlak?
Srdce pumpuje krv bohatú na kyslík do tepien - artérií, ktoré ju rozvádzajú do celého tela. Po vypudení krvi zo srdca táto pôsobí tlakom na steny artérií. Sila, ktorou pôsobí na steny ciev, vytvára tlak krvi.


Srdce pumpuje krv do tepien.

Co je hypertenzia?
Príliš velký tlak vyvíjaný na steny ciev (artérií) spôsobuje vysoký krvný tlak. Vzostup krvného tlaku môže byt aj normálnou reakciou tela na fyzickú alebo psychickú zátaž a je prirodzený a potrebný.

Ak však krvný tlak dlhodobo neklesá pod hodnotu 130/85 mmHg, a to hlavne v klude, je možné a pravdepodobné, že ide o vysoký tlak krvi - artériovú hypertenziu (obr.1).

Hypertenzia (arteriálna hypertenzia, vysoký krvný tlak, systémová hypertenzia) je multifaktoriálne podmienený chorobný stav, ktorý sa uplatnuje ako úplne nezávislý rizikový cinitel pri vzniku poškodenia orgánov, orgánových systémov (mozog, oblicky, srdcovocievny systém) a pri závažných náhlych príhodách (hypertenzná kríza, mozgové krvácanie, disekujúca aneuryzma). Hypertenzia je bud primárna, ked je prícina neznáma, alebo sekundárna, ked je prejavom iného ochorenia.

Hypertenzia sa považuje aj za syndróm neuroendokrinných, metabolických a kardiovaskulárnych porúch. Spája sa napr. s inzulínovou rezistenciou pri tzv. Reavenovom syndróme - metabolickom syndróme X ci syndróme štyroch (piatich) H. Každé zvýšenie krvného tlaku nad hranicu, ktorá sa urcila ako norma (na základe zhodnotenia mnohorocných pozorovaní, epidemiologických i klinických štúdií), predstavuje u jednotlivca zväcšenie rizika poškodenia cielových orgánov, najmä arteriálneho cievneho rieciska, mozgu, obliciek a sietnice.

Arteriálna hypertenzia - vysoký krvný tlak

Normálny krvný tlak v artérii.

Podla definície Svetovej zdravotníckej organizácie sa arteriálna hypertenzia vymedzuje ako dlhotrvajúce zvýšenie krvného tlaku v tepnách (artériách) krvného obehu nad stanovené hodnoty. Krv vypudená lavou srdcovou komorou pocas jej stahu (kontrakcie) cez otvorenú aortálnu chlopnu vyvolá tlakovú vlnu, ktorej hodnota vyjadrená v milimetroch ortutového stlpca (mmHg) zodpovedá systolickému krvnému tlaku (horná hodnota, citatel). Jeho výška závisí od sily kontrakcie lavej komory, velkosti vyvrhnutého objemu krvi, poddajnosti aorty (širokej tepny vychádzajúcej z lavej komory) a kapacity arteriálneho rieciska. Pocas systoly tlakovú vlnu absorbuje hlavne aorta, ktorá sa, ak je dostatocne pružná, rozšíri. Po skoncení systoly (kontrakcie lavej komory) zacína diastola, kedy pokracovanie pohybu krvi od srdca do periférie zaistuje aorta tak, že sa postupným zmrštovaním zužuje do pôvodného rozmeru a posúva tak stlpec krvi pri zavretej aortálnej chlopni do periférie(obr. ). Aorta tak vlastne zaistuje kontinuálny tok krvi, hoci srdce vypudzuje krv prerušovane, len pocas systoly (pekná ukážka geniality prírody). Tlak krvi v tepnách pocas diastoly je tlak diastolický (dolná hodnota, menovatel). Diastolický tlak závisí hlavne od odporu v menších tepnách na periférii (periférna rezistencia). Ked sú tieto tepny zmrštené (kontrahované) alebo zúžené diastolický krvný tlak stúpa, pretože tlaková vlna pochádzajúca zo zmrštujúcej sa aorty sa nemôže dostatocne preniest do periférie. U starších ludí je poddajnost aorty znížená, aorta casom stráca pružnost. Nie je potom schopná pocas systoly sa dostatocne rozšírit a absorbovat vyvrhnutú krv, cím sa krvný tlak v menšom priestore aorty zvýši a vzniká tzv. izolovaná systolická hypertenzia. Názov izolovaná sa používa pretože zvýšený je len systolický krvný tlak, diastolický nie. Naproti tomu u bežnej hypertenzie (vysokom krvnom tlaku) stredného veku sú spravidla zvýšené hodnoty aj systolického aj diastolického tlaku nad normálnu hodnotu, za ktorú sa v súcasnosti považuje 140/90 mmHg.

Je zaujímavé, že ešte pred niekolkými rokmi sa za normu považovali hodnoty až do 160/95. Hodnoty medzi 141-159 systolického a 91-94 diastolického sa považovali za hranicné. Avšak na základe velkých štúdií, zahrnujúcich tisíce pacientov i kontrolných osôb pocas mnohých rokov sa ukázalo, že sprísnenie normy a úcinná liecba už aj miernej hypertenzie s hranicnými hodnotami krvného tlaku vedie pri dlhodobom sledovaní k zníženému výskytu komplikácií spojených s vysokým krvným tlakom a k lepšiemu prežívaniu. To sa vztahuje aj na starších pacientov, u ktorých sa považovalo zvýšenie systolického krvného tlaku do urcitej miery za prirodzený prejav starnutia. Výskumníci však popísali necivilizované africké populácie, žijúce v relatívnej izolácii, u ktorých ani v starobe krvný tlak nestúpa. Navyše, dnes je jednoznacne vedecky potvrdené, že úcinná liecba hypertenzie s cielom dosiahnut normálne hodnoty krvného tlaku priaznivo ovplyvnuje prognózu aj vo veku nad 65 rokov. Je tu teda podobná situácia v smere sprísnovania noriem ako pri hladine cholesterolu. Ked v minulosti sme za normu považovali hodnotu 6,7mmol/l, dnes je norma do 5,2 mmol/l a je jednoznacne preukázaná prospešnost prísnejšej normy vo vztahu k úmrtnosti a chorobnosti pacientov s chorobami srdca a ciev.

Anatómia
Po precítaní tejto kapitoly získate základné informácie o tom, ako funguje naše srdce a cievny systém, aby zabezpecili látkovú výmenu v našom organizme a tým aj náš život
Co je kardiovaskulárny systém a ako funguje?
Kardiovaskulárny systém cloveka tvorí: srdce, malý krvný obeh a velký krvný obeh.

Plúcna cirkulácia, s pravou komorou ako pumpou, tvorí tzv. malý (plúcny) obeh (obr.1). Ten je zapojený sériovo (t.j. za sebou) na systémovú cirkuláciu - velký (telový) obeh (obr.2), ktorý má lavú komoru ako pumpu, a ktorý pozostáva z arteriálneho a venózneho systému.

Arteriálny a venózny systém
Arteriálny systém (obr.3), ktorý siaha od lavej komory až ku kapilárnemu systému, má relatívne silnú a tuhú cievnu stenu, ktorá vykazuje väcší odpor prúdiacej krvi. Táto cast sa nazýva odporový (rezistentný) systém. Zostávajúca cast krvného obehu (t.j. venózny systém)(obr.4) má relatívne slabú a silne roztiahnutelnú cievnu stenu. Táto cast sa nazýva kapacitný (nízkotlakový) systém.


Obr. c. 1: Malý (plúcny) obeh


Obr. c. 2: Velký (telový) obeh



Obr. c. 3: Arteriálny systém


Obr. c. 4: Venózny systém




Funkcia kapilárneho rieciska
Velmi rozsiahle vetvenie ciev až do tenkých ciev (nazývaných kapiláry (obr.5)) umožnuje pomocou difúzie výmenu živín, kyslíka a metabolických produktov medzi krvou v kapilárach a intersticiálnou tekutinou. Cievy v arteriálnej kapilárnej casti sa nazývajú arterioly. Je tu relatívne vysoký krvný tlak, ktorý vedie k difúzii komponentov krvi smerom von z ciev. Cievy na venóznej strane sa nazývajú venuly. Je tu relatívne nízky tlak a zároven vysoký onkotický tlak, ktorý spôsobuje difúziu komponentov z interstícia do krvi.

