NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12380)

Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Spolocenstvá vodných nádrží a tokov

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Oblasť:Biológia a ekológia

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:1356

Počet písmen:8,902

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:4.95

Počet zobrazení / stiahnutí:3029 / 5

Veľkosť:10.18 kB

Spolocenstvá vodných nádrží a tokov


Rastlinné spolocenstvá vodných nádrží a tokov
Co je to spolocenstvo?
Spolocenstvo (biocenóza) je súhrnný názov pre všetky organizmy (rastliny, živocíchy, mikroorganizmy, clovek), ktoré osídlujú urcité územie a sú spojené urcitými vztahmi medzi sebou, ale aj medzi prostredím.
Súbor živocíchov sa nazýva zoocenóza a súbor rastlín sa nazýva fytocenóza. Vedný odbor zaoberajúci sa zákonitostami týchto vztahov je biocenológia. Urcitá biocenóza žije na prirodzenom, istými ekologickými faktormi charakterizovanom, ohranicenom priestore – biotope (napr. rašelinisko, vodný tok, smrekový les atd.)
Organizmy schopné rást len v podmienkach urcitých vlastností sú ekoelementy (rastliny vlhkomilné, slanomilné a pod.). Kultúrnu biocenózu reprezentuje pestovatelský zásah cloveka. Biocenóza je podmienená vlastnostami prostredia (klimatickými, pôdnymi a topografickými).


Zástupcovia rastlinných spolocenstiev vodných nádrží a tokov.
Na väcšine vodných nádrží môžeme pozorovat šest výrazných zón, ktoré sa od najhlbšej vody smerom k brehu uplatnujú takto:
1. pásmo mikrofytov, reprezentované najmä vodnými riasami
2. ponorené makrofyty, kde hlavnú úlohu majú chary
3. pásmo širokolistých, ponorených (i plávajúcich) cervenavcov
4. rastlinné zoskupenia s listami plávajúcimi na vode
5. pásmo vysokých bylín reprezentované napr. trstou obycajnou
6. pásmo kolísavej príbrežnej vody

Okrem týchto rastlín zoskupených do zretelných zón sú na vodnej hladine skoro vždy rastliny, ktoré nemožno zaradit do žiadnej skupiny, pretože nie sú pripútané ku dnu (nezakorenujú v podklade).

Do spolocenstva rastlín vodných nádrží a tokov patria hydrofyty, t. j. rastliny, ktoré sú trvalo viazané na vodné prostredie. Vlhkomilné rastliny – hygrofyty sa vyznacujú niektorými fyziologickými a ekologickými zvláštnostami. Väcšina vodných rastlín patrí medzi kozmopolitné druhy t. j. druhy rozšírené na príslušných stanovištiach takmer na celom svete. Táto vlastnost sa zdôvodnuje jednotnostou a pomernou stabilitou podmienok vo vode, kde sa kolísanie klimatických faktorov neprejavuje tak nápadne ako v terestrických podmienkach. Zaujímavé sú aj mnohé ich morfologické prispôsobenia sa životnému prostrediu (slabo vyvinutý korenový systém, mnohotvarost listov, vzdušné kanáliky v spodných vrstvách pletiva, prevaha vegetatívneho rozmnožovania nad pohlavným atd.).

Charakteristickou vlastnostou najlepšie viditelnou pri takomto type spolocenstva je zarastanie vôd. Spocíva v postupnom zanášaní vodných nádrží odumretými castami rastlín, na ktorých sa usádzajú dalšie druhy.





Medzi zástupcov patria napr. niektoré druhy rias.

Oddelenie: Zelené riasy (Chlorophyta)
Od ostatných rias sa zretelne odlišujú. Majú rovnaké zelené farbivo (chlorofyl) jako vyššie zelené rastliny a ich asimilacným produktom je škrob. Tieto spolocné vlastnosti poukazujú, že dnešné vyššie rastliny majú pôvod v zelených riasach. Rozmnožujú sa vegetatívne rozpadom stielky, nepohlavnými výtrusmi alebo aj pohlavne. Vyznacujú sa tiež rodozmenou, t. j. striedaním pohlavnej a nepohlavnej generácie. Väcšinou žijú v sladkých vodách, menej už v mori. Majú zástupcov od bicíkatých foriem rias cez slizovité, bunkové, vláknité až po stielkaté, ktoré majú stielku casto rozdelenú na asimilujúcu, osovú a zakorenujúcu cast.

