NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12380)

Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Starostlivosť o seniorov

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Oblasť:Iné

Autor: alenab

Počet slov:1559

Počet písmen:8,492

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:4.72

Počet zobrazení / stiahnutí:4998 / 49

Veľkosť:10.34 kB

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI
Pedagogická fakulta









Starostlivost o seniorov
v domovoch dôchodcov.










Vedúci
seminára : doc. PhDr. Rozália Cornanicová, CSc. školský rok : 2007/2008
Odbor : Andragogika meno : Alena Benová

Obsah

Úvod
Starostlivost o seniorov v domovoch dôchodcov ................................. 3
Záver ....................................................................................................... 6
Zoznam použitej literatúry ...................................................................... 7




















Úvod

Staroba nie je nemoc. Telo aj mysel sa dajú vytrénovat, aby fungovali lepšie a zdravšie aj v neskoršom veku. Ak nie sú trénované, v každom veku, stagnujú, nastáva atrofia. Telo aj mysel je potrebné chránit pre zhubnými následkami necinnosti.
Odborníci zistili, že telo aj mysel dokážu znovu a znovu obnovovat svoje schopnosti, dokážu správne fungovat dlhé roky. Skutocnost, že s pribúdajúcim vekom pribúdajú nemoci, nie je nevyhnutným osudom staroby, ale výsledkom života a životného štýlu. Zlozvyky a nezdravý životný štýl sa ku koncu života scítajú a odrazia sa v zdravotných problémoch, ktoré ludia pripisujú starobe.
Vzhladom ku komplexnosti ludského organizmu je tažké povedat, co spôsobuje staroba a co je spôsobené inými faktormi ako je výživa, aktivita, spôsob myslenia, životný štýl a životné prostredie. Ak ich vylepšíme, vylepšia sa i problémy staroby, budeme starnút zdravo.
Zmenou životného štýlu a súcastou dnešnej reality je, že ludia, ktorí z akéhokolvek dôvodu sa nemôžu o seba starat sami, odchádzajú žit do domova dôchodcov, ci podobného zariadenia. Tam by mali nájst nový, bezpecný domov, ktorý by mal poskytovat radost a motiváciu k životu.
Existuje ešte vela domovov, ktoré pravými domovmi nie sú.
V tejto práci by som chcela poukázat, na možnosti domovov poskytnút seniorom aktívny, plný a zmysluplný život.












Starostlivost o seniorov v domovoch dôchodcov

K 31.12. 2003 žilo v 175 domovoch dôchodcov na Slovensku 12 315 obyvatelov. Vstup do domova dôchodcov je pre všetkých seniorov zátažovou životnou situáciou. Dôležitú úlohu zohráva motivácia a prícina vstupu. V našich podmienkach sa vzájomne podmienujú zdravotné a sociálne príciny vstupu. Hoci sociálne dôvody prevládajú, so starnutím seniorov vzrastajú zdravotné dôvody. Príchod do domova predstavuje zmenu spôsobu života seniora, na ktorú sa musí nový obyvatel domova adaptovat. Adaptácia prebieha u každého odlišne. Vyžaduje si sústavný individuálny prístup, pozorovanie a ovplyvnovanie zo strany sociálneho andragóga v domove. Aj v domovoch dôchodcov sa dá staroba prežit aktívne a zmysluplne.