Výmena živín a metabolických produktov medzi intersticiálnou tekutinou a bunkami tkanív prebieha difúziou a aktívnym transportom v bunkových membránach. Je zistené, že v každom okamihu je v kapilárach prítomných asi 5% cirkulujúcej krvi, ktorá zaistuje vyššie uvedené funkcie kardiovaskulárneho systému. Ostatné casti cirkulácie viac-menej zaistujú zodpovedajúci prietok krvi kapilárami.

Cirkulácia krvi môže byt porušená ako pri poruchách srdca ako pumpy, tak i pri poruchách ciev na najrôznejších úrovniach. Hlavnými prícinami porúch cirkulácie sú hypertenzia, srdcová nedostatocnost (zlyhanie srdca), srdcová arytmia a zúženie alebo upchatie ciev (ateroskleróza, upchatie ciev krvnou zrazeninou).


Obr. c. 5: Kapilárne riecisko


Aká je funkcia krvi a srdca v ludskom tele?
Krv
Krv môže svoje základné funkcie v organizme plnit len vtedy, ked v organizme obieha. Krvné cievy z anatomického hladiska tvoria uzavretý systém \"rúrok\", ktorých steny oddelujú krv od tekutiny tkanív.

Srdce
Srdce (myokard) (obr.6, obr.7) sa pritom dá porovnat s tlakovým cerpadlom: plní sa krvou, pritekajúcou pod nízkym tlakom, a vypudzuje ju do aorty resp. do plúcnice, pricom vytvára pomerne vysoký tlak. Jeho cinnost sa prejavuje pravidelným, rytmickým striedaním stahu (systoly) a ochabnutia, relaxácie (diastoly).

Príznaky
Aké hodnoty krvného tlaku považujeme za patologické? Pri akých hodnotách tlaku krvi by sme mali zacats liecbou?
Ako hypertenzia sa teda dnes definujú hodnoty systolického tlaku 140mmHg a viac a diastolického 90mmHg a viac u osôb, ktoré neužívajú antihypertenzívne medikamenty. Pritom nemusia byt súcasne zvýšené obe hodnoty, stací ak normu presahuje niektorá z nich. Podla výšky krvného tlaku sa hypertenzia dalej klasifikuje do 3 stupnov a podla prítomnosti dalších rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení a orgánových poškodení spojených s hypertenziou do tried A, B, C. Teda pre správne zaradenie pacienta s vysokým krvným tlakom nie je dôležitá len výška krvného tlaku, ale aj celkové zhodnotenie stavu pacienta a úrovne pravdepodobnosti výskytu kardiovaskulárnych príhod v budúcich 10 rokoch. Na urcenie tejto pravdepodobnosti sa dnes používajú jednoduché tabulky (obr. ), vychádzajúce z veku a pohlavia pacienta, fajcenia alebo nefajcenia, z hodnôt systolického krvného tlaku a hladiny celkového cholesterolu v cirkulujúcej krvi. Podla týchto parametrov nie je problém zistit v tabulkách úroven rizika vzniku kardiovaskulárnej príhody u konkrétneho jedinca v nasledujúcich 10 rokoch. Napríklad, ak ide muža, fajciara, vo veku 50 rokov, so systolickým krvným tlakom 160mmHg a hladinou cholesterolu 6,0mmol/l, riziko jeho príhody v nasledujúcich 10 rokoch je 20-40%. To znamená, že zo 100 mužov s uvedenými parametrami ochorie v nasledujúcich 10 rokoch 20-40 na niektorú z kardiovaskulárnych príhod (srdcový infarkt, mozgová porážka a pod.). Riziko je vyššie ako vychádza podla tabulky, ak hodnotený jedinec má zároven aj nižšiu hladinu tzv. dobrého (HDL) cholesterolu ako 1,0mmol/l, alebo zvýšenú hladinu triglyceridov nalacno nad 2,0mmol/l, alebo porucha tukov má rodinný výskyt, alebo ak sa blíži už do dalšej vekovej kategórie, alebo ak sa v jeho rodine vyskytuje predcasne ischemická choroba srdca t.j. u žien vo veku do 65 rokov a u mužov vo veku do 55 rokov. Riziko je vysoké, ak pravdepodobnost presahuje 20%, velmi vysoké, ak presahuje 40%. U pacientov s cukrovkou sa na vyhodnotenie rizika používajú osobitné tabulky (obr. ). Je pochopitelné, že prístup k pacientovi s vysokým krvným tlakom a súcasným vysokým rizikom musí byt ovela intenzívnejší a komplexnejší ako u pacienta s rizikom nízkym.

Meranie krvného tlaku
Priame meranie krvného tlaku vyžaduje zavedenie citlivého senzoru alebo katétra (\"hadicky\") do vnútra cievy, preto sa používa len pre výskumné úcely a pri tzv. invazívnych vyšetreniach (katetrizácie). V bežnej praxi sa krvný tlak meria nepriamo podla metódy vyvinutej Riva-Roccim v roku 1896. Vychádza z princípu, podla ktorého je na stlacenie a uzavretie tepny potrebné vyvinút tlak, ktorý musí prevyšovat tlak vo vnútri tepny. Na stlacenie tepny použil manžetu naloženú na rameno hornej koncatiny. Pri jej nafúknutí sa koncatina stlací tak, že pulz v tepnách periférne od manžety vymizne. Po postupnom vypúštaní vzduchu z manžety sa pri urcitej hodnote tlaku v manžete pulz na periférnych tepnách znovu objaví. Táto hodnota tlaku zodpovedá systolickému (hornému) krvnému tlaku. Samozrejme, že velkost manžety musí zodpovedat velkosti (hrúbke) koncatiny.


9 rokov neskôr popísal ruský lekár Korotkov rôzne zvuky a šelesty, ktoré pocul pri auskultácii (vyšetrení posluchom pomocou stetoskopu alebo fonendoskopu) tepny v laktovej jamke pri vypúštaní vzduchu z manžety. Popísal 5 fáz pocutých zvukov, od prvých zretelných poklepov (systolický tlak-fáza 1) cez pravidelné svištanie a udieranie k oslabovaniu a vymiznutiu (diastolický tlak). Fázy 4 a 5 auskultácie sú okamžiky, ked ozvy náhle zoslabnú (fáza 4) a vymiznú (fáza 5). Za diastolický tlak sa považuje hodnota tlaku v manžete vo fáze 5, pokial však sú ozvy pocutelné až k hodnote 0, diastolický tlak sa odcíta vo fáze 4. U dospievajúcich, v tehotnosti a pri hyperdynamických stavoch (fyzická zátaž) zvlášt casto absentuje fáza 5 a za diastolický tlak sa potom považuje hodnota vo fáze 4.


Korotkov sa tak stal zakladatelom auskultacnej metódy merania krvného tlaku, ktorá sa používa dodnes (ortutové manometre, aneroid) a dokonca je stále považovaná za \"zlatý štandard\". Novšie, elektronické tlakomery, nevyžadujú auskultáciu a obídu sa teda bez fonendoskopu. Sú založené na oscilometrickom princípe. Namiesto auskultácie využívajú citlivé senzory v manžete, ktoré zaznamenajú prvé kmity (oscilácie) vzniknuté v momente prieniku krvi do tepny pri postupnom vypúštaní vzduchu z manžety a takisto aj vymiznutie oscilácií v okamžiku diastolického tlaku.

Hodnoty systolického i diastolického tlaku sa v priebehu dna pod vplyvom rozlicných okolností fyziologicky menia. Systolický tlak sa zvyšuje pri fyzickej aktivite, pri duševnej práci, pod vplyvom emócií. Napríklad hodnota systolického tlaku pri telesnom cvicení 170mmHg je úplne normálna. Krvný tlak fyziologicky klesá pri odpocinku, najmä v noci, kedy sú normálne hodnoty 110/70 i menej. Preto je dôležité merat krvný tlak za urcitých bazálnych podmienok a to tak v domácich podmienkach ako i v lekárskej ambulancii.

