NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12371)

Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Desatoro božích prikázaní

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Zapoj sa do diskusie (1)

Oblasť:Náboženstvo

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:8110

Počet písmen:48,626

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:27.01

Počet zobrazení / stiahnutí:4338 / 35

Veľkosť:55.48 kB

Desatoro božích prikázaní


DESATORO BOŽÍCH PRIKÁZANÍ
Obsah
Obsah 1
Prikázanie prvé 2
JA SOM PÁN, TVOJ BOH! NEBUDEŠ MAT INÝCH BOHOV OKREM MŇA! 2
Prikázanie druhé 3
NEZNEVÁŽIŠ MENA PÁNA, SVOJHO BOHA! 3
Prikázanie tretie 5
DEŇ SVIATOCNÝ MÁŠ SVÄTIT! 5
Prikázanie štvrté! 6
MÁŠ CTIT OTCA I MATKU! 6
Prikázanie piate 8
NEZABIJEŠ! 8
Prikázanie šieste 9
NENARUŠÍŠ MANŽELSTVO! 9
Prikázanie siedme 10
NEBUDEŠ KRADNÚT 10
Prikázanie ôsme 11
NEVYDÁŠ KRIVÉHO SVEDECTVA PROTI BLÍŽNEMU SVOJMU! 11
Prikázanie deviate 11
NEBUDEŠ BAŽIT PO ŽENE BLÍŽNEHO SVOJHO! 11
Prikázanie desiate 12
NEBAŽ PO DOME, DVORE, STATKU BLÍŽNEHO SVOJHO A PO VŠETKOM, CO JE JEHO! 12



Prikázanie prvé
JA SOM PÁN, TVOJ BOH!
NEBUDEŠ MAT INÝCH BOHOV OKREM MŇA!
Kto si dokáže tieto slová správne precítat, už v nich azda uvidí rozsudok nad tými, ktorí nedbajú na toto najvznešenejšie zo všetkých prikázaní. „Nebudeš mat iných bohov!“ Nejeden si pod týmito slovami predstavuje príliš málo. Príliš si to zjednodušil! Pod modloslužobníkmi si snád v prvom rade predstavuje len takých ludí, ktorí klacia pred radom drevených figúr, z ktorých každá jedna predstavuje urcitého boha, myslí možno i na uctievacov diabla a podobných zblúdilcov, na ktorých pomýšla v najlepšom prípade s polutovaním, avšak nemyslí pritom na seba. Pozrite sa pokojne sami na seba a uvážte, ci snád tiež nepatríte k nim! Jeden má dieta, ktoré mu je skutocne nadovšetko, pre ktoré by priniesol každú obet, pre ktoré zabúda na všetko ostatné. Druhý stavia nadovšetko pozemský pôžitok, ani pri najlepšej vôli by napokon nebol schopný kvôli niecomu sa tohto pôžitku vzdat, keby bol postavený pred takú požiadavku, ktorá si vyžaduje dobrovolné rozhodnutie. Tretí zas miluje peniaze, štvrtý moc, piaty ženu, další pozemské vyznamenania a všetci zase v tomto všetkom napokon len... seba! Toto je modloslužba v pravom zmysle. Pred týmto varuje prvé prikázanie, zakazuje ju! A beda tomu, kto sa ho nebude pridržiavat do písmena! Toto prekrocenie sa okamžite vypomstí tým, že takýto clovek musí navždy zostat pripútaný k zemi, ked prechádza do jemnohmotnej ríše. V skutocnosti sa ale sám pripútal k zemi svojím lipnutím na niecom, co je na zemi! To ho zdržiava pri dalšom vzostupe a on stráca cas, ktorý mu bol vymedzený a vystavuje sa nebezpecenstvu, že sa mu nepodarí dostat sa vcas z jemnohmotnej ríše a nebude z nej vzkriesený do svetlej ríše slobodných duchov. Bude potom strhnutý do neodvratného rozkladu všetkej hmotnosti, ktorý slúži ociste k jej vzkrieseniu a znovuutvoreniu. Toto ale znamená pre ludskú dušu duševnú smrt všetkého sebauvedomenia a tým aj znicenie jej formy ako i mena naveky! Pred touto hrôzou má chránit dodržiavanie prikázania: Ono je tým najvznešenejším prikázaním, pretože zostáva pre cloveka najpotrebnejším. Príliš lahko totiž máva sklon oddávat sa niecomu, co ho napokon zotrocí: To, co nechá prerást v sklon, uciní si zlatým telatom, ktoré stavia na najvyššie miesto ako modlu alebo božstvo vedla svojho Boha, velmi casto dokonca i nad neho! Je žial príliš vela „sklonov“, ktoré si clovek vytvoril a ktoré si v najväcšej bezstarostnosti privlastnuje! Sklon je záluba v niecom pozemskom, ako som už uviedol. Je ich prirodzene ešte ovela viac. Kto si ale privlastní nejaký sklon, ten na nom „visí“, ako toto slovo správne vyjadruje. Visí tým, lipne na hrubohmotnom, ked sa dostane na druhý svet, aby sa dalej vyvíjal, a nedokáže sa od toho zas lahko odpútat, je teda brzdený, zdržiavaný! Dá sa to tiež nazvat kliatbou, ktorá ho taží ako bremeno. Proces je ten istý, akokolvek sa slovne vyjadrí. Ak však pocas svojho pozemského bytia stavia nadovšetko Boha, a to nielen vo svojich predstavách alebo len slovne, ale v cítení, teda pravdivo a úprimne, v báznivej láske, ktorá ho púta ako k nejakému sklonu, tak bude skrze túto väzbu rovnakým úcinkom okamžite spiet dalej smerom nahor, ked príde na druhý svet; lebo úctu a lásku k Bohu si vezme so sebou, ona ho drží a unáša napokon do raja, miesta prebývania cistých, všetkého bremena zbavených duchov, ktorých spojenie speje len k Božej svetlej Pravde! Dbajte preto prísne na dodržiavanie tohto prikázania. Ochráni vás pred mnohými nepriaznivými osudovými nitkami.