V prvom rade, by malo byt v domoch vytvorené, po všetkých stránkach podnetné prostredie. To znamená, príjemné, kultúrne, rôznorodé, poskytujúce maximum informácií, zábavy a spolocenských kontaktov. Každý obyvatel, by mal mat zachovaný, co najväcší priestor na súkromie. Prostredie by malo stimulovat k sebestacnosti, k aktivitám, ktoré majú vnútornú hodnotu a ktoré vedú k dosiahnutiu úspechu. Malo by aktivizovat k uceniu a podporovat používanie všetkých zmyslov. V našich domovoch prevláda lekársky model, kde sa zabúda, alebo nie je jednoducho cas, na duševné a duchovné potreby obyvatelov. Sú prehliadané základné ludské potreby. Obyvatelia sa životu prispôsobujú za cenu postupného chátrania vlastností, ktoré z nich robia cloveka. Americký gerontológovia sa domnievajú, že velká miera apatie, uzatváranie sa do seba a závislosti, javy ktoré sa tak casto vyskytujú u starých ludí, nastávajú vplyvom prostredia, ktoré prisudzuje starým ludom rolu nemocného a uskutocnuje liecbu zregulovaním a kontrolovaním ich života. To však odporuje prirodzenej ludskej potrebe sebaurcenia a ubíja vôlu žit.
Pri vytváraní prostredia pre starých ludí je dôležité mat na pamäti, že by malo nielen umožnovat v nom žit, ale malo byt príjemnou alternatívou po živote vo vlastnom domove. Zároven by malo umožnovat plnú sebestacnost, malo by byt estetické a stimulovat všetky zmysly. Malo by zachovat nieco zo známeho a zažitého životného štýlu seniorov, ale taktiež by malo poskytovat možnost niecomu novému sa priucit a byt aktívny.

Súcastou komplexnej starostlivosti by mal byt kvalitný program, ktorý je dôležitý pre duševný a fyzický stav. Má terapeutické úcinky. Poskytuje seniorom nutnú fyzickú cinnost, adekvátnu mentálnu stimuláciu a príležitost k vzájomnému zbližovaniu a spolocenskému životu, ktorý je pre psychiku cloveka nevyhnutný. Vo vyspelých krajinách je program neodmyslitelnou súcastou starostlivosti a je vykonávaný k tomu školenými profesionálmi. V našich zariadeniach sa program väcšinou obmedzuje na rucné práce a cvicenia. Vedú ich sestricky alebo sociálne pracovnícky, ktoré nie sú odborne vyškolené a majú vela iných povinností. Vedenie domovov ospravedlnuje nedostatocnú pestrost a odbornost nedostatkom penazí, kvalitného personálu a nezáujmom seniorov. Pozitívnym postojom celého personálu a vedenia, je možné postupne všetky problémy prekonat. Samozrejme nie je to lahko dosiahnutelný ciel. V prvom rade je treba urobit aspon tie zmeny, ktorých sme v danej situácii schopní. Sú to zmeny v myslení všetkých zúcastnených na starostlivosti o seniorov, ktoré by mali znamenat odklon od lekárskeho modelu k modelu humanistickému, co znamená zacat premýšlat o cloveku ako biologicko-fyziologicko-socio-psychologickom celku a ako k takému k nemu pristupovat. K novému mysleniu a postoju musia byt ludia školení a vycvicení. V zariadení by mala byt okrem tradicných zamestnancov terapeuticko-rekreacná pracovnícka, ktorá by sa starala o denný zábavno-terapeutický program vychádzajúci z potrieb seniorov. Mohla by byt z radov dobrovolníkov, napr. študentov, ktorí by tak mohli absolvovat prax.
Prvým krokom pri tvorbe programu by mali byt návrhy celého personálu na cinnosti, ktoré by boli pre seniorov najvhodnejšie. Program by mal byt pestrý. Mal by zahrnovat spolocenské a iné úcelové cinnosti pre jednotlivcov ako aj skupiny. Aktivity by mali byt navrhnuté tak, aby robili život zmysluplnejším, aby udržiavali a maximálne stimulovali fyzické, mentálne, spolocenské a emocné schopnosti seniorov. Nemusia nevyhnutne liecit neschopnost. Aby boli cinnosti kvalitné, musia dávat seniorom príležitost k rozhodovaniu, k zodpovednosti a poskytovat im možnost overovat si svoje schopnosti. Miestnosti, kde sa budú aktivity realizovat, by mali byt lahko dostupné, bezpecné a s možnostou prispôsobenia na rôzne akcie.
Dobré výsledky boli zaznamenané zakladaním klubov. Pracovnícka zorganizuje skupinu seniorov s rovnakými záujmami a tí sa potom pravidelne schádzajú k rôznym, nimi zvoleným aktivitám. Kluby dávajú obyvatelom možnost uplatnit sa v roli vedúceho s možnostou samostatne rozhodovat. To prispieva k udržaniu identity a zvyšovaniu sebaúcty. Smerovanie klubovej cinnosti môže byt rôzne. Zábava, vzdelávanie, dobrocinné cinnosti vo forme výroby rôznych predmetov pre deti v nemocniciach. Dalej to môže byt zberatelstvo, záhradnícenie a pod. Základom klubovej cinnosti je systém otvorených dverí. Umožnuje seniorom, kedykolvek príst, pozorovat klubovú cinnost a odíst, ked nemajú chut alebo odvahu sa jej zúcastnit.
Zavedenie kvalitných programov do života seniorov a ich správna organizácia sú dôležité pre ich zdravie. Nielen zlepšujú fyzický a duševný stav seniorov, ale udržiavajú stav aktívneho starnutia namiesto vegetovania. Úspech programov je závislý na motivácii a nadšenia celého personálu, ktorý sa na cinnostiach podiela.
Všetci pracovníci v domovoch dôchodcov, by mali mat na mysli, že ich cielom je pomáhat všetkým obyvatelom – seniorom žit podla ich maximálnych možností, bez ohladu na stupen funkcnosti. Krátko povedané „ Každý kto žije, by mal žit a nie živorit „ .
V našich zariadeniach, to je ešte casto naopak. Starý clovek je vydaný na milost a nemilost akémusi poriadku, v ktorom stráca vlastnú identitu, stáva sa pasívnym a mení sa na súcast inštitúcie. Seniori dostávajú najest, sú zaoblecení, majú strechu nad hlavou ale sú casto odsúdení na „ stres z nudy „ . Výsledkom je ich chátranie. Smutné je, že niektorí pracovníci si dokonca myslia, že starí ludia ani iné potreby nemajú. Tento prístup im šetrí prácu a zbavuje ich zodpovednosti za kvalitu posledných rokov ich zverencov. Nechápu, že sú tam pre nich, pre ich dobro, zdravie a pohodu. Domov dôchodcov totiž nie je materská škôlka, ani škola, kde sa musia žiaci podrobit vôli ucitela. Nie je ani nemocnicou, kde sa sestry starajú o pacientov a nedajú si do toho hovorit.
Domov dôchodcov by mal starému cloveku poskytnút taký domov, v ktorom by mohol dôstojne ukoncit chod svojho života.
