Miestnost, v ktorej sa meria krvný tlak, má byt tichá, s primeranou teplotou. Pocas celej procedúry nie je prípustné rozprávat sa s pacientom, rušit však môžu aj rozhovory iných osôb, príchody a odchody do miestnosti a pod. Pacient sedí s opretým chrbtom, dolné koncatiny má volne položené na podlahe (nie prekrížené), hornú koncatinu s manžetou má položenú volne na podložke vo výške srdca a tlakomer je tiež umiestený vo výške srdca. Ked sa nedodrží potrebná výška, hodnoty budú skreslené asi o 0,8 mmHg na každý centimeter posunu od výšky srdca. Teda pri polohe pod úrovnou srdca budú hodnoty falošne vysoké a naopak, pri polohe nad úrovnou srdca falošne nízke. Extrémne citlivé sú v tomto smere elektronické zápästné tlakomery. Ked pacient sedí na vyšetrovacom stole, bez opory chrbta a dolných koncatín, diastolický tlak bude vyšší asi o 5 mmHg. Krvný tlak je treba zmerat na oboch horných koncatinách. Ked sa meria len na jednej, uprednostnuje sa pravá, pretože na lavej bývajú hodnoty tlaku castejšie falošne nižšie. Pokial sú hodnoty na oboch koncatinách rozdielne, za reprezentatívne sa považujú hodnoty na tej strane, kde boli vyššie. Pred vyšetrením má byt pacient v pokoji aspon 5 minút, 2 hodiny pred vyšetrením nemá fajcit, jest, ani konzumovat nápoje s obsahom kofeínu, má mat vyprázdnený mocový mechúr a casový odstup od tažšej fyzickej práce má byt aspon 2-3 hodiny. Rukávy na košeli alebo šatách majú byt volné, aby neobmedzovali prítok krvi do koncatiny pocas merania. Vyšetrenie krvného tlaku sa má vždy opakovat aspon 2 krát, s minimálnym casovým odstupom 2 minúty. Zo zistených hodnôt sa vypocíta priemer. Ak je srdcový rytmus nepravidelný, meranie je potrebné opakovat viac krát (5 krát i viac). U starších osôb, diabetikov pri závratoch a pri liecbe niektorými liekmi je dôležité zmerat krvný tlak nielen v sede, ale aj po postavení.

Mimoriadny význam z hladiska presnosti vyšetrenia má zvolená velkost manžety. Cím väcší je objem ramena, tým musí byt aj plocha manžety stlacujúca rameno vyššia. V opacnom prípade budú hodnoty tlaku falošne vysoké, pretože tlak v malej manžete bude stlácat rameno relatívne málo. Pre urcenie optimálnej velkosti manžety je potrebné zmerat krajcírskym centimetrom obvod ramena v strede medzi laktovým a ramenným klbom. Všeobecne platí, že mechúr v manžete, do ktorého sa nafukuje vzduch má mat dlžku aspon 80 % nameraného obvodu a šírku aspon 40 % nameraného obvodu (obr 1.). V praxi sa výber vhodnej manžety riadi podla tabulky:

VÝBER VHODNEJ MANŽETY
obvod ramena velkost manžety (resp.mechúra) -
menej ako 33cm< 12 x 23cm štandardná velkost
33-41cm 15 x 33cm velká manžeta
viac ako 41cm 18 x 36cm stehnová manžeta

Dolný okraj manžety má byt umiestený 2,5 - 3 cm nad laktovou jamkou. Stred gumového mechúra vo vnútri manžety má ležat priamo nad tepnou, na ktorej meriame krvný tlak. Pred vlastným meraním je preto potrebné vyhmatat pulzovanie tepny, ktorá býva obycajne uložená medzi bicepsom a tricepsom, viac na vnútornej strane laktovej jamky. Na novších typoch manžiet býva farebne oznacené miesto, ktoré má byt umiestené nad laktovou jamkou. Novo vyvinuté druhy manžiet sú dokonca schopné automaticky prispôsobit svoju velkost velkosti ramena. Manžeta sa má ovinút okolo ramena tak, aby hladko priliehala. Niekedy je tvar velkého ramena kónusový a manžeta dobre neprilieha. V takom prípade sa treba pokúsit zmerat tlak naložením manžety na predlaktie pacienta a sledovat vymiznutie a objavenie sa pulzu na radiálnej tepne (nad bázou palca).

Dalším dôležitým momentom merania krvného tlaku je urcenie hodnoty, na ktorú treba manžetu nafúkat (maximálna inflácia). Správny postup spocíva v rýchlom nafúknutí manžety a súcasnom sledovaní pulzu na radiálnej tepne. Pri nafukovaní manžety pocítime v urcitom okamžiku vymiznutie pulzu, co znamená že tlak v manžete sa vyrovnal systolickému tlaku. Odcítame hodnotu tlaku na stupnici tlakomera a k nej pripocítame 30 mmHg a tak získame hodnotu maximálnej inflácie, na ktorú potom nafúkame manžetu pocas vlastného merania, ci už auskultacného alebo oscilometrického. Niektoré novšie elektronické tlakomery sú schopné rozpoznat hodnotu maximálnej inflácie už v priebehu nafukovania manžety (tzv. fuzzy logika) a pri jednom nafúknutí aj zmerat správne krvný tlak. Dôležitá je aj rýchlost vyfukovania manžety - správne má byt asi 2 mmHg /sekundu. Pokial by sa nestanovila hodnota maximálnej inflácie, hodnoty krvného tlaku zistované auskultacnou metódou môžu, ale nemusia byt presné. Je to preto, že niekedy sa pri vypúštaní manžety vyskytuje fenomén prechodného oslabenia, až vymiznutia oziev. To znamená, že až opätovné objavenie sa oziev je mylne považované za fázu 1, hodnoty systolického tlaku sú potom falošne nízke. U starších pacientov s pokrocilými artériosklerotickými zmenami sa môže stat, že tlak v manžete pri bežnom nafúknutí nie je schopný uzavriet prietok v tepne, pretože tepna je príliš tvrdá. Pulz je pri nafukovaní stále hmatný, hoci tlak v manžete presahuje hodnotu systolického tlaku, ktorá sa zistí pri priamom meraní tlaku. V týchto prípadoch nepriame meranie krvného tlaku dáva falošne vysoké hodnoty (pseudohypertenzia).

Po 1-2 minútach je potrebné meranie zopakovat (z manžety treba najprv úplne vypustit vzduch). Hodnoty krvného tlaku sa môžu menit z minúty na minútu: ak sú rozdielne, z dvoch meraní na rovnakej koncatine sa vypocíta priemer. U diabetikov, starších osôb a pri užívaní niektorých liekov je potrebné uskutocnit aj meranie v stoji (tzv. posturálne zmeny), po 1-3 minútach státia. Je vhodné si poznacit koncatinu, na ktorej sa zmeral krvný tlak, najmä pri predpoklade dlhodobých kontrol.

Nakoniec ešte pár slov k výberu prístroja na meranie krvného tlaku a miestu merania. Ako sme už uviedli, zlatým štandardom sú klasické ortutové manometre, prípadne aneroidné tlakomery (podobné meracom na meranie tlaku vzduchu v pneumatikách automobilu). Oba druhy však vyžadujú súcasne použit aj fonendoskop (odporúca sa typ zvona, bez membrány alebo nízkofrekvencný detektor). Tieto prístroje sú vhodné predovšetkým pre použitie zdravotníkmi, prípadne i laikmi, ktorí sú vyškolení v technike auskultácie. Sú nepohodlné pre meranie vlastného krvného tlaku. Zabúda sa, a to aj v zdravotníckych zariadeniach, že prístroje je potrebné v pravidelných intervaloch kalibrovat a kontrolovat. Dôležité je, napríklad, overenie hodnoty 0 pri ortutovom manometri. Príklad ako možno overit presnost aneroidného tlakomera je na obr. 2. Hodnoty tlakov sa v 20 mmHg intervaloch súcasne porovnávajú na ortutovom i aneroidnom tlakomere, rozdiely by nemali presiahnut 4 mmHg. Podobným spôsobom (pomocou spojky Y) možno overit presnost aj elektronických tlakomerov. Elektronické tlakomery prešli významným technickým vývojom, ich obsluha je komfortná, výsledky zobrazia digitálnym spôsobom a merajú aj pulzovú frekvenciu. Hoci niektorí lekári stále spochybnujú ich presnost (vo väcšine prípadov neoprávnene), sú trendom do budúcnosti a sú zvlášt vhodné pre domáce meranie krvného tlaku. Presnost elektronických tlakomerov sa overuje podla medzinárodných štandardných protokolov BHS (British Hypertension Society), AAMI (Association for the Advancement of Medical Instrumentation) . Pri kúpe prístroja odporúcame overit, ci bol validizovaný uvedenými protokolmi. Nedostatocnú presnost majú zatial prstové merace.

