Tento článek byl vytisknutý ze stránky www.antiskola.eu
Sociológia: Pojmy zo sociológie
DEMOGRAFIA- greck. slova demos- lud, grafia- popisovat, vedný odbor zaoberajúci sa reprodukciou ludských populácii alebo, demografickou reprodukciou. Vedecké štúdium ludských populácii s ohladom na ich pocet, štruktúru a vývoj. Predmetom demografie sú tzv. populacné javy ako narodenie, manželstvá, úmrtnost, migrácia a pod.a faktory, kt. sú s nimi spojené. Pojem demografie po prvýkrát uviedol A.Guilard v r.1855. Poznatky demog. však môžeme klást do polovice 17st. kedy bola publikovaná práca Graunta- venovaná problém. úmrtnosti a založená na štatistickom spracovaní lístkov o úmrtiach v meste LO
DEMOGRAFICKÁ ŠTRUKTÚRA- v širšom slova zmysle skladba obyvatel podla všetkých jeho zistených charakteristík, v užšom slova zmysle bežnejšom v demografii ide o zloženie populácie. Konkrétne sa rozumie podiel, proporcionalita mužov a žien a jednotlivých, rôznym spôsobom vymedzených vekových skupín danej populácii (pyramída veková), pricom sa obidva znaky vetšinou vzájomne popisujú.V soci. sa DS bežne popisuje všetkými znakmi, ktoré sa nejakým spôsobom vztahujú k reprodukcii obyvatelstva: okrem podielu mužov a žien a zastúpenia jednotlivých vekových skupín tiež podielom ženatých, slobodných a ovdovených. resp. rozved. poctom detí a charakt. /neúpl
EMIGRÁCIA- z lat. emigrate- staho.sa, vystah.). Prestahovanie do iného miesta, trvale alebo docasne. Castý ekvivalent pojmu emigrácia je vystahovalectvo. Väcšina hosp. vyspelých krajín, kt.sú cielom masovej emigrácie, je nútená trvalo vypracovat migracnú politiku vrátane sankcii proti ilegálnej imigrácii. Impulzom jednorazových rozsiahlých emigrácii môže byt prudký hosp. pokles v niektorých krajinách, príp. hladomor ako dôsledok klimatizacného výkyvu, ale tiež vojna. Pocetné emigrácie sa stávajú problémom pre emigracné i imigrac. krajiny, prvé strácajú velký diel najnadanejších casti obyvat. /intel.odliv mozgov/, v druhých sa trvalo udžujú komunity imigrantov casto jazykovo, etnicky a kult odliš. od pôvod obyvat.
FLUKTUÁCIA- lat.sl.fluktuacio- vlnenie, prúdenie, kolísanie. Pojem použív. pre vyjadrenie zmien pracovného pomeru v rámci podnikov /odvetví,oblastí/ spôsob. odchodom a príchodom pracovníkov. Úroven fluktuácie závisí na celkovej situácii na trhu práce a na schopnosti podniku reagovat na potreby a požiadavky zamestn.Sociologicky je flukt. jedna z foriem pracovnej mobility. Znamená zmenu zamestnávatela, zamestanie alebo profesie /povolania/ Prechod pracovníka do inej hosp. organ. prebieha bud v rámci rovnak. prof. alebo pôv. prof.
FORMÁLNA ORG. A NEFORMÁLNA ŠTRUKTÚRA- dvojica pojmov,kt v sociol. oznacujú najmä v modernej spoloc. medzi cielmi organiz. a nimi požadovanými formami konania na jednej strane a potrebami jednotliv. uchovat si vlastnú integritu v rámci zložitých a vysoko formalizovaných organizac. štruktúr na druhej strane napr. Elton Mayo vo svojich výskumoch dokázal, že z hladiska výkonosti jednotlicvcov majú casto väcší význam medziludské vztahy na pracovisku než financná odmena. Tieto vztahy,kt sú odvodené od vztahov v primárnych skupinách oznacil ako neformálne vztahy. Formálna organ. sa v dalších výskumoch ponímala ako model org., kt má stanovené základné ciele, programy, vnútornú štruktúru, kt je podriadená sledovanému cielu, delbu rolí, pravidla stykov a komunikácie,systém odmien a trestov. Tento model je modifikovaný reálnym životom, pretože v reálnom fungovaní organizácii ludia vstupujú do neformálnych vztahov. Reálnu štruktúru organizácie preto vyjadruje spojenie „formálna org a nefor.štruktúra“. Formálna org.nemôže uspokojit všetky potreby svojich clenov, a nie je to ani jej cielom. Taktiež redukuje pocet rolí iba na tie,kt súvisia s cielmi. Neformálne štruktúry je však možné využit k optimalizácie chodu formálnej organizácie.