Prikázanie druhé
NEZNEVÁŽIŠ MENA PÁNA, SVOJHO BOHA!
Meno vyvoláva a sústreduje v cloveku pojem! Kto zhanobí meno a opováži sa ho znehodnotit, ten tým znehodnocuje aj pojem! Na to pamätajte vždy! Na toto jasné pánovo prikázanie sa dbá zo všetkých desiatich prikázaní najmenej, teda sa najcastejšie porušuje. Tisícoraké sú spôsoby tejto neúcty. Aj ked si clovek myslí, že mnohé z týchto porušení sú celkom nevinné, sú len bežnými slovnými zvratmi, aj napriek tomu to ostáva porušením tohto prísne stanoveného prikázania! Je to práve táto tisícoraká údajne len nevinná neúcta, ktorá znevažuje posvätné meno Božie, a tým aj pojem Boha, ktorý je s menom vždy úzko spätý, ktorá ho pred ludmi, ba dokonca už pred detmi oberá o svätost, pošpinuje jeho nedotknutelnost zovšednením, znevažovaním vo všeobecných slovných frázach! Ludia sa nelakajú toho, že sa pritom zosmiešnia. Nechcem tu uvádzat ani jedno z mnohých slovných spojení; na to je toto meno príliš vznešené a velebné! Ale každému cloveku stací, ak si len jeden den bude toto všímat a bude zarazený ohromným poctom previnení sa proti druhému prikázaniu ludmi oboch pohlaví, velkými i malými, až po deti, ktoré sú ešte sotva schopné vytvorit poriadnu vetu. Ved aká matka, taká Katka! Z tohto dôvodu býva práve znevažovanie Boha mnohokrát tým prvým, comu sa mládež naucí v súvislosti s len navonok nevinným prekracovaním Božích zákonov! Zo všetkých previnení je ale úcinok tohto najhorší! Formálne je hrozivo rozšírené medzi celým ludstvom, nielen medzi krestanmi, ale aj medzi mohamedánmi, židmi a budhistami, všade clovek pocúva to isté do omrzenia! Co potom môže pre cloveka znamenat ešte meno „BOH“! Je znehodnotené a necení sa ani tolko ako najmenšia z mincí! Horšie ako obnosený kus odevu. A clovek na zemi, ktorý chce byt inác tak múdry, nan pomyslí bezstarostne a tým hriešne viac než stokrát za den! Kde je tu rozvážnost, kde co len najmenší záchvev citu? Aj vy ste voci tomu úplne otupeli, pokojne pocúvate, ked je najsvätejší zo všetkých pojmov pošliapávaný v špine všedného dna! Ale nemýlte sa! Konto viny každého jedného, kto zhrešil, je tým na onom svete bez milosti zatažené! A nie je tak lahké, práve toto odpykat, pretože prináša dalekosiahle zlé následky, ktoré sa musia vypomstit až do tretieho a štvrtého kolena, ak sa v tomto retazci nenájde clovek, ktorý príde k rozumu a postaví sa týmto nešvárom do cesty. Pokúste sa preto voci tomuto hanebnému zvyku vo vám blízkych kruhoch bojovat. Predovšetkým ale prestrihnite najskôr svoje vlastné nitky karmy prostredníctvom energie, ktorá vo vás ešte ostala, aby sa vaše konto viny nestávalo väcším, než už je. Necakajte lahké vykúpenie len preto, že ste si doposial nemysleli pritom nic zlého! Škoda vznikla taká istá! A prehrešenie sa proti prikázaniu zostáva! Ved ste ho presne poznali. Ak ste sa poriadne nesnažili ujasnit si jeho dosah, je to vaša vina! Nemôže vám byt preto ani nic odpocítané! Pocúvajte a konajte tak, aby ste už na zemi boli schopní mnohé splatit. Strašidelné je inác bahno, ktoré vás ocakáva, ked prídete na onen svet, a ktoré vás bude brzdit pri ceste nahor. Avšak nielen clovek samotný, ale aj úrady sa po celé stárocia stavali na odpor voci tomuto prikázaniu tým, že si vynucovali od ludí prísahu, nútili ich k porušovaniu a hrozili pozemským trestom, ak požiadavku nesplnili. Trest na onom svete je však ovela tažší a dopadne na všetkých tých, ktorí žiadali prísahu, nie na tých, ktorí pod nátlakom museli prisahat. Aj Kristus povedal raz výslovne: „ Nech vaša rec je Áno alebo Nie; co nad to je, od zlého je!“ A úrady mali predsa moc, aby tomuto Áno alebo Nie pridali v rozhodujúcej miere na váhe tým, že pri klamstve pred súdom za to trestali rovnako ako za krivú výpoved! Tým sa im podarilo povýšit hodnotu slov pred súdom na taký stupen, aký pre rozsudok potrebovali. Nebolo preto potrebné z donútenia viest ludí k porušovaniu Božieho prikázania! Ešte horšie si ale pocínali cirkvi a ich zástupcovia, ktorí dovolávajúc sa Boha vystavovali ludí najhoršiemu muceniu, a za dovolávania sa Boha ich upalovali, ak už predtým nepodlahli mukám. Všetkým dobre známy a svojou ukrutnostou povestný rímsky cisár Nero nebol pri mucení krestanov tak hrozný, tak zatrateniahodný, ako niektoré cirkvi so svojimi ohromnými registrami hriechov voci zákonom Božím! Po prvé ani zdaleka tolko nevraždil a nemucil a po druhé sa nedovolával pokrytecky Boha, co musí v tejto podobe patrit k najväcšiemu rúhaniu sa, akého sa clovek môže dopustit. Nic nepomôže, ak tie isté cirkvi dnes odsudzujú to, co vtedy žial až príliš dlho páchali; ved od toho neupustili dobrovolne! A ani dnes to nie je ovela iné pri vzájomnom, len tichom nepriatelstve, ale v inej, modernejšej forme! Aj tu sa casom zmenila len forma, nie živé jadro! A pred Božím súdom platí len samotné toto jadro, nikdy nie vonkajšia forma! A táto terajšia, len navonok nevinná forma, sa zrodila z tej istej nevýslovnej pýchy ducha zástupcov všetkých cirkví, ako predtým. A kde nie je zatrateniahodná pýcha, nájde sa prázdna márnomyselnost opierajúca sa o pozemskú moc cirkvi. Tieto necnosti vytvárajú príliš casto najnemiestnejšie nepriatelstvá, ktoré sú ešte popretkávané pozemskou vypocítavostou, rátajúcou s rozšírením vplyvu, ak nie dokonca túžbou po velkom politickom význame. A všetko toto s menom „BOH“ na perách, že by som chcel ešte raz vykríknut ako Syn Boží: „Svojím chovaním premenili ste domy Otca môjho, ktoré mali byt vám ku cti, v peleš lotrovskú! Oznacujete sa za služobníkov slova Božieho, avšak stali ste sa služobníkmi vašej pýchy!“ Každý katolík si namýšla, že je ovela lepším pred Bohom ako protestant bez toho, aby mal na to dôvod, každý protestant si ale namýšla, že je znalejším, pokrokovejším a tým svojmu Bohu bližším ako katolík! A to sú všetko tí, ktorí tvrdia, že sú zástancami Krista, že sa formujú podla jeho slova. Nerozumné sú obe strany, ktoré sa opierajú o nieco, co pred vôlou Božou vôbec neplatí! Práve títo všetci sa ovela viac prehrešujú voci druhému prikázaniu Božiemu než prívrženci ostatných náboženstiev; pretože nezneuctujú meno Božie len slovami, ale i skutkom, spôsobom, akým žijú, dokonca i svojou takzvanou bohoslužbou. Každému, kto premýšla a dobre pozoruje, dávajú len odstrašujúci príklad bezobsažných foriem, prázdneho myslenia. Práve v bezhranicnej márnomyselnosti nahovárajúc sebe i okoliu, že na rozdiel od inoverných už majú zaistené miesto v nebi, najviac zhanobujú pojem Boha! Vonkajšia stránka cirkevných zvykov, krst a mnohé iné, to nerozhoduje! Len samotné vnútro cloveka sa musí postavit pred súd! Pamätajte na to, vy pyšní, ktorým už bolo zvestované, že v den súdu budú na seba domýšlaví hrdo tiahnut s