Do popredia sa v súcasnosti dostáva domáce meranie krvného tlaku. Hodnoty krvného tlaku merané lekárom alebo sestrou v ambulancii sú väcšinou vyššie, ako hodnoty merané samým pacientom v domácom prostredí, ktoré je pre pacienta prirodzené a v ktorom trávi väcšinu casu. Ked je v ambulancii systolický tlak o aspon 20 mm vyšší a diastolický aspon o 10 mm vyšší ako v domácom prostredí hovoríme o \" hypertenzii bieleho plášta\". U týchto \"pacientov\" väcšinou nie je potrebná liecba. Domáce meranie je prospešné aj u pacientov so skutocnou hypertenziou, pretože lepšie spolupracujú s lekárom, lepšie vedia odhadnút situácie, v ktorých im stúpa tlak a lepšie sa nastavujú na liecbu. Domáce meranie tlaku sa má vykonávat obycajne ráno pred požitím liekov a vecer ( podla potreby i cez den). Je pritom potrebné dodržiavat všetky horeuvedené odporúcania, t.j. pacient by mal byt v tomto smere vyškolený a trénovaný. Z nameraných hodnôt (pocas niekolkých týždnov) sa vypocítajú priemerné hodnoty, normálne hodnoty sú 135/85 a menej. Domáce meranie krvného tlaku sa použilo aj v HOT štúdii, publikovanej v r. 1998, ktorá priniesla zásadné odpovede na otázku, do akých hodnôt by sa mal znižovat krvný tlak u pacientov s hypertenziou. V tejto štúdii boli rozdiely medzi hodnotami nameranými doma a v ambulancii minimálne, co sa dá vysvetlit tým, že išlo o pacientov, ktorí boli roky zvyknutí na procedúru merania. Dôležitejšie však boli závery ohladne optimálnych hodnôt krvného tlaku - ukazuje sa, že sa treba približovat až k fyziologickým hodnotám 120/80. V štúdii HOT sa použila liecba felodipinom, podla potreby i v kombinácii s dalšími liekmi a krvný tlak sa znižoval na rozlicné hodnoty. Pocas niekolkých rokov sa sledoval výskyt kardiovaskulárnych príhod a najmenej ich bolo vtedy, ak diastolický tlak bol znížený na hodnotu 83 mmHg (obr. 3). Je pozoruhodné, že ani dalšie zníženie diastolického tlaku na hodnoty nižšie ako 80 mmHg nebolo spojené s rizikom pre pacienta, naopak zvýšilo kvalitu ich života v zmysle väcšej pohody (obr. 4). Predovšetkým u diabetikov je prospešné postavit si ako ciel hodnoty 120/70 mmHg.

Ak nebola hypertenzia liecená a nastali zmeny v organizme (vid súvisiace choroby), sú potrebné aj dalšie diagnostické metódy: fyzikálne vyšetrenie, röntgen hrudníka, ultrazvukové vyšetrenie srdca, EKG, príp. aj invazívna programovaná stimulácia komôr.

Liecba
Princípy liecby všeobecne
Dobrá spolupráca pacienta s ošetrujúcim lekárom je základným predpokladom úspešnosti terapie. V súcasnosti jestvuje všeobecná zhoda v názoroch na taktiku liecby vysokého krvného tlaku a to nezávisle od toho, ktorý konkrétny liek sa použije.

Zacína sa s nízkymi dávkami jedného lieku v snahe vyhnút sa vedlajším úcinkom lieku. Ak pokles tlaku nie je dostatocný, co znamená, že sa nedosiahnu cielové hodnoty, dávka sa pri dobrej znášanlivosti postupne zvyšuje.

Ak pokles tlaku je evidentný, ale stále nie dostatocný, pridá sa malá dávka lieku z inej liekovej skupiny, pricom je potrebné rešpektovat odporúcané kombinácie a vyhnút sa nevhodným. Inou možnostou je nezvyšovat dávku prvého lieku a hned pridat iný liek do kombinácie. Tým sa dá znížit pravdepodobnost vzniku vedlajších úcinkov, pretože oba lieky sa podávajú v nízkych dávkach (jestvujú aj hotové prípravky, v ktorých sú už dva lieky skombinované do jednej tabletky alebo dražé).

Ak je odpoved krvného tlaku na liecbu prvým liekom velmi slabá alebo sa vyskytnú nežiadúce úcinky, je potrebné miesto zvyšovania jeho dávky alebo kombinácie s iným liekom, prvý liek vysadit a použit liek z inej liekovej skupiny.

Preferuje sa podávanie dlhodobo úcinných liekov, ktorých úcinok trvá 24 hodín a viac. To umožní podávat len jednu tabletu alebo dražé za celý den (obycajne ráno), co zabezpecí dobrú spoluprácu pacienta, jeho vyššiu adherenciu k liecbe. Navyše kvalitné lieky z tejto skupiny prekryjú svojim úcinkom aj ranné a dopoludnajšie hodiny nasledujúceho dna, v ktorých sa vyskytuje najviac srdcovocievnych príhod (napr. ak pacient zabudne zobrat svoju rannú dávku). Dlhodobo úcinné lieky na báze podávania raz za den sú nielen pohodlné pre pacienta, ale aj znižujú rovnomerne krvný tlak pocas 24 hodín a poskytujú tak väcšiu ochranu orgánom, ktoré sú pri hypertenzii najviac ohrozené. Naproti tomu lieky, ktoré treba užívat niekolkokrát za den, majú pocas 24 hodín nerovnomerný úcinok a pacienti ich aj castejšie zabudnú užit.

Kedy je potrebné nasadit farmakologickú liecbu?
U pacientov, ktorí majú opakovane hodnoty tlaku vyššie alebo rovné 180 mmHg (systolický tlak) alebo 110 mmHg (diastolický tlak) sa zacína farmakoterapia v priebehu niekolkých dní.

Ak nemajú tak vysoké hodnoty, ale patria do skupiny vysokorizikových (3 a viac rizikových faktorov alebo už majú príznaky poškodenia orgánov vysokým tlakom krvi prípadne už prekonali srdcovocievne alebo mozgocievne príhody) sa tiež zacína farmakoterapia.

U pacientov patriacich do skupiny so stredným rizikom ( 1-2 rizikové faktory, prípadne bez rizikových faktorov, ale s hodnotami tlaku 160-179 mmHg systolického alebo 100-109 mmHg diastolického ) je možné pockat s farmakologickou liecbou 3 mesiace podla toho, ako sa podarí vplyvom nefarmakologickej liecby znížit krvný tlak ( pozri Abecedu zdravia c. 24 str. 274 a c. ) a zmenit rizikové faktory. V prípade priaznivého vývoja je možno pockat s nasadením liekov ešte dalšie 3 mesiace podla toho, ci sa dosiahnu cielové hodnoty krvného tlaku.