Trieda: Vlastné zelené riasy (Chlorophyceae).
Môžu žit jednotlivo, alebo vytvárajú kolónie, prípadne môžu vytvárat cenóbie.
Z tejto triedy sú najznámejšie druhy:
Rod: Válac (Volvox)
Druh: Válac gulovitý (Volvox globator) je sladkovodným druhom, ktorý vytvára gulovité kolónie.
Rod: Žabí vlas (Cladophora)
Druh: Žabí vlas zväzkovitý (Cladophora glomerata) má bohato rozvetvenú stielku. Rastie v mierne tecúcich a stojatých vodách.

Trieda: Spájavé riasy (spájavky) (Conjugatopsida)
Spájavé riasy sú jednobunkové, alebo viacbunkové vláknité sladkovodné riasy. Charakteristické je pre ne pohlavné rozmnožovanie spájaním (konjugáciou). Najprv sa k sebe priblížia k sebe dve vlákna, spoja sa slizom a medzi dvoma bunkami susedných vlákien sa vytvoria cytoplazmatické mostíky, ktoré spojením vytvoria kanálik. Bunkové blany sa rozpustia a obsah bunky sa preleje do druhého vlákna. Vznikne zygota, z ktorej vyklíci nové vlákno. Najznámejší druh je s p i r o g y r a a velké množstvo ozdobných rias, ktoré tvoria fytoplanktón.

Trieda: Chary (Charophyta)
Svojím vonkajším vzhladom sa podobajú praslickám. Je to izolovaná skupina rias, má stielku rozdelenú na nepravé korene, byl tvorenú clánkami a uzlinami. Z uzlín vyrastajú praslenovite konáriky. Dosahujú výšku až 50 cm. Rozmnožujú sa vegetatívne i pohlavne. Samicie pohlavné orgány sú zárodocníky (archegóniá), samcie plemenícky (anterídiá). Rastú v stojatých, alebo v mierne tecúcich vodách s bahnistým a piesocným podkladom. Bunkové steny sú inkrustované vápnikom. Sú vhodné napríklad ako hnojivo. Na dne rybníkov a jazier rastie c h a r a (Chara) a n i t e l a (Nitella).

Zelené riasy sú rastlinami budúcnosti. Velký význam majú ako zdroj kyslíka, ako zdroj vitamínov a niektoré produkujú antibiotiká. Môžu sa pestovat po celý rok, rýchle sa rozmnožujú a majú krátke vegetacné obdobie. Pokusne sa dosiahla úroda 700 kg hmoty na 1 ha za 1 den. Obsahujú 7-75% bielkovín v sušine.


Oddelenie: Cervené riasy (Rhodophyta)
Patria do cervenej vývojovej vetvy. Majú kombináciu chlorofylu a,d. Obsahujú cervené farbivo fykoerytrín a fykocyanín. Patria sem aj druhy sladkovodné, ale aj druhy morské. Typická je pre nich vláknitá a pletivová stielka. Vyživujú sa autotrofne. Produktom fotosyntézy je florideový škrob. Fykoerytrín im umožnuje žit vo velkých hlbkach. Rozmnožujú sa výtrusmi i pohlavne. Castá je u nich rodozmena.
V horských potokoch rastie ž a b i e s e m ä (Batrachospermum moniliforme) podobné nakladeným vajíckam.


K zástupcom takéhoto typu spolocenstva nepatria len niektoré druhy rias, ale aj niektoré druhy rastlín s celadí: vrbovité, sitinovité, šachorovité, kosatcovité, ale aj niektoré druhy burinatých tráv.