vlajkami, prepychovými rúchami, aby radostne prijali odmenu. Nikdy však nedosiahnu ríšu ducha pri stupnoch trónu Božieho, pretože odmenu, ktorá im patrí, dostanú skôr, než tam dôjdu. Ladový závan ich odveje ako plevy, ktoré sú bez hodnoty; lebo im chýba cistá pokora v sebe a ozajstná láska k blížnemu! Ludia tohto druhu najhorším spôsobom zneužívajú meno „BOH“, najhrubšie porušujú druhé prikázanie! Všetci títo slúžia Luciferovi, nie Bohu! A vysmievajú sa tým všetkým Božím prikázaniam! Od prvého až po posledné! Najmä však tomuto druhému, ktorého porušenie je najcernejším pošpinením pojmu Boha v mene! Chránte sa nadalej lahkovážne prestúpit toto prikázanie! Dbajte odteraz prísne na seba a vaše okolie! Pomyslite, ak sa verne pridržiavate deviatich prikázaní, a nedbáte na toto jedno, ste napokon predsa len stratení! Ak je prikázanie dané Bohom, už v tom je dôkaz toho, že nesmie byt zlahcované, že musí byt nevyhnutne splnené! Inác by vám nikdy nebolo bývalo dané. Nepokúšajte sa modlit, ak nie ste schopní spoluzachvievat sa celou dušou v slovách, a chránte sa toho, aby ste sa svojmu Bohu predstavili ako bezmyšlienkovití táraji; lebo by ste sa tým voci nemu previnili zo zneváženia mena Božieho. Dobre si premyslite, kým ho o nieco poprosíte, ci je to súrne potrebné! Nezamotávajte sa do formálnych modlitieb, ktorých rapkanie v urcitú dobu sa stalo nešvárom vo všetkých cirkevných úkonoch. Je to nielen zneváženie mena Božieho, ale aj rúhanie sa! V radosti i strasti znamená vrúcne cítenie bez slov ovela viac, než tisíc slovných modlitieb, aj ak toto cítenie trvá len zlomok okamihu. Lebo takéto cítenie je potom vždy pravé a nie je pokrytectvom! Preto tiež nikdy nie je znevážením pojmu Boh. Je to posvätný okamih, ked sa ludský duch chce prosiac alebo dakujúc vrhnút pred stupne trónu Božieho! Toto sa nikdy nesmie stat drkotaním zo zvyku! Ani u služobníkov cirkvi! Clovek, ktorý je schopný používat meno Boh pri všetkých možných i nemožných príležitostiach dna, nikdy nemal ani potuchy o pojme Boha! Ako ludský duch musí mat schopnost pocítit v sebe tušenie Boha, aj keby to bolo len raz za jeho pozemského života! Ale samotný tento jeden raz by postacil na to, aby bezpodmienecne stratil chut porušovat druhé prikázanie! Vecne potom bude nosit v sebe túžbu vyslovit meno „BOH“ len s najväcšou cistotou svojho vnútra! Kto to nemá, je daleko vzdialený od toho, aby bol hodný co i len slova Božieho, tým menej toho, aby vošiel do ríše Boha a vychutnával jeho oblažujúcu blízkost! Z tohto dôvodu je tiež zakázané vytvárat obraz Boha otca podla predstáv ludí! Každý pokus musí viest k žalostnému zmenšeniu, kedže ani ludský duch ani ludská ruka nie sú schopné, aby vizionársky vzhliadli a potom v obraze pozemsky zachytili co i len najmenšiu ciastocku skutocnosti! Najväcšie takéto umelecké dielo by znamenalo len hlboké zneváženie. Oko samotné naznacuje svojím nevyslovitelným žiarením všetko. Tak vznešená je pre vás nepochopitelná velkost, ktorú zahrnate v slove „BOH“ a ktorú sa opovažujete v lahkovážnej trúfalosti používat ako najbežnejšiu zo všetkých prázdnych a bezmyšlienkovitých fráz! Budete skladat úcty z tohto svojho pocinu!
Prikázanie tretie
DEŇ SVIATOCNÝ MÁŠ SVÄTIT!
Kto si dá tú námahu, aby prikázanie precítil. Ak sa pozriete na deti, na dospelých, ako lahkovážne zvyknú zaobchádzat s prikázaniami svojho Boha, tak každého vážne zmýšlajúceho cloveka by sa mohla, mala zmocnit hrôza. Prikázania sa v škole ucia a povrchne sa o nich pohovorí. Clovek je rád, ked do seba pojal znenie textu a vie o nom podat akú-takú informáciu, pokial mu hrozí nebezpecenstvo, že by sa ho na to mohli pýtat. Ked potom vyjde zo školy a vstúpi do praktického života, zabudne sa coskoro aj na znenie textu a tým aj na zmysel. To je najlepší dôkaz toho, že ho v skutocnosti vôbec nezaujímalo, co jeho Pán a Boh od neho vyžaduje. Ale On ani tým nic nevyžaduje, ale s láskou dáva všetkým ludom, co nutne potrebujú! Ved už Svetlo ukázalo, ako velmi ludia zblúdili. Tak im Boh ako vychovávatel verne ukázal cestu, ktorá ich dovedie k vecnému bytiu vo svetlej ríši ducha, teda k ich štastiu, pricom jej nesledovanie musí viest k neštastiu ludí a skaze! Práve preto vlastne nie je správne, ak sa hovorí o prikázaniach. Sú to skôr dobre mienené rady, ukázanie pravej cesty prostredníctvom hmotnosti, spoznanie ktorej bolo želaním samotného ludského ducha. Ale ani táto co i pekná myšlienka nemá na cloveka žiaden úcinok. Príliš sa doslova zadebnil vo svojich vlastných myšlienkových pochodoch a nechce nic viac vidiet alebo pocut okrem toho, co si sám vybudoval v podobe názorov, ktoré mu umožnili pozliepat jeho malé pozemské vedomosti. Necíti, ako ho hmotnost unáša dalej, stále dalej až po hranicu, kde bude pred ním naposledy stát bud-alebo ako to rozhodnutie, ktoré ostane urcujúce pre celé jeho bytie, po ktorom bude musiet íst až na koniec svojej takto zvolenej cesty bez toho, aby sa mohol ešte raz vrátit spät, aj ked napokon dospeje k poznaniu. Potom už bude príliš neskoro a prispeje to len k tomu, že sa zvýšia jeho muky. Aby tu pomohol, a napriek zblúdeniu clovek ešte vcas mohol dospiet k poznaniu, dal Boh ludom tretie prikázanie, radu, aby svätili den sviatocný! Plnením tohto prikázania by sa v každom cloveku bola v priebehu doby už postupne zrodila túžba íst za Svetlom a spolu s túžbou by sa napokon bola ukázala aj cesta, ktorá by ho bola vyniesla nahor k naplneniu svojich želaní, ktoré neustále mocnejú a zhutnievajú sa do modlitby. Potom by tu dnes clovek vyzeral inác! Preduchovnený, zrelý pre ríšu, ktorá musí príst. Tak teda vy, pocúvajte a konajte, nech naplnenie prikázaní pripraví vašu cestu. Den sviatocný máš svätit! Ty! Slová vyjadrujú celkom zretelne, že ty máš dat posvätenie dnu sviatocnému, musíš ho pre seba urobit svätým! Sviatocný den je sviatocná chvíla, ked odpocívaš po práci, ktorú Ti ukladá tvoja pút po zemi. Sviatocnej chvíli, dnu odpocinku však nedávaš posvätenie, ak chceš pritom pestovat len svoje telo. Ani vtedy nie, ked hladáš rozptýlenie pri hre, pijatike alebo tanci. Sviatocná chvíla ta má priviest k tomu, aby si sa v pokoji pohrúžil do svojho myslenia a cítenia, prehliadal svoj doterajší pozemský život, najmä však vždy na uplynulé pracovné dni posledného týždna a aby si z toho vyvodil užitocné uplatnenie pre svoju budúcnost. Šest dní možno vždy sprehladnit, co trvá dlhšie, lahko sa zabúda. Dockáš sa toho, že sa tvoje cítenie pomaly zacne vznášat vyššie a ty sa staneš hladacom pravdy. Až ked sa staneš skutocným hladacom, bude ti ukázaná i cesta. A tak ako tu na zemi putuješ novou, pre teba doposial neznámou cestou len opatrne, skúmavo, tak by si aj na nových duchovných cestách, ktoré sa ti otvoria, mal