U pacientov s nízkym rizikom (hodnoty tlaku 140-159 mmHg systolického alebo 90-99 mmHg diastolického a bez rizikových faktorov) je možno pockat s nasadením liekov 6 mesiacov podla toho, ci sa zmenami v životospráve dosiahnu cielové hodnoty krvného tlaku. Ak nie, farmakologická liecba sa zacne do jedného roka od zistenia hypertenzie s výnimkou podskupiny pacientov s hodnotami systolického tlaku medzi 140-149 mmHg resp. diastolického tlaku medzi 90-94 mmHg, kde po dohovore s pacientom môže lekár ponechat len nefarmakologickú liecbu.

Výber vhodného lieku
Pri výbere vhodného lieku sa zohladnuje nielen samotná výška krvného tlaku, ale aj výskyt rizikových faktorov a pridružených ochorení resp. stupen orgánových zmien súvisiacich s hypertenziou.

Lieky sa vyberajú s piatich základných skupín a zo skupiny ostatných liekov:
DIURETIKÁ sú lieky, ktoré zvyšujú množstvo moca tým, že zvyšujú vylucovanie sodíka do moca a sodík ako hygroskopický prvok tahá so sebou vodu. Zmenšuje sa tak objem tekutín v cievach i mimo nich. Z toho vyplýva, že sú liekom volby u pacientov, u ktorých dochádza k zadržiavaniu tekutín (opuchy) alebo majú vysoký príjem sodíka. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa používali diuretika v pomerne vysokých dávkach (hydrochlorothiazid a chlortalidon do 100 mg), s cím bol spojený relatívne castý výskyt nežiadúcich úcinkov (zvýšené straty draslíka, komorové extrasystoly, zhoršená látková výmena cukrov a tukov). Zvýšenej strate draslíka sa dá zabránit použitím tzv. draslík šetriacich diuretík (Amiclaran, Verospiron) alebo použitím kombinovaných prípravkov (Moduretic, Rhefluin). V súcasnosti je jednoznacný trend podávania malých dávok diuretík v liecbe hypertenzie (hydrochlorothiazid do 25 mg denne), kedy ostane zachovaný úcinok na krvný tlak a vedlajšie úcinky sa vyskytnú len minimálne. Diuretiká sú indikované hlavne u starších pacientov s izolovanou systolickou hypertenziou.

BETA-BLOKÁTORY sú lieky, ktoré blokujú prenos nervových impulzov vzrušivým nervovým systémom (sympatikus) na tzv. beta receptory v srdci, prieduškách a inde. Sú liekom volby u tých pacientov, ktorí okrem hypertenzie trpia aj niektorou z foriem ischemickej choroby srdca (angina pectoris, stavy po infarkte myokardu) alebo u mladších pacientov s hyperdynamickou cirkuláciou (zrýchlený pulz, zvýšený tlak, vzrušivost). Úcinok na priedušky spocíva vo zvýšenej tendencii k zužovaniu a obštrukcii, preto sú kontraindikované u pacientov s prieduškovou astmou alebo chronickou bronchitídou obštrukcného typu. Moderné beta-blokátory pôsobia dlhodobo s dávkovaním 1 dražé denne a sú kardioselektívne, co znamená, že ovplyvnujú podstatne viac srdce ako priedušky a iné orgány (Concor, Lokren, Tenormin, Sandonorm). Niektoré z nich majú aj prídatný vazodilatacný úcinok (rozširujú cievy - napr. Celectol).

INHIBÍTORY ANGIOTENZÍN KONVERTUJÚCEHO ENZÝMU (ACE-I) sú lieky, ktoré blokujú vznik angiotenzínu II, látky vyvolávajúcej stiahnutie, zúženie tepien. Zasahujú teda do jedného z hlavných mechanizmov vedúcich k zvýšeniu tlaku krvi. Sú zvlášt vhodné u tých pacientov, z ktorých sa popri hypertenzii zistí aj porucha funkcie lavej komory srdca, zlyhávajúce oblicky alebo cukrovka. U niektorých pacientov vyvolávajú dráždivý kašel, ktorý vymizne po ich vysadení. V týchto prípadoch sa použijú lieky patriace do skupiny priamych blokátorov receptorov angiotenzínu II (losartan, telmisartan, irbesartan). Základnými ACE inhibítormi sú captopril (Tenziomin) a enalapril (Enap), ich úcinok však netrvá 24 hod., preto sa podávajú 2-3x za den. Z dlhodobo pôsobiacich, na báze 1 dražé/24 hod. sú u nás široko používané perindopril (Prestarium), ramipril (Tritace), trandolapril (Gopten), lysinopril (Dapril) a i.

CA ANTAGONISTI (BLOKÁTORY) sú lieky, ktoré blokujú vstup vápnika cez kanál v membráne do svalovej bunky, co má za následok oslabenie kontrakcie (stiahnutia) tepny i srdcového svalu. Moderné Ca blokátory dihydropyridínového typu pôsobia selektívne na cievy a len minimálne na srdce. Krátkodobo pôsobiace blokátory vápnikového kanálu typu nifedipinu (Corinfar, Cordipin a pod.) sú na dlhodobú liecbu hypertenzie nevhodné, relatívne casto vyvolávajú zrýchlenie pulzu, zacervenanie a pocit tepla, niekedy i opuchy. Uprednostnujú sa prípravky s 24 hod. úcinkom v dávkovaní 1 dražé denne, napr. amlodipin (Norvasc), felodipin (Plendil), lacidipin (Lacipil), isradipin (Lomir SRO). Výhodou nedihydropyridínových blokátorov obsahujúcich verapamil (Isoptin) alebo diltiazem (Blocalcin) je skutocnost, že nimi možno zároven liecit aj choroby srdca. Ca antagonisti patria medzi lieky, ktoré pacienti dobre znášajú, vrátane pacientov starších a odporúcajú sa preto aj na liecbu izolovanej systolickej hypertenzie.

ALFA-BLOKÁTORY znižujú krvný tlak tak, že blokujú alfa receptor vzrušivého nervového systému (sympatiku), cím sa zablokuje prenos impulzu vyvolávajúceho stiahnutie tepny. Sú to bezpecné a úcinné lieky, ktorých výhodou je, že nezhoršujú metabolizmus glukózy a krvných tukov a priaznivo pôsobia aj na hypertrofiu prostaty. U starších osôb môžu zaprícinit náhly pokles krvného tlaku po postavení a následný závrat. Do tejto skupiny patria napr. prazosin (Deprazolin) a urapidil (Ebrantil).

OSTATNÉ LIEKY - sem patria najmä centrálne pôsobiace látky. V minulosti bol najznámejším Reserpin, neskôr Dopegyt (dodnes používaný pri hypertenzii v tehotenstve).V súcasnosti sa používajú lieky na báze moxonidínu (Cynt) a rilmenidínu (Tenaxum), ktoré ovplyvnujú neurohumorálne prenosy v centrálnom nervovom systéme.

Kombinácie liekov: kombinujú sa lieky rôznych skupín v snahe zosilnit hypotenzívny úcinok. Ak sa kombinujú lieky jednej skupiny, ich hypotenzívny efekt nie je taký výrazný, ale naopak, zvyšuje sa riziko nežiadúcich úcinkov. Príklady vhodnej kombinácie sú:

Diuretiká a beta-blokátory
Diuretiká a ACE inhibítory
Ca antagonisti (dihydropyridinového typu) a beta-blokátory
Ca antagonisti a ACE inhibítory
Alfa-blokátory a beta-blokátory

Niektoré prípravky už obsahujú vhodnú kombináciu liekov v jednej dražé, napr. Tarka, Enap H a i.

Doplnujúca liecba má v zmysle záverov štúdie HOT zahrnovat aj lieky, ktoré preventívne pôsobia proti zrážaniu krvných došticiek a znižujú tak riziko trombotických cievnych príhod.

U pacientov so zvýšeným rizikom koronárnych príhod sa odporúcajú malé dávky kyseliny acetylosalicylovej (Anopyrin), ale len vtedy, ked sa dosiahne úcinný pokles krvného tlaku a ked nie je riziko krvácania z gastrointestinálneho traktu alebo aj v iných oblastiach. Podla výsledku vyšetrenia hladín krvných tukov je potrebné zvážit zodpovedajúcu diétu, prípadne aj farmakoterapiu.