Záver

Vystavat dostatok nových zariadení, vyhovujúcich po všetkých stránkach, kde by sa seniori cítili ako doma, s malými, privátnymi izbami, spolocenskými miestnostami, dielnami, nie je pre vysoké náklady ciel, ktorý by sa dal dosiahnut lahko a v krátkej dobe.
Súcasnú, nie velmi dobrú situáciu, zlepšuje narastanie poctu mimovládnych organizácií, ktoré sa starajú o starých ludí. I ked rast nie je zdaleka tak rýchly, ako pocet osamotených ludí, ktorí pomoc nutne potrebujú.
Slovenská humanitná rada ( SHR ) združuje 150 dobrovolných organizácií, ktoré majú humanitné a charitatívne ciele. Starostlivost o starších ludí sa v organizáciách SHR realizuje v cinnosti mnohých združení a nadácií. Jednou z najdlhšie pracujúcich je : Jednota dôchodcov na Slovensku.
Nový prístup poskytovania odbornej sociálnej a zdravotnej starostlivosti prináša na Slovensko projekt Seniorville. Ponúka dlhodobé ako aj krátkodobé pobyty. Okrem základných služieb poskytuje aj doplnkové služby, napríklad vodoliecbu, masáže, rehabilitácie, manikúru, pedikúru, služby holicstva a kaderníctva, kultúrne a záujmové aktivity. K dispozícii je kaplnka, prístup do knižnice a pripojenie na internet.
Tento projekt dokazuje, že sme na dobrej ceste a že máme úprimnú snahu pochopit starobu a snahu urobit ju krajšou.




















Zoznam použitej literatúry

Coranicová R., : Edukácia seniorov, UK Bratislava, 1998, 2007

Rheinwaldová E. : Novodobá péce o seniory, Grada Publishing,1999
Via pract., 2006, roc. 3 (7/8) : 347-350
www.eniorville. Sk
NoNProfit., Tema,1999


Stiahnuté z www.antiskola.sk


Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)