starostlivo klást krok za krokom, aby si si vždy udržal pevnú pôdu pod nohami. Skákat nesmieš, pretože potom je nebezpecenstvo pádu väcšie. Takýmto zmýšlaním a cítením vo sviatocnej chvíli tvojho pozemského bytia nikdy nic nestratíš, ale len získaš. Chodením do kostola nikto nesvätí sviatocnú chvílu, ak potom súcasne nechce v case odpocinku porozmýšlat o tom, co tam pocul, aby to správne do seba pojal a tým žil. Knaz ti tvoj den nemôže posvätit, ak to ty nespravíš sám od seba. Zváž si vždy nanovo, ci vlastný zmysel slova Božieho je vždy v úplnom súlade s tvojím konaním. Takýmto spôsobom potom posvätíš sviatocný den; lebo získal pokojným pohrúžením ten obsah, pre úcel ktorého bol urcený. Každý jeden sviatocný den sa tak stane mílnikom na tvojej ceste a prepožicia dnom tvojej hrubohmotnej cinnosti spätne aj tú hodnotu, ktorú by mali mat na dozretie tvojej duše. Neboli potom prežité zbytocne a ty sa neustále dostávaš vpred. Svätit neznamená premárnit. Ak toto premeškáš, premeškáš svoj cas, ktorý ti bol poskytnutý na zrenie, a po obrate svetov, ktorý vás teraz pomaly svojimi lúcmi obopína, je daná už len krátka doba na dohnanie zameškaného, za predpokladu, že vynaložíte pritom celú svoju silu, ktorá vám ostala. Svätte preto den sviatocný! Ci je to vo vašom dome alebo ešte lepšie v prírode, ktorá vám napomôže k tomu, aby ste boli v zmýšlaní i cítení bdelí! Naplnte tým prikázanie Pána. Je to vám na úžitok
Prikázanie štvrté!
MÁŠ CTIT OTCA I MATKU!
Toto prikázanie nechal Boh dat ludstvu. Vyvolalo to ale nesmierne duševné boje. Nejedno dieta, nejeden dospelý tažko zápasili s tým, aby najhrubším spôsobom neporušili práve toto prikázanie. Ako môže dieta ctit otca, ktorý sa znižuje na opilca, alebo matku, ktorá svojou náladovostou, svojím neskrotným temperamentom, nedostatkom sebavýchovy a mnohým iným strpcuje hodiny otcovi i celému domu a úplne znemožnuje, aby zavládla pokojná nálada! Môže dieta ctit rodicov, ked pocuje, ako si navzájom hrubo nadávajú, klamú sa, alebo sa dokonca bijú? Nejedna manželská scéna spôsobila detom z prikázania muky, ucinila plnenie nemožným. Bolo by to napokon predsa len pokrytectvo, keby dieta chcelo tvrdit, že ctí matku ešte aj vtedy, ked sa táto správa voci cudzím ovela vlúdnejšie než voci vlastnému mužovi, otcovi dietata. Ak u nej pobadá sklon k povrchnosti, uvidí, ako v tej najsmiešnejšej ješitnosti klesá, stávajúc sa bez odporu otrokynou každej módnej hlúposti, ktorú casto nie je možné viac zlúcit s pojmom vážneho, vznešeného materstva, co uberá všetku krásu a vznešenost materskej cti, ...na základe coho má potom dieta ešte dobrovolne uctievat matku? Co všetko skrýva toto jedno slovo: „matka“! Co však aj ocakáva. Dieta, ktoré ešte nie je otrávené, musí podvedome v sebe pocitovat, že clovek zrelého, vážneho ducha sa nikdy neodhodlá k tomu, aby svoje hrubohmotné telo obnažoval len kvôli móde. Ako potom môže matka ostat pre dieta posvätnou! Prirodzené uctievanie impulzívne poklesne do prázdnej formy povinnosti zo zvyku, alebo v závislosti od výchovy do samozrejmej spolocenskej úctivosti, teda do pokrytectva, ktorému chýba akýkolvek vzlet duše. Práve ten vzlet, ktorý v sebe chráni teplý život, ktorý je pre dieta nepostrádatelný a ktorý ho pri dospievaní a vstupe do života sprevádza ako bezpecný štít, chráni pri útokoch všetkého druhu a ktorý mu vnútorne ostáva pevným útociskom, ak sa niekedy dostane do pochybností. Až do vysokého veku! Slovo „matka“ alebo „otec“ by vždy malo prebudit horúci vnútorný cit, z ktorého dôstojne pred dušu predstúpi obraz v plnej cistote s varovaním alebo súhlasom, ako hviezda udávajúca smer v celom pozemskom bytí! A o aký poklad je každé dieta pripravené, ak nemôže ctit svojho otca alebo svoju matku z celej duše! Avšak tieto muky duše vyvoláva zas len ludmi nesprávne ponímanie prikázania. Nesprávny bol doterajší názor, ktorý ohranicoval zmysel a robil ho jednostranným, ved predsa nic nemôže byt jednostranné, co Boh požehnal. Ešte nesprávnejšie ale bolo, že sa toto prikázanie znetvorilo tým, že malo byt vylepšené podla ludského uváženia, presnejšie sformulované dodatkom: „Cti otca svojho a matku svoju!“ Tým sa stalo osobným. Toto muselo viest k omylom; pretože prikázanie znie vo svojej pravej forme len: „Cti otca a matku!“ Nemyslia sa teda jednotlivé, urcité osoby, ktorých druh nie je možné vopred stanovit a predpokladat. Nieco tak nezmyselné sa nikdy nevyskytne v zákonoch Božích. Boh v žiadnom prípade nepožaduje ctit nieco, co si ani nezaslúži, aby bolo bezvýhradne uctievané! Toto prikázanie naopak zahrna namiesto osobnosti pojem otcovstva a materstva. Neobracia sa teda najskôr k detom, ale na samotných rodicov, od týchto požaduje, aby si ctili otcovstvo a materstvo! Prikázanie ukladá rodicom bezpodmienecnú povinnost, aby si vždy boli úplne vedomí svojej velkej úlohy a aby tým stále mali pred ocami aj zodpovednost, ktorá v tom spocíva. Na onom svete a vo Svetle sa nežije slovami, ale v pojmoch. Z tohoto dôvodu sa stáva, že pri opakovaní v slove lahko dôjde k obmedzeniu pojmu, ako je to viditelné v tomto prípade. Ale beda tým, ktorí nedbajú na toto prikázanie, ktorí sa neusilovali o jeho spoznanie v pravom zmysle. Nie je ospravedlnením, že dosial bolo mnohonásobne len nesprávne vykladané a nesprávne vycitované. Dôsledky nedodržania prikázania sa prejavili už pri splodení a vstúpení duše. Úplne inác by bolo na tejto zemi, keby ludia boli pochopili a naplnili toto dalekosiahle prikázanie. Úplne iné duše sa potom mohli dostat k inkarnácii, ktoré by nepripustili úpadok mravnosti a morálky takého stupna, aký je dnes! Pozrite sa len na vraždenie, pozrite sa na zhýralé tance, pozrite sa na orgie, ktorým sa dnes všetko chce oddávat. Podobné korunovaniu triumfu dusivých prúdov temna. A pozrite sa na nepochopitelnú lahostajnost, s ktorou je prijímaný a dokonca podporovaný úpadok ako nieco správne, nieco, co tu už vždy bolo. Kde je clovek, ktorý sa usiluje správne poznat vôlu Božiu, ktorý sa snaží vzletne ponat nekonecnú velkost, namiesto toho, aby vždy znova a znova túto velkú vôlu tvrdohlavo vtlácal do biednej obmedzenosti pozemského mozgu, z ktorého spravil chrám rozumu. Sám si tým klopí pohlad k zemi ako otrok idúci v retaziach, namiesto toho, aby ho pozdvihol rozšírený leskom radosti nahor, aby sa stretol s lúcom poznania. Vari nevidíte, ako biedne sa ukazujete v každom ponímaní všetkého, co k vám prichádza zo Svetla! Ci sú to už prikázania, prísluby, posolstvo Krista alebo i celé stvorenie! Nic nechcete vidiet, nic poznat! Ved sa ani vôbec nesnažíte niecomu skutocne porozumiet! Neberiete to tak, ako to je, ale krcovite sa snažíte vždy znova a znova všetko preformovat do nízkych názorov, ktorým sa