Kedy liecba nezaberá?
Niekedy sa ani kvalitnou farmakoterapiou nedosiahne požadovaný pokles krvného tlaku.

Prícinami môžu byt:

V pozadí je iné ochorenie, ktoré vyvoláva sekundárnu hypertenziu (choroba obliciek alebo žliaz s vnútornou sekréciou)
Súcasné užívanie liekov, ktoré môžu zvyšovat krvný tlak (niektoré antireumatiká, antikonceptíva, amfetamíny)
Zvýšený objem tekutín v organizme pri vysokom príjme sodíka alebo zlyhávaní obliciek
Nedodržiavanie nefarmakologických postupov - trvajúci vysoký príjem alkoholu, zvyšovanie hmotnosti a pod.
Nepravidelné a nedostatocné užívanie liekov

Životný štýl
U pacientov so zacínajúcou hypertenziou možno zmenou životného štýlu zabránit jej rozvinutiu a dosiahnut normálne hodnoty krvného tlaku.

U pacientov s fixovanou hypertenziou, aj ked sa nie vždy dosiahne týmto spôsobom žiadúca výrazná redukcia hodnôt krvného tlaku, je možno ocakávat zníženie spotreby liekov proti vysokému tlaku. Správne aplikovaná prevencia a nefarmakologická liecba hypertenzie má obrovský populacný dosah v zmysle zlepšenia zdravotného stavu obyvatelstva i výraznej redukcie nákladov na zdravotníctvo. Na základe serióznych prepoctov možno ocakávat pri znížení priemerného diastolického tlaku v populácii len o 2 mmHg redukciu výskytu mozgocievnych príhod až o 15% a koronárnych príhod o 6%.

Nefarmakologická liecba a prevencia hypertenzie zahrnujú rovnaké postupy týkajúce sa predovšetkým životného štýlu. Ich význam neustále rastie, pretože pôsobia vlastne na tie faktory, ktoré sú z velkej miery prícinou vzniku vysokého krvného tlaku.Primárnym cielom liecby pacienta s vysokým krvným tlakom nie je len dosiahnutie normálnych hodnôt krvného tlaku, ale predovšetkým zníženie celkového rizika chorobnosti a úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby (oficiálne materiály Medzinárodnej spolocnosti pre hypertenziu - ISH). Sem patrí znižovanie zvýšenej hladiny krvných lipidov (cholesterol na 5,2 a menej, triglyceridy na 1,7 mmol/l a menej), nefajcenie a dôsledná kontrola hladiny krvného cukru u pacientov s cukrovkou (nalacno na menej ako 5,5, po jedle na menej ako 7,5 mmol/l). Najdôležitejšími nefarmakologickými prostriedkami na vlastné zníženie vysokého krvného tlaku sú: redukcia hmotnosti pri obezite, redukcia príjmu soli a zmena stravovania, zvýšenie telesnej aktivity a redukcia konzumácie alkoholu pri jeho zvýšenom príjme. Relatívnu úcinnost jednotlivých nefarmakologických prostriedkov pri znižovaní vysokého krvného tlaku a pri prevencii srdcovocievnych chorôb ukazuje nasledujúca tabulka.

POKLES KRVNÉHO TLAKU PREVENCIA SRDCOVOCIEVNYCH CHORÔB
Redukcia hmotnosti
Redukcia príjmu alkoholu
Zníženie príjmu soli
Telesné cvicenie
Strava vo vegetariánskom štýle
Strava zameraná na konzumáciu rýb
Nefajcenie

Tieto prostriedky je potrebné využit ešte pred nasadením farmakologickej liecby (pokial hodnoty tlaku nepresahujú 180/100 mmHg) a pockat na ich úcinok 3-6 mesiacov. Až podla hodnôt krvného tlaku po niekolkomesacnej nefarmakologickej intervencii sa lekár má rozhodnút o nasadení liekov a ak aj farmakologickú liecbu nasadí, v ovplyvnovaní životného štýlu je potrebné pokracovat.

1. Redukcia hmotnosti
Priamy vztah medzi obezitou a výškou krvného tlaku u mužov i žien potvrdili viaceré velké epidemiologické štúdie. Takisto sa potvrdilo, že u obéznych pacientov s hypertenziou sa krvný tlak po redukcii hmotnosti znižuje alebo niekedy dokonca normalizuje. Už pri miernej strate na váhe - redukcii o 5% z pôvodnej hmotnosti - klesá krvný tlak a zlepšuje sa aj citlivost na inzulín

Korelácia medzi obezitou v výškou TK
už pri redukcii hmotnosti o 5% klesá TK a zlepšuje sa citlivost na inzulín
pri redukcii do 10 kg klesá v priemere systolický TK o 6mm, diastolický o 3mm
obézni hypertonici vyžadujú vysoké dávky a mnohopocetné kombinácie liekov
Zásady pri redukcii hmotnosti
Reálny ciel
postupný casový plán
0,5 - 1kg za týžden
zníženie príjmu
telesné cvicenie 5-7x za týžden 40-60 min.
dosiahnut trvalú zmenu návykov.
Redukcia hmotnosti nie je jednoduchá záležitost a vyžaduje systematický a odborný prístup. Základom je stanovenie si reálneho ciela. V rodinách, kde boli obézni aj predkovia a kde bol celý život obézny aj pacient s hypertenziou si nemôžeme postavit za ciel dosiahnut ideálnu hmotnost. Dalej je dôležité vypracovat casový plán postupnej redukcie hmotnosti. Je úcinnejšie dosahovat dlhodobý a postupný pokles - prvé 3-4 týždne o l kg za týžden, neskôr 0,5 kg za týžden. Naproti tomu velký pokles hmotnosti po heroickom výkone v priebehu niekolkých týždnov je obycajne nasledovaný postupným návratom na pôvodnú hmotnost. Ide totiž o to, aby sa postupne, po malých krôcikoch, dosiahla trvalá zmena stravovacích návykov a životného štýlu. Cyklické zmeny hmotnosti môžu byt zdraviu nebezpecné resp. môžu mat negatívne psychologické dôsledky.

Na zaciatok stránky ...

2. Redukcia alkoholu
Pokial nemá pacient s hypertenziou aj ochorenie pecene, slinivky brušnej alebo mu lekári odporúcajú vylúcit príjem alkoholických nápojov z iných prícin, nie je nutné, aby bol totálny abstinent.

Kvantifikácia príjmu alkoholu
1 nápoj=14g etanolu
t.j. 300 ml piva alebo
150 ml vína alebo
30 ml destilátu
muži - 2 nápoje
ženy - 1 nápoj
Seriózne vedecké pozorovania totiž ukazujú, že vztah medzi príjmom alkoholu a krvným tlakom má charakter písmena J. To znamená, že osoby s nízkym príjmom alkoholu majú v priemere nižší krvný tlak, ako abstinenti. Avšak u tých, ktorí vypijú za den 3 a viac alkoholických nápojov za den sa krvný tlak zvyšuje v zmysle cím vyšší príjem alkoholu, tým vyšší krvný tlak. Príjem alkoholu v nízkych dávkach priaznivo ovplyvnuje aj hladinu HDL cholesterolu, zhlukovanie krvných doišticiek a má aj antioxidacný úcinok. Naproti tomu vyšší príjem alkoholu je spojený nielen s hypertenziou, ale aj s vyšším rizikom vzniku mozgovej porážky, urcitých druhov rakoviny, kardiomyopatie, chorôb pecene a zažívacieho traktu, násilnej smrti a i. Co to je nízky a co vysoký príjem alkoholu? Hranicou pre mužov sú 2 nápoje so štandardným obsahom alkoholu za den a l nápoj pre ženy. Neznamená to žiadnu ženskú diskrimináciu, ale odraz skutocnosti, že ženy sú vo všeobecnosti menšie a majú aj nižšiu enzymatickú aktivitu v žalúdku pri trávení alkoholu. Obsah alkoholu je pre jeden nápoj uvažovaný štandardne - 14g etanolu. 2 nápoje so štandardným obsahom alkoholu zodpovedajú cca 700 ml piva alebo 300 ml vína alebo 60 ml destilátu za den. Je dôležité zdôraznit slovko \"alebo\". Je možné aj nápoje kombinovat, ale tak, aby obsah alkoholu nepresiahol odporúcané hodnoty (napr. 300 ml piva a l50 ml vína za den).Uprednostnujú sa nápoje konzumované spolu s jedlom a menej koncentrované.