Celad: Vrbovité (Salicaceae)
Sú dvojdomé kry a stromy. Kvety sú usporiadané v jahnadách a plod je tobolka. Semená majú chlpky (páperie), ktoré slúži ako lietacie zariadenie. Casto sa rozmnožujú vegetatívne. Sú to rýchlorastúce dreviny, ktoré sa vysadzujú okolo riek na spevnovanie brehov, do parkov, okolo ciest atd. Drevo sa používa na výrobu celulózy a zápaliek. Vrbová kôra obsahuje horký salicín používaný v lekárstve.
Rod: Vrba (Salix)
Druh: Vrba rakyta (Salix caprea) je ker alebo strom so širokými listami, na spodnej strane plstnatými. Samcie jahnady sú žlté, samicie sivé. Rastie na vlhkých miestach hlavne v okolí riek a na vlhkých lúkach.
Druh: Vrba košikárska (Salix viminalis) je ker alebo strom s dlhými úzkymi, na spodnej strane chlpatými listami. Má pružné konáre, ktoré sa používajú na výrobu košov.
Rod: Topol (Populus)
Druh: Topol biely (Populus alba) je ker alebo strom s lalocnatými, na spodnej strane bieloplsnatými listami. Vyžaduje si vlhkejšie stanovište.

Celad: Kosatcovité (Iridaceae)
Sú trváce rastliny s podzemkami alebo hluzami a s ciarkovitými, niekedy mecovitými dvojradými listami. Majú len tri tycinky a spodný semenník. Plodom je tobolka.
Rod: Kosatec (Iris)
Druh: Kosatec žltý (Iris pseudacorus) je trváca rastlina so žltými kvetmi, ktorá rastie na vlhkých miestach a je zákonom chránená.
Celad: Sitinovité (Juncaceae)
Sú vlhkomilné rastliny, ktoré sa podobajú trávam, avšak nemajú kolienka. Byle sú priame, oblé, vyplnené vzdušným pletivom (aerenchýnom – parenchymatické pletivo s velkými medzibunkovými priestormi vyplnenými vzduchom). Listy sú úzke, ciarkovité alebo oblé. Kvety sú pravidelné, trojpocetné, usporiadané vo vrcholíkovitom súkvetí. Plodom je tobolka.
Rod: Sitina (Juncus)
Druh: Sitina klbikatá (Juncus conglomeratus) je trváca trsnatá rastlina. Bezlistá os je vyplnená stržnom. Listy sú oblé a podobajú sa byli. Súkvetie je na strane osi stiahnuté do klbika. Rastie na vlhkých miestach (najmä okraje vodných plôch, menej už na mokrých lúkach.
Druh: Sitina stisnutá (Juncus compressus) patrí medzi trváce rastliny s plochými listami, ktoré majú otvorené listové pošvy. Rastie na vlhkých miestach, násypoch atd.

Celad: Šechorovité (Cyperaceae)
Podobajú sa trávam, nemajú však kolienka. Osi sú trojhranné, vyplnené stržnom. Listy sú úzke, štetinovité a majú pošvu. Kvety sú obojpohlavné alebo jednopohlavné. Okvetie chýba alebo je premenené na štetinky. Kvety sú usporiadané do kláskov, ktoré dalej vytvárajú rôzne súkvetia (klas, strapec a pod.). Opelujú sa vetrom. Plod je nažka. Casto rastú pospolite a tvoria súvislé porasty na kyslých, mokrých ,málo výživných pôdach, na rašeliniskách, brehoch vôd a pod. Bunkové blany sú prestúpené SiO2, takže ako krmivo sú vhodné. Spolu s už spomínanými sitinami sa oznacujú ako kyslé trávy.

Rod: Ostrica (Carex)
Druh: Ostrica lišacia (Carex vulpina) je trváca, až 90 cm vysoká rastlina. Na vrchole trojhrannej osi je pretrhávaný klas. Rastie na vlhkých miestach od nížin do hôr.
Rod: Páperník (Eriophorum)
Druh: Páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium) má štetinaté okvetie, ktoré sa v období zrelosti mení na jemné vlákna, ktoré pokrývajú nažku. Rastie na vlhkých stanovištiach.
Rod: Škripina (Scirpus)
Druh: Škripina lesná (Scirpus silvaticus) je trváca až 90 cm vysoká rastlina s obojpohlavnými kvetmi v zelenom klase. Rastie na brehoch vôd, v kroviskách a pod.

Medzi zástupcov triedy jednoklícnolistových patrí t r s t o b y c a j n á (Phragmites communis), ktorá je trvácou 4m vysokou trávou s plazivým podzemkom. Rastie hlavne na okrajoch vôd, na vlhkých lúkach atd.


Stiahnuté z www.antiskola.sk


Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)