oddávate po tisícrocia. Oslobodte sa konecne od tohto dedicstva. Silu k tomu máte k dispozícii v každom okamihu a bez toho, aby ste museli prinášat obete. Ale vy to musíte odhodit razom, jediným aktom vôle! Bez toho, aby ste si nieco z toho zahrávajúc sa ponechali. Len co sa pokúsite hladat prechod, nikdy sa neoslobodíte od doterajšieho, ale vždy vás to pevne stiahne naspät. Lahké to pre vás bude len vtedy, ak jedným rezom oddelíte všetko staré a tým bez starej prítaže predstúpite pred nové. Len potom sa vám otvorí brána, inak ostane zatvorená. A to si len vyžaduje, aby ste skutocne a vážne chceli, a stane sa to v okamihu. Presne ako prebudenie sa zo spánku. Ak sa pritom nezodvihnete hned zo svojho lôžka, opät sa unavíte a radost z diela nového dna oslabne, ak sa dokonca celkom nestratí. Máš ctit otca i matku! To nech sa vám stane svätým prikázaním. Prineste úctu otcovstvu a materstvu! Ktože dnes ešte vie, aká velká dôstojnost v tom spocíva. A aká moc k zušlachteniu ludstva! V tom by mali mat jasno ludia, ktorí sa spájajú tu na zemi, potom bude každé manželstvo skutocne manželstvom, zakotvené v duchovnom! A všetci otcovia, matky budú hodni úcty podla zákonov Božích! Pre deti ale bude toto prikázanie prostredníctvom ich rodicov sväté a živé. Nebudú môct inak než z duše ctit otca a matku, jedno, ako budú sami uspôsobené. Budú nútené už skutocnostou vyplývajúcou z druhu rodicov. A beda potom tým detom, ktoré prikázanie nebudú plnit úplne. Dolahla by na ne tažká karma; pretože dôvod k tomu by potom bol v plnej miere daný. Ale nasledovanie prikázania sa stane vo vzájomnom pôsobení tou samozrejmostou, radostou a potrebou! Chodte preto a dbajte na prikázania Božie vážnejšie ako doposial! To znamená, dbajte na ne a plnte ich, aby ste boli štastní!
Prikázanie piate
NEZABIJEŠ!
Bi sa do prs, ó, clovece, a vychvaluj sa, že nie si vrahom! Ved zabíjat znamená vraždit a podla tvojho presvedcenia si prikázanie Pánovo nikdy neprekrocil. Hrdo môžeš predstúpit pred neho a bez bázne a hany môžeš plný nádeje ocakávat otvorenie práve tejto strany tvojej knihy života. Zamyslel si sa však pritom už nad tým, že pre teba existuje aj pojem ubíjat, a že ubit znamená to isté co zabit? Nie je v tom žiaden rozdiel. Len ty ho robíš svojím spôsobom vyjadrovania, svojím jazykom; lebo v prikázaní sa nehovorí jednostranne: Nezabiješ hrubohmotný pozemský život! Ale jasne a strucne: Nezabiješ! Istý otec mal napríklad syna. Otca hnala malicherná pozemská ctižiadost, že syn musí íst za každú cenu študovat. V synovi sa ale skrývali vlohy, ktoré ho hnali robit nieco iné, pricom mu štúdium nebolo vôbec na nic. Bolo preto celkom prirodzené, že syn nepocitoval žiadnu chut do tohto nanúteného štúdia a nebol ani schopný nan s radostou vynakladat silu. Otec ale vyžadoval poslušnost. Syn poslúchol. Na úkor zdravia sa usiloval splnit otcovu vôlu. Kedže to bolo proti synovej prirodzenosti, proti vlohám, ktoré mal v sebe, bolo úplne samozrejmé, že telo tým trpelo. Nechcem dalej rozvádzat tento prípad, ktorý sa v pozemskom bytí tak mnohonásobne opakuje. Nemožno ale popriet, že u tohto syna sa otec svojou ctižiadostou alebo neústupcivostou snažil ubit nieco, co bolo synovi dané na zem k rozvoju! V mnohých prípadoch sa to skutocne i podarí ubit, pretože vývoj v pozdejšom case je už sotva možný, lebo tá rozhodujúca zdravá sila bola zlomená v najlepšom case, bola lahkovážne premrhaná na veci, ktoré boli chlapcovej prirodzenosti cudzie. Tým sa otec stažka previnil proti prikázaniu? Nezabiješ! Úplne odhliadnuc od toho, že svojím konaním pripravil ludí o nieco, co im prostredníctvom chlapca mohlo byt na prospech! Musí však zvážit, že chlapec síce je duchovne spriaznený s ním alebo s matkou, alebo že by mohol byt, napriek tomu však ostáva pred Stvoritelom samostatnou osobnostou, ktorá je povinná rozvíjat vlohy, ktoré dostala pri ceste na zem, pre svoje vlastné dobro. Možno, že milost Božia poskytla dokonca chlapcovi možnost zbavit sa tažkej karmy tým, že mal vynájst nieco, co by v istom zmysle prinieslo ludstvu velký úžitok! Tažko dolahne táto vina, že mu bránili, najmä na otca alebo matku, ktorí nadsadili svoje nízke pozemské názory nad velké nitky osudu, a tým zneužili svoju rodicovskú moc. Nie je tomu inak ani vtedy, ked sú rodicia schopní v prípade manželstva svojich detí nechat sa ovládnut malichernou pozemskou vypocítavostou svojho rozumu. Ako casto sa tým bezohladne udusí vzácny cit ich dietata, cím síce zabezpecia dietatu pozemskú bezstarostnost, s nou ale aj neštastie duše, ktoré bude pre bytie dietata dalekosiahlejšie než všetky peniaze a pozemské statky. Je prirodzené, že nie všetkým snom a želaniam dietata sa majú rodicia podvolit. To by neznamenalo splnenie ich rodicovskej povinnosti. Žiada sa tu ale vážna skúška, ktorá nikdy nesmie byt pozemsky jednostranná! A práve túto skúšku, a to nezištného charakteru, využívajú rodicia zriedkavo, alebo vôbec nie. Sú tisícoraké takéto prípady. Nie je potrebné, aby som o tom viacej hovoril. Sami o tom porozmýšlajte, aby ste neporušili toto tak závažné slovo Božie v prikázaní! Otvoria sa vám tým netušené cesty! Avšak aj dieta môže zmarit nádeje rodicov, ktoré sú oprávnené! Ak nerozvíja v sebe vlohy, ako je potrebné, aby tým dosiahlo nieco velké, ked rodicia vyšli dietatu v ústrety tým, že ho nechali zvolit si cestu, o ktorú prosilo. Aj vtedy dochádza k umrtveniu vzácnych citov jeho rodicov a prikázanie sa tým hrubým spôsobom porušilo! Aj ked clovek nejak sklame pravé priatelstvo alebo dôveru, ktorú mu niekto venuje. Tým zabíja a zranuje v tom druhom nieco, co skutocne v sebe skrýva život! Je to porušením slova Božieho: Nezabiješ! Prinesie mu to zlý osud, ktorý bude musiet znášat. Vidíte, že všetky prikázania sú len tými najlepšími priatelmi pre cloveka, aby ho verne chránili pred zlom a utrpením! Preto ich milujte a dbajte na ne ako na poklad, ktorého uchovávanie vám prinesie len radost!
Prikázanie šieste
NENARUŠÍŠ MANŽELSTVO!