Pokracujúci alkoholizmus môže byt prícinou rezistencie na liecbu, co sa prejaví tým, že krvný tlak zostáva vysoký napriek podávaniu kvalitných liekov v kombinácii a vo vysokých dávkach. Po vysadení alkoholu môže u tažkých alkoholikov krvný tlak prechodne vystúpit, ale neskôr klesá. Každá redukcia o 1 nápoj (drink) vedie k poklesu systolického aj diastolického tlaku približne o 1mmHg, co je zvlášt významné pre tlak diastolický.

U tých, co alkohol nepijú vôbec, pretože ho nemajú radi alebo z iných dôvodov (závislost na alkohole u predkov, súrodencov, vysoká hladina triglyceridov, tehotnost) nie je potrebné jeho pitie vnucovat, pretože pozitívny zdravotný vplyv jeho nízkych dávok je celkom malý až zanedbatelný.

Na zaciatok stránky ...

3. Redukcia príjmu soli
Hoci clovek potrebuje denne prijat 2-4 g soli v závislosti od stupna fyzickej aktivity, v súcasnosti prijíma 8- 15g (údaje z priemyslových, vyspelých krajín).

Kvantifikácia príjmu soli
100mmol sodíka=2,4g sodíka=6g NaCl
denná potreba sa pohybuje v závislosti od fyzickej aktivity: 2 - 4g soli
v súcasnosti je príjem 8 - 15g soli
až 75% pochádza zo spracovaných potravín
zvýšená citlivost u starších, diabetikov a v skupine \"na sol citlivých\" hypertonikov
Zvýšený príjem soli pozitívne koreluje s výškou krvného tlaku a jeho úcinok je ešte silnejší pri nízkom príjme draslíka a vápnika. Redukcia príjmu soli na 100mmol za den vyvolá pri dlhodobom sledovaní pokles systolického tlaku o 5-10mm a diastolického tlaku do 5mmHg. Znížit príjem soli na požadovanú úroven v dennom živote znamená postupne, po malých krôcikoch zmenšovat prisálanie jedál, namiesto soli používat rôzne rastlinné koreniny a pri výbere jedál uprednostnovat surové potraviny pred spracovanými, konzervovanými a instantnými (tab.). Pokles krvného tlaku po redukcii príjmu soli možno ešte podporit zvýšeným príjmom draslíka resp. nahradením chloridu sodného chloridom draselným. Výdatným zdrojom draslíka sú: ovocie (najmä banány, marhule, sušené slivky), zelenina (strukoviny, zemiaky v šupke, tekvica), ale aj pstruh, treska, chudé telacie mäso, jogurt a i. Pri zníženej hladine vápnika v krvi je potrebné zvýšit príjem kalcia v potrave resp. podávat potravinové doplnky. To isté platí aj o horcíku (magnézium).

Pokial ide o minerálne vody, je treba sledovat obsah sodíka v nich. V 1 litri obsahuje napr. Korytnica len 6mg sodíka, Kláštorná 71 mg a Fatra až 800mg sodíka.

NÍZKY OBSAH SODÍKA STREDNÝ OBSAH SODÍKA VYSOKÝ OBSAH SODÍKA
Všetky druhy cerstvého mäsa, cerstvá hydina a divina Údená makrela, krevety v konzerve, konzervovaný tuniak, udenáce Párky, šunka, klobásy, salámy, mäso naložené do marinády, konzervované mäso
Všetky druhy cerstvých rýb cerstvý syr Sardinky, nepravé lososy, treska, haringy, rybací šalát
Mliecne výrobky nízkotucné, vajcia Pšenicný a ražný chlieb, biely chlieb, chlieb z lanového semena
Rezance, špagety, ryža Konzervovaná zelenina, zeleninové džúsy, zemiakové knedlíky Eidam, gouda, plátkový syr, plesnový syr
Zelenina, huby, zemiaky, všetky druhy eerstvých orechov Rastlinné maslo Kukuricné a zemiakové lupienky, praclíky
Ovocie, ovocné džúsy Olivy, konzervované huby, marinády, šalátové dressingy
Špeciálne výrobky s nízkym obsahom soli Instantné polievky, omácky a iné jedlá, balené zemiakové výrobky
Všetky cerstvé, sušené a mrazené rastliny a koreniny napr. oregano, bazalka, žerucha, škorica, paprika Sol, horcica, curry, slané prísady, kecup, polievkové alebo mäsové extrakty
Neslané tuky Majonéza, slanina

Na zaciatok stránky ...

Fyzická aktivita
Pravidelná, systematická fyzická aktivita, vykonávaná vo forme športov vytrvalostného charakteru, je v inverznom vztahu s výškou krvného tlaku a výskytom hypertenzie.

Ako cvicit?
3-4x týždenne
60-90% maxima (napr 50 rocný pri srdcovej frekvencii 102-153)
chorí s hypertenziou a pri 80-90%-najprv test
menej a kratšie-tiež +, ale bez poklesu TK
Tí, co pravidelne vykonávajú vytrvalostné športové aktivity, majú v priemere nižšie hodnoty krvného tlaku a nižší výskyt hypertenzie. A, navyše, takáto aktivita môže viest u pacientov s už vyvinutou hypertenziou k poklesu krvného tlaku v pokoji i pri telesnom zatažení. Aby sa tento efekt dosiahol, musí sa telesné cvicenie vykonávat minimálne 3x v týždni, v trvaní aspon 40 minút pre každé cvicenie a musí sa konat pri urcitom stupni fyzickej zátaže. Je dokaázané, že takto môže systolický krvný tlak klesnút v priemere o 5-10 mmHg a diastolický o 5-8 mmHg. Kratšie, menej casté a málo intenzívne cvicenia môžu byt svojim spôsobom tiež užitocné, ale nevyvolávajú pokles krvného tlaku. Súcasne s priaznivým pôsobením na krvný tlak má telesné cvicenie priaznivý úcinok aj na telesnú hmotnost, hladiny krvných tukov, citlivost na inzulín, odolnost voci depresii, osteoporóze atd. Nielen že klesá celkový a LDL cholesterol, ale aj mierne stúpne \"dobrý\" HDL cholesterol Fyzická aktivita a celková úroven fyzickej výkonnosti (úroven fitness) je nepriamo úmerne spojená s výskytom kardiovaskulárnych chorôb a celkovou úmrtnostou.

Akými mechanizmami sa dosiahne priaznivý úcinok na krvný tlak? Predpokladá sa pôsobenie nasledujúcich:
Spomalenie srdcovej frekvencie (pulzu)
Pokles odporu, ktorý kladú periférne cievy toku krvi, zlepšená schopnost uvolnenia tepien
Pokles aktivity sympatiku (vzrušivý systém vegetatívneho nervstva)
Zvýšenie aktivity parasympatiku (tlmivý systém vegetatívneho nervstva)
Pre pacientov s hypertenziou sú ideálne športy vytrvalostného charakteru, ktoré majú rytmický, opakujúci sa charakter, zatažujú velké svalové skupiny a sú vykonávané v aerobnom pásme. Rozdelenie jednotlivých športov z hladiska ich vhodnosti u pacientov s hypertenziou uvádza nasledujúca tabulka:

Vhodnost Druh športu
Ideálne vhodné beh, cyklistika, bežecké lyžovanie, volejbal, golf
Vhodné plávanie, zjazdové lyžovanie, tenis, futbal, stolný tenis
Nevhodné všetky druhy sútažného športu, squash, hokej, basketbal, posilovanie, vzpieranie, gymnastika