Už to, že existuje prikázanie, ktoré znie: „Nebaž po žene blížneho svojho!“ ukazuje, ako málo sa týmto šiestym prikázaním myslí to, co v tom stanovujú pozemské zákony. „ Nenarušíš manželstvo“ môže tiež zniet: „Nenarušíš manželský mier!“ Pod mierom sa prirodzene rozumie i harmónia. To zároven stanovuje, aké vôbec má byt manželstvo; pretože tam, kde niet co rozbit alebo narušit, nemá žiadnu platnost ani prikázanie, ktoré sa neriadi pozemským ponímaním a pozemskými ustanoveniami, ale podla vôle Božej. Manželstvo je teda len tam, kde vládne harmónia, a mier ako nieco samozrejmé. Kde sa clovek vždy snaží žit pre toho druhého a cinit mu radost. Jednostrannost a tak zvádzajúca, ubíjajúca nuda je od samého pociatku a navždy vylúcená, rovnako tak nebezpecie v sebe skrývajúca túžba po rozptýlení alebo vsugerované nepochopenie! Vražedné to nástroje každého štastia! Práve takéto zlo vôbec ani nemôže nastat v pravom manželstve, kde jeden skutocne žije pre druhého, pretože snaha byt nepochopeným a tiež túžba po rozptýlení sú len dôsledkom sebectva, ktoré chce žit len samo pre seba, nie pre toho druhého! Pri ozajstnej duševnej láske je ale vzájomné radostné dávanie sa niecím celkom samozrejmým, a tým je i zvratne pôsobiace ukracovanie jednej strany úplne vylúcené. Za predpokladu, že i stupen vzdelania u osôb, ktoré sa viažu, nevykazuje príliš velkú priepast! To je podmienka, ktorú vyžaduje zákon prítažlivosti rovnakých druhov vo velkom vesmíre, ktorá musí byt splnená, ak má byt štastie úplné. Kde ale nenájdeme mier, nenájdeme harmóniu, nezaslúži si manželstvo, aby bolo oznacované ako manželstvo; pretože potom ním ani nie je, je to len pozemské spolocenstvo, ktoré ako také ani pred Bohom nemá žiadnej hodnoty a nemôže preto ani priniest požehnanie v tom zmysle, aké sa ocakáva v skutocnom manželstve. V šiestom prikázaní je teda predpokladom skutocné manželstvo podla vôle Božej! Iné chránené nie je. Lež beda tomu, kto sa opováži akýmkolvek spôsobom narušit pravé manželstvo! Lebo triumf, o ktorom sa nazdáva, že by ho mohol mat na zemi, ho v jemnohmotnosti ocakáva v úplne inej podobe! Plný zdesenia by najradšej ušiel, ked bude musiet vstúpit do ríše, kde nanho cakajú dôsledky jeho cinov. Porušenie manželstva v najširšom zmysle je dokonca už to, ked sa niekto pokúša rozdelit dvoch z duše sa milujúcich, ako to casto robia rodicia, ked tá ci oná pozemská okolnost nezodpovedá ich želaniu! A beda tiež tej žene, beda tomu mužovi, ci sú už mladí alebo starí, ktorí zo závisti alebo flirtu vedome vnesú rozpor, alebo dokonca zaprícinia rozchod takéhoto páru! Cistá láska medzi dvoma ludmi má byt posvätná pre každého, má v nom vyvolat úctu a rešpekt, nie však žiadostivost! Pretože je pod ochranou vôle Božej! Ak narastá pocit takejto necistej žiadostivosti, nech sa clovek obráti a jasným okom rozhliadne po tých ludoch, ktorí sa citovo ešte na nikoho neupli. Ak bude hladat s vážnostou a trpezlivo, tak urcite nájde cloveka, ktorý sa k nemu hodí tak, ako to chcel Boh a s ktorým potom bude aj štastný bez toho, aby musel na seba uvalit vinu, ktorá nikdy nemôže priniest a zarucit štastie! Velkou chybou týchto ludí však casto býva, že sa snažia íst za spociatku slabým naliehaním pocitov, že ho v sebe násilne zadržiavajú, živia vyumelkovaným fantazírovaním, až kým ich silnejúc nenaplní a trýznivo nedoženie i k hriechu! Tisíce ludských duší by sa nemuselo strácat, keby chceli dbat na zaciatok toho, co v prípade, že ho nevytvorila vypocítavost rozumu, vzniklo z flirtu nehodného cloveka, ktorý má zas pôvod v skazených zvykoch pozemského rodinného a prevažne spolocenského života! Práve ony sú casto výslovne svadobnými trhmi, nie o nic cistejšími, než otvorený obchod s otrokmi v oriente! Tu je semenište zárodkov cudzoložstva. Vy, rodicia, chránte sa, aby ste sa neprevinili voci detom rozbitím manželstva z rozumovej vypocítavosti! Nespocetne mnohí sú už do toho zamotaní! Budú potrebovat vela, aby sa z toho opät vymanili! Vy, deti, budte opatrné, aby ste sa ani náhodou nestali narušitelmi mieru medzi vašimi rodicmi, inak sa aj vy previníte rozbitím manželstva! Dobre si to rozmyslite. Inak si znepriatelíte svojho Boha a niet takého nepriatela, ktorý by nemusel v nevýslovných mukách napokon prepadnút skaze bez toho, že by Boh co i len prstom pren pohol! Mier a harmóniu medzi dvoma ludmi nesmieš nikdy narušit. To si vštep do hlavy, aby si to mal neustále pred zrakom svojej duše.
Prikázanie siedme
NEBUDEŠ KRADNÚT
Za jedného z najviac opovrhnutiahodných tvorov je považovaný zlodej. Zlodejom je každý, ktorý druhému vezme nieco z jeho vlastníctva bez jeho vedomia! V tom je vysvetlenie. Aby clovek správne mohol dodržiavat toto prikázanie, nepotrebuje nic viac, len vždy jasne rozlišovat, co patrí druhému! Toto nie je tažké, každý si hned povie. A tým to hned aj odbil. Isteže, nie je to tažké, ako v podstate nie je tažké dodržiavat všetkých desat prikázaní, ak clovek naozaj chce. Podmienkou pritom však stále je, že ich clovek správne pozná. A to chýba mnohým. Už si si pri dodržiavaní niekedy správne zvážil, co je vlastne majetok druhého, z ktorého mu nic nesmieš zobrat? Sú to jeho peniaze, šperky, šaty, možno i dom a dvor s dobytkom a so všetkým, co k tomu patrí. Ale v prikázaní sa nehovorí, že sa to týka len hrubohmotných pozemských statkov! Ved sú hodnoty, ktoré sú ovela cennejšie! Do vlastníctva cloveka patrí i jeho povest, verejné uznanie, jeho myšlienky, jeho osobitost, aj dôvera, ktorej sa mu dostáva od druhých, ak aj nie od všetkých, tak aspon od toho ci onoho! Ak dôjdeme k tomu, tak pýcha nejednej duše opadne pri tomto prikázaní. Ved si len polož otázku: Ešte nikdy si sa nepokúsil, možno snád v dobrom presvedcení, otriast dôverou, ktorej sa cloveku dostáva u iných varovaním, alebo ju úplne podkopat? Tým si toho, komu táto dôvera patrila, doslova okradol! Lebo ty si mu ju zobral, alebo si sa aspon o to pokúsil. Svojho blížneho si okradol aj vtedy, ak si vedel nieco o jeho pomeroch a tieto poznatky si bez súhlasu toho, koho sa to týka, podal dalej. Z toho vidíš, ako sú do sluciek viny zamotaní všetci tí ludia, ktorí sa snažia z takýchto vecí robit obchod, alebo tento postup využívajú obchodne. Toto zaplietanie sa vedie v následných prejavoch neustáleho prekracovania Božích zákonov k vytvoreniu tak obrovskej siete, že sa títo ludia už nikdy nevyslobodia; pretože uvalili na seba tažšiu vinu než hrubohmotní vlamaci a zlodeji. Vinní a prechovávacom zlodejov sú rovní tí, ktorí podporujú takýchto „obchodníkov“ v ich hriešnej živnosti. Každý priamy a cestne zmýšlajúci clovek - ci už súkromná osoba alebo podnikatel - má právo a povinnost požadovat od cloveka, ktorý sa na neho obrátil s nejakou požiadavkou, priamo vysvetlenie a ak je to potrebné aj doklady, na základe coho sa môže rozhodnút, do akej miery môže s dôverou jeho želania splnit. Všetko ostatné je nezdravé a zavrhnutiahodné. Naplnenie tohto prikázania má zároven ešte ten úcinok, že sa viac a viac prebúdza cit a jeho schopnosti sa pestujú, uvolnujú. Clovek tým získava pravú schopnost vyznat sa v ludoch, ktorú stratil len z pohodlnosti. Postupne bude strácat to mrtve, strojové a stane sa opät živým clovekom. Povstanú skutocné osobnosti, zatial co sa terajší stádovito pestovaný živocích musí vytratit. Dajte si tú námahu o tom porozmýšlat a dbajte, aby ste snád nakoniec na stránkach svojej knihy podlžností nenašli práve casté prekrocenia tohto prikázania!