Pokial ide o intenzitu cvicenia, má byt taká, aby sa vykonávala v aerobnom pásme.To znamená, že cviciaci by sa nemal dostat do stavu kyslíkového dlhu. Pri cvicení by cviciaci mal byt schopný napriek rýchlejšiemu dýchaniu volne hovorit a jeho srdcová frekvencia (pulz) by sa mala pohybovat medzi 60% - 90% maximálnej srdcovej frekvencie (tá sa dá orientacne vypocítat podla vzorca 220 - vek). Teda 30 rocný má maximálnu frekvenciu 190/min. a 50 rocný má maximálnu frekvenciu 170/min. Frekvencia srdca pri cvicení bude u 50 rocného cviciaceho vypocítaná podla vzorca :

Dolná hranica (60% maxima): 170 x 0,60 = 102/min
Horná hranica (90% maxima): 170 x 0,90 = 153/min

Dolná hranica srdcovej frekvencie zodpovedá zataženiu pri rýchlej chôdzi (rýchlostou 5-6 km/hod), horná hranica zodpovedá zataženiu pri joggingu (behu rýchlejším klusom). Je treba zdôraznit, že pokial sa pacient s hypertenziou rozhodne cvicit pri hornej hranici maxima, je nevyhnutné vykonat pred zacatím cyklu cvicenia test výkonnosti za úcasti erudovaného lekára (internistu, kardiológa). Pri teste sa vyhodnotí nielen aktuálny stav výkonnosti, ale aj hodnoty krvného tlaku v pokoji a pri zatažení, reakcia kardiorespiracného systému na zátaž a urcí sa optimálna srdcová frekvencia pre nasledujúci cyklus cvicenia. Po skoncení cyklu, ktorý trvá aspon 2-3 mesiace, sa vykoná znovu test a jeho výsledky sa porovnajú s výsledkami vstupného testu. Doterajšie skúsenosti jednoznacne potvrdzujú priaznivý vývoj výkonnosti cviciaceho (vzostup maximálnej spotreby kyslíka, tolerovanej zátaže vyjadrenej vo wattoch, metabolických jednotiek MET a pod.), poklese krvného tlaku a pulzu v pokoji i pri zátaži, redukcii hmotnosti a navyše, zlepšuje sa aj pocit životnej pohody (well being) a sebavedomia. Úcastníci cvicenia lahšie menia aj svoje nesprávne životné návyky (fajcenie, prejedanie, zvýšená konzumácia alkoholu).

Jóga vyvolá u pacientov s vysokým tlakom pokles v priemere o 10 resp. 6 mmHg

Desatoro pacienta
Co robit pri vysokom krvnom tlaku
Vážený pacient,


áno, už ste pacient, aj ked \"nie ste chorý\", máte \"len vysoký tlak\". Vysoký krvný tlak (hypertenzia) je totiž chorobná jednotka, aj ked dlhodobo, i niekolko rokov, nemusí vyvolávat žiadne príznaky choroby. Preto sa tiež hypertenzia oznacuje ako \"tichý zabijak\". Vysoký krvný tlak pôsobí na cievnu stenu vyšším tlakom ako u ludí s normálnym tlakom. Cievy a srdce hrubnú a strácajú pružnost, oblicky zacnú prepúštat do mocu bielkoviny (albumín), urýchluje sa proces artériosklerózy. Tento proces sa ešte zosilní, ked sú u pacienta prítomné aj dalšie rizikové faktory, t.j. vysoká hladina cholesterolu a triglyceridov, nízka hladina HDL cholesterolu, fajcenie, cukrovka, chronický stres, agresívny typ správania resp. nedostatok podpory vo svojom okolí. Neliecená alebo nedostatocne liecená hypertenzia vedie nakoniec k poškodeniu tých orgánov, ktoré sú zásobované zmenenými a zúženými cievami, napr. k infarktu myokardu, mozgovo-cievnej príhode (porážke), zlyhaniu srdca a obliciek.

Prírucka, ktorú máte v rukách, má pomôct predchádzat tomuto nepriaznivému vývoju hypertenzie. Úcinná kontrola hypertenzie však vyžaduje nielen pravidelné meranie krvného tlaku, vrátane domáceho merania, ale aj systematické, dôsledné sledovanie súvisiacich orgánových zmien a úrovne rizikových faktorov. Tažiskom prírucky je práve jednoduchý návod ako casto, aké metódy a aké parametre použit pre dlhodobý monitoring pacienta s hypertenziou. Je teda urcená rovnako lekárom ako aj pacientom. Ošetrujúci a vyšetrujúci lekári môžu zapisovat výsledky svojich vyšetrení do príslušných koloniek v priebehu 5 rokov, cím vznikne komplexný prehlad o vývoji choroby a úcinnosti jej liecby.

Dlhodobý monitoring orgánových zmien a úrovne rizikových faktorov umožní v prípade potreby zintenzívnit a rozšírit liecbu alebo naopak, liecbu obmedzit. Orientácia len podla hodnôt krvného tlaku je dnes už nedostatocná. V dnešnej medicíne je dostatok dôkazov, že takýto komplexný prístup k pacientovi s vysokým krvným tlakom je vysoko efektívny. Prejaví sa v zlepšení kvality života pacientov, výraznom znížení chorobnosti a v podstatnom predlžení života.

Desatoro pacienta s hypertenziou

Zmenit spôsob života, zostavit si svoj vlastný rebrícek hodnôt, v ktorom bude samozrejme na prvom mieste zdravie
Znížit psychický stres - redukovat privelký pocet aktivít, vyhýbat sa casovej tiesni resp. vždy mat casovú rezervu pri dodržiavaní i banálnych termínov (odchod autobusu MHD), nevykonávat viac aktivít naraz resp. najprv dokoncit jednu a potom zacat dalšiu. Zvýšit podporu okolia - cítit podporu najbližšieho okolia v rodine, od priatelov, kolegov
Zvýšit relaxacné aktivity - zaradit pravidelné prechádzky, pasívny odpocinok a dostatok spánku, teplé a perlickové kúpele, autorelaxacné a jogínske techniky, nesútažný šport, nestresujúce hobby.
Zaradit do týždnového programu minimálne 3x 40 minút vytrvalostného cvicenia (rýchla chôdza, jogging, plávanie, cyklistika, beh na lyžiach) pri pulzovej frekvencii 50-70% maxima resp. pri súcasnom výskyte chorôb srdca alebo iných chorôb podla odporúcania odborného lekára
Nefajcit
Znižovat postupne obsah soli v potrave a nahrádzat ich podla potreby prírodnými rastlinnými koreninami, vyhýbat sa jedlám a nápojom s vysokým obsahom soli (údeniny, konzervované a instantné jedlá, niektoré minerálne vody)
V potrave uprednostnit jedlá s vysokým obsahom vlákniny a vitamínov (5 kúskov ovocia alebo 500 g denne, surovú a sparenú zeleninu, celozrné výrobky), plnotucné mliecne výrobky nahradit nízkotucnými (syry s obsahom tuku v sušine menej ako 30%), znížit príjem živocíšnych tukov (maslo, žltka, cervené mäso a výrobky z neho), zvýšit príjem rýb a rybacích výrobkov, nevysmážat, nefritovat, varit v pare. Pri nadváhe zároven redukovat kalorický príjem a zvýšit energetický výdaj
Pri vysokom príjme alkoholu znížit jeho konzumáciu na maximálne denne 2-3 dl vína alebo 0,3 - 0,5 l piva alebo 0,04 dl destilátu
Tieto zmeny je potrebné zavádzat postupne, nie naraz všetky. Klúcom k úspechu je sústredit sa na 1 alebo 2 zmeny a až po ich dosiahnutí a fixovaní sa zamerat na dalšie
Pravidelne si doma merat krvný tlak v rovnaký cas ráno a vecer, z nameraných hodnôt vypocítat priemerné hodnoty. Cielom je dosiahnutie priemerných hodnôt nižších alebo rovných 135/85 mmHg. Používat kalibrované tlakomery, ktorých presnost bola overená porovnaním so štandardným ortutovým tlakomerom (pri elektronických tlakomeroch uprednostnit tlakomery, ktorých presnost bola overená podla protokolu BHS alebo AAMI

Koniec vytlačenej stránky z www.antiskola.eu