Prikázanie ôsme
NEVYDÁŠ KRIVÉHO SVEDECTVA
PROTI BLÍŽNEMU SVOJMU!
Ak prepadneš a zbiješ svojho spoluobcana tak, že ho zraníš, a ak ho k tomu ešte aj olúpiš, tak vieš, že si ho poškodil a že budeš vystavený pozemskému trestu. Pritom však ešte nepomyslíš, že si sa zároven tým zaplietol do nitiek zvratného pôsobenia, ktoré nepodlieha, žiadnej lubovôli, ale spravodlivo vzniká už pri najmenšom záchveve duše, ktorý ty vôbec nevnímaš, pre ktorý nemáš vôbec žiaden cit! A toto zvratné pôsobenie nemá žiadnu súvislost s pozemským trestom, ale funguje úplne nezávisle, ticho pre seba, ale pre ludského ducha niet pred ním úniku, v rámci celého stvorenia nenájde žiadne miesto, ktoré by ho ochránilo, alebo skrylo. Ked pocujete o takomto surovom cine, o prepade a násilnom zranení, ste rozhorcení. Ak tým trpia ludia, ktorí sú vám blízki, ste vylakaní a zhrození! Málo vám však prekáža, ked tu a tam pocujete, ako je neprítomný clovek stavaný prešpekulovaným zlorecením iného do zlého svetla, castokrát len velavravnými gestami, ktoré nechávajú viac tušit, než možno vyslovit slovom. Ale zapamätajte si: Hrubohmotný útok možno ovela lahšie napravit než útok na dušu, ktorá trpí v dôsledku podrývania povesti. Vyhýbajte sa preto všetkým cíhajúcim-ohováracom rovnako ako hrubohmotným vrahom! Pretože tí sú rovnako vinní a mnohokrát ešte horší! Tak ako oni nemajú súcit s dušami, proti ktorým sami štvú, tak nech aj im nie je ponúknutá pomocná ruka na onom svete, ked budú o to prosit! Studené a nemilosrdné je neštastné nutkanie ich vnútra zhadzovat iných, im mnohokrát cudzích ludí, chlad a nemilosrdnost budú preto proti nim v mnohonásobnej sile na onom mieste, ktoré ich ocakáva, len co raz budú musiet opustit svoje pozemské telo! Ostanú na onom svete vyobcovanými a opovrhovanými dokonca viac než zbojníci a zlodeji; pretože spolocná zlomyselná a opovrhnutia hodná vlastnost sa prelína celým druhom, pocnúc klebetnicou až po také skazené stvorenia, ktoré sa neštítia pod nimi samými zloženou prísahou vydat krivé svedectvo proti blížnemu, ktorému mali dôvod byt za mnohé veci povdacní! Zaobchádzajte s nimi ako s jedovatou hávedou; pretože nic iné si nezaslúžili. Pretože celému ludstvu úplne chýba vysoký jednotný ciel, dospiet do ríše Božej, nemajú si vzájomne co povedat, ked sa niekedy ocitnú spolu dvaja alebo traja, a tak ohovárat sa stalo oblúbeným zvykom, ktorého úbohost už nie sú schopní uvedomit si, lebo ponímanie toho sa neustálym praktizovaním úplne vytratilo. Nech na onom svete nadalej spolu sedia a holdujú svojej oblúbenej téme, kým neuplynie cas, ktorý im bol poskytnutý na posledný vzostup, co by im snád bolo prinieslo záchranu. Tak budú vtiahnutí do vecného rozkladu, kde sa dostávajú všetky hrubohmotné i jemnohmotné druhy hmoty na ocistu od všetkého jedu, ktorý do nej vniesli ludskí duchovia, nehodní uchovat si svoje meno!
Prikázanie deviate
NEBUDEŠ BAŽIT PO ŽENE BLÍŽNEHO SVOJHO!
Toto prikázanie je namierené ostro a jasne priamo proti telesným zvieracím pudom, ktoré sa v cloveku ... žial ... casto až príliš vzmáhajú, len co sa mu dostane k tomu príležitost! Tým sme sa hned aj dotkli rozhodujúceho bodu, ktorý predstavuje pre ludí najväcšie osídla, do ktorých upadnú temer všetci, len co sa dostanú s nimi do kontaktu: príležitost! Pud sa prebúdza a usmernuje len myšlienkami! Clovek to môže lahko pozorovat na sebe, že sa pud neozve, nemôže sa ozvat, ak chýbajú k tomu myšlienky! Je úplne od nich závislý! Bez výnimky! Nehovorte, že aj hmatový zmysel môže prebudit pud; pretože to je nesprávne. Je to iba klam. Hmat prebúdza myšlienku a táto potom pud! A na prebudenie myšlienok je naskytajúca sa príležitost zo všetkého tou najsilnejšou pomôckou, ktorej by sa ludia mali obávat! Z tohto dôvodu je však aj najlepšou obranou a najväcšou ochranou pre všetkých ludí oboch pohlaví, ak sa budú vyhýbat príležitosti! To je záchranný pás v každej núdzi, až kým celé ludstvo samo nezosilnie natolko, že bude schopné so zdravou samozrejmostou udržat krb svojich myšlienok cistým. Mnoho ocistných búrok musí dovtedy prehrmiet ponad ludstvo, ale tento záchranný pás vydrží, ak sa každý, kto k tomu smeruje, bude s najväcším úsilím snažit, aby nikdy nezadal príležitost ku zvodnému osamoteniu dvoch rôznych pohlaví! To nech si každý vryje plamenným písmom; lebo nie je lahké duševne sa opät od následkov prestúpenia oslobodit, kedže tu do úvahy pripadá aj druhá strana! A len zriedkakedy býva príležitost na súcasný vzostup. „Nebudeš bažit po žene blížneho svojho!“ Tým sa nemyslí len manželka, ale ženský rod vo všeobecnosti! Teda aj dcéry! A kedže sa jasne hovorí: „Nebudeš bažit!ˇ“, myslí sa tým len telesný pud, nie cestné uchádzanie sa! K omylu pri týchto jasných slovách nemôže vôbec dôjst. Ide tu o prísne prikázanie Božie namierené proti zvádzaniu a znásilneniu, ako aj proti pošpineniu myšlienkami tajnej túhy! Už ona je ako pociatok celého zla takého cinu prestúpením prikázania, co má za následok trest v podobe karmy, ktorá sa nevyhnutne musí nejakým spôsobom rozuzlit, skôr než sa duša od toho môže oslobodit. Niekedy je toto dianie, ktoré je ludmi casto považované za malichernost, dokonca rozhodujúce pre druh nasledujúcej inkarnácie na zemi alebo pre ich budúci osud pocas tohto pozemského bytia. Neberte preto moc myšlienok na lahkú váhu, lebo im v pätách zákonite v rovnakej miere kráca zodpovednost! Ste zodpovední i za to najmenšie lahkovážne zmýšlanie, pretože i ono už zaprícinuje škody v jemnohmotnom svete. Tom svete, ktorý vás má prijat po tomto pozemskom živote. Ak však dôjde žiadostivost až k zvedeniu, teda k hrubohmotnému cinu, bojte sa odplaty, ak už nie ste schopní telesne a duševne ho na zemi napravit! Ci už k zvedeniu došlo lichotivým spôsobom alebo pod nátlakom, ak aj bol napokon dosiahnutý i súhlas zo strany ženy, zvratné pôsobenie sa tým nenechá zmiast, zacalo pôsobit už pri žiadosti a všetok dôvtip, všetko umenie vedú len k zostreniu. Ani konecný súhlas ho nezruší! Budte preto ostražití, vyhýbajte sa každej príležitosti a neprepadajte bezstarostnosti! V prvom rade si uchovajte krb vašich myšlienok cistý! Potom nikdy neporušíte toto prikázanie! Ako ospravedlnenie neplatí ani to, ak sa clovek pokúša nahovorit si, že tu bola pravdepodobnost manželstva! Práve to by bola najhrubšia vymyslená nepravda. Manželstvo bez duševnej lásky je pred Bohom neplatné. Duševná láska ale zostáva najlepšou ochranou proti prestúpeniu prikázania, lebo skutocne milujúci clovek chce pre milovaného druha vždy len to najlepšie, a preto nikdy nebude mat necisté želania alebo požiadavky, voci ktorým je toto prikázanie namierené!
Prikázanie desiate
NEBAŽ PO DOME, DVORE, STATKU BLÍŽNEHO SVOJHO
A PO VŠETKOM, CO JE JEHO!
Kto sa snaží cestnou prácou a cestným obchodom dosiahnut zisk, ten môže pri velkom zúctovaní pokojne vyckávat, kým príde toto prikázanie na rad; pretože okolo neho prejde bez toho, aby sa ho pádne dotklo. Je vlastne lahké splnit všetky prikázania, a predsa... len sa poriadne zahladte na všetkých ludí a skoro prídete k poznaniu, že aj toto pre cloveka vlastne úplne samozrejmé prikázanie sa nedodržiava, a ked, tak len velmi zriedkavo, a to nie s radostou, ale len s velkou námahou. Ako neukojitelná žiadostivost ženie sa nad všetkými ludmi, ci bielymi, žltými, hnedými, ciernymi alebo cervenými závist iným ludom okolo seba toho, co sami nevlastnia. Ešte lepšie vyjadrené: Závidia všetko! Už v tejto závistlivosti spocíva zakázané baženie! Prestúpenie zákona je tým dokonané a stáva sa korenom mnohého zla, ktoré cloveka rýchlo privedie k úpadku, z ktorého sa casto už nikdy nepozviecha. Priemerný clovek si napodiv zriedka cení to, co nazýva svojím, ale vždy len to, co ešte nevlastní. Temno horlivo rozsievalo žiadostivost a ludské duše sa až príliš ochotne pustili pripravovat co najúrodnejšiu pôdu pre toto smutné semä. Tak sa casom u väcšiny ludstva stala základom všetkého konania túžba po vlastníctve druhých. Pocnúc jednoduchým želaním cez chytrost, stupnujúcu sa v umení prehovárat, až po bezhranicnú závist neustálej nespokojnosti až po slepú nenávist. Akákolvek cesta k uspokojeniu bola uznaná ešte za prijatelnú, ak neodporovala príliš ocividne pozemským zákonom. Božie prikázanie ostalo v rastúcej ziskuchtivosti nepovšimnuté! Každý sa považoval za cestného, pokial nebol pozemským súdom braný na zodpovednost. Zabránit tomu ho ale nestálo vela námahy; lebo vynaložil tú najväcšiu opatrnost a ten najostrejší dôvtip rozumu, ked chcel svojich spoluobcanov bezohladne poškodit, len co to bolo nevyhnutné, aby si lacno zaistil nejakú výhodu. Nemyslel, že práve to ho v skutocnosti vyjde ovela drahšie než mu môžu pomôct všetky pozemské prostriedky! Takzvaný dôvtip sa stal tromfom! Dôvtip v dnešnom ponímaní však v podstate nie je nic iné než výkvet prefíkanosti, ci jej vystupnovanie. Podivuhodné však je, že prefíkanému cloveku nikto nedôveruje, dôvtipného si ale váži! Túto nezmyselnost vyvoláva všeobecne položený základ. Prefíkaný clovek je babrákom v umení uspokojit svoju túžbu, zatial co rozumovo dôvtipní ludia sú v tomto majstrami. Babrák nedokáže svoju vôlu zaodiet do pekných foriem, a preto žne len sústrastné opovrhnutie. Znalcovi sa ale z duší, ktoré holdujú podobným sklonom, rinie ten najzávistlivejší obdiv! Aj v tomto je závist, pretože na pôde dnešného ludstva ani obdiv rovnakého druhu nemôže ostat bez závisti. Ludia nepoznajú túto silnú hnaciu silu mnohého zla, dokonca už ani nevedia, že táto závist v mnohorakých podobách ovláda a riadi ich celé myslenie a konanie! Je v jednotlivých ludoch i v celých národoch, riadi štáty, plodí vojny ako aj strany a neustály spor, kdekolvek sa majú co i len dve osoby o niecom poradit! Kde ostáva poslušnost voci desiatemu Božiemu prikázaniu, chcelo by sa varovne zvolat štátom! V tej najnemilosrdnejšej túžbe sa každý z pozemských štátov usiluje o vlastníctvo toho druhého! Nezastavia sa pritom pred vraždou jednotlivca, ani pred masovou vraždou, ani pred zotrocením celých národov, len aby sa sami vyšvihli k velkosti. Pekné reci o vlastnom zachovaní, alebo o vlastnej ochrane sú len únikom, pretože sami jasne cítia, že sa musí nieco povedat, aby sa tieto ohromné zlociny proti prikázaniam Božím trochu oslabili, ospravedlnili! Nic im to však nepomôže; pretože neúprosné je rydlo, ktoré nerešpektovanie zákonov Božích vrýva do knihy svetového diania, nepretrhnutelné sú nitky karmy, ktoré sa upnú na každého jednotlivca, takže ani to najmenšie hnutie jeho myslenia a konania sa nemôže stratit bez vykúpenia! Kto dokáže prehliadnut všetky tieto nitky, ten vidí, aký hrozný súd bol týmto vyvolaný! Zmätok a zrútenie sa toho, co bolo doposial vybudované, sú len prvými lahkými dôsledkami tohto najpotupnejšieho zo znásilnení desiateho prikázania Božieho! Nik k vám nebude milosrdný, len co na vás zacnú vždy viac a viac doliehat plné dôsledky. Nic iné ste si nezaslúžili. Tým príde len to, co ste si sami vynútili! Vyrvite si nekalú túhu úplne zo svojej duše! Pamätajte, že aj štát sa skladá len z jednotlivcov! Nechajte všetku závist, nenávist voci tým ludom, ktorí podla vášho názoru vlastnia ovela viac než vy sami! Má to svoj dôvod! Že ale nie ste schopní rozpoznat tento dôvod, za to nesiete vy sami celú vinu tým, že ste si dobrovolne vynútili ohromné a Bohom neželané zúženie svojej schopnosti ponímania, ktoré sa musí prejavit ako dôsledok vášho neblahého poklonkovania sa rozumu! Kto sa v novej ríši Božej tu na zemi nechce uspokojit s postavením, ktoré mu je dané pôsobením vlastných, ním vytvorených nití karmy, ten ani nie je hodný v nej žit! Nie je hodný príležitostí, ktorá mu je tým daná, aby starú tarchu viny, na nom spocívajúcu, pomerne lahko uvolnil a zároven aby duševne ešte dozrel, aby našiel cestu hore do vlasti všetkých volných duchov, kde vládne len svetlo a radost! Neúprosne bude v budúcnosti každý nespokojenec zmetený ako nepotrebný rušitel konecne želaného mieru, ako brzda zdravého vzostupu! Ak je ale v nom ešte dobrý zárodok, ktorý presvedcivo zarucuje skorý obrat, tak príde k poznaniu bezpodmienecnej správnosti múdrej vôle Božej; správnosti aj pre neho, ktorý doposial len v dôsledku krátkozrakosti svojej duše a v dôsledku vlastnej chcenej hlúposti nemohol spoznat, že lôžko, v ktorom teraz leží na zemi, bolo zhotovené ním samotným pre seba ako bezpodmienecný dôsledok celého jeho doterajšieho bytia, viacerých životov na onom svete a tiež pozemských životov, a nie je slepou svojvôlou náhody! Konecne pritom spozná, že pre seba potrebuje práve to a iba to, co prežíva a kde sa práve nachádza, aj tie pomery, do ktorých sa narodil so všetkým, co s tým súvisí! Ak na sebe usilovne pracuje, tak bude postupovat nahor nielen duševne, ale aj pozemsky. Ak si však trucovite chce vynútit inú cestu, bezohladne a na úkor ludí okolo seba, tak mu to nikdy nebude skutocne na úžitok. Pre ludské duše to bude tvrdý zápas, kým sa budú môct odpútat od zvycajného prestupovania desiateho Božieho prikázania, to znamená, kým sa zmenia v tom, že konecne skutocne budú podla toho žit v zmýšlaní, v reci a v konaní! Ale na všetkých tých, ktorí to nedokážu, caká utrpenie a zánik tu na zemi i na onom svete!


Stiahnuté z www.antiskola.sk


Diskusia

REAGOVAT

ajaj napísal/a - 26. 11. 2007 - 13:08

To èo popisuje autor vo svojom príspevku, nie je desa prikázaní pod¾a Biblie (2.Mojžišova 2:20), ale pokrivené pod¾a tzv. "katechetikej formuly".

Zapoj sa do diskusie (1)