FORMÁLNA ORGANIZÁCIA- formálne skupiny vzikajú pre cielavedomé profesio. ciele. V popredí je úcelovost. Sú to plánované soc. útvary na optimálne splnenie urcitých úloch. Dôležitá je delba práce a spolupráca. Preto sú pevne definované pozície a spravidla sa už len vyhladáv. ludia, kt sú schopný zaclenit do organizovaných programov. Uchádzac sa posudzuje podla funkcnosti pre formálny úcel skupiny. Vzájom. soc.vztahy sa majú obmedzit na výmenu formalne definovaných individuál. výkonov.
HODNOTOVÁ NEUTRÁLNOST- Poznanie soc. faktu musí byt objektívne bez emocii a predsudkov. Dôležité je prostredie, kt. môže determinovat respondenta. Znamená objektívne poznávat, nie hodnotit. Svoje presvedcenie musí sociológ kontrolovat,sociolog sa musí snažit byt objektívny, snažit sa kontrolovat svoje sympatie a predsudky. Snaží sa porozumiet spolocnosti, byt nezaujatý.
INDIVIDUALIZÁCIA- pojem je vysvetlitelný v troch rovinách: 1. dáva prednost jednotlivej ludskej sobnosti pred kolektívmi. Ako politic. teória kladie dôraz na vlastné práva jedinca ako nezbytnú podmienku slobody a umožnuje obmedzenie moci štátu a kolektívnych orgánov. 3.Ako fil. koncepcia, podla ktorej je individuom cielom samo o sebe a jeho poslaním je sebarealizácia a sebakultivácia.
INDUSTRIÁLNA SPOLOCNOST- z fran. slova industrie z lat. industria- pracovitost/,tiež spolocnost priemyselná- široký pojem zahrnujúci rôzne formy spoloc. Organizácie bežnej v krajinách s vyvinutou priemys. výrobou. Jeho hlavná užitocnost je v tom, že má odlíšit v historickej perspektíve/typ spolocnosti,v ktorej priemyslená výroba prevláda, od spolocnosti ostatných, predovšetkým od tradicného spolocenstva. Klúcový element, kt. pretvára predpriemyselnú spolocnost na IS je racionálna delba práce.
INFORMACNÁ SPOLOCNOST- jeden z konceptov postindustrálnej spolocnosti opierajú sa v reinterpretácii role informácie v spolocnenskom vývoji. Koncepty tohto druhu vznikali v 60r.a vrcholili v prvej polovici 80r. v pokusoch v súkromnú prognózu ludskej spolocnosti, pricom nový model bol obvykle koncipovaný ako kontradikcia industriálnej spolocnosti. Všetky tieto zmeny sú spojované s uplatnením inform. technol. umožnujúcich prekonanie casových a priestorových obmedzení daných industriálnymi technologiami aplikáciou umelej inteligencie vo výrobe i v strojnom vybavení domácnosti.
INŠTITÚCIA- pod inštitúciou rozumieme trvalý súbor kultúrnych vzorov a sociálnych vztahov,ktoré sú org.tak,že vytvárajú bázu pre dosahovanie sociálnych cielov a úloh. Každá inštit. je druhom velkého soc. projektu prostr.kt.sú organizov. usmernované najpodstatnejšie aktivity ludí v spol. Ak chceme zistit ako spolocnost funguje musíme zacat skúmat inštit.-ako organizuje spoloc. napr. rozdelenie moci, ochrana vlastníctva. Ako zákl.sú v spolocn. Inštitúci rodiny, politické a hospodárske inštitú.výchovné a vzdelávacie i.
INŠTITUCIONALIZÁCIA- prenos pomocného utvárania noriem v soc. celku,ktorý predpokladá splnenie 3podmienok: 1./Mnohí z clenov,kt. normy príjmajú,ich internalizovali. 2./Vacsí pocet clenov soc.cel príjma soc. normy. Soc. normy sú cankciované a závezné pre všetkých clenov soc.celku
INTEGRACIA- zlucenie,zomknutie,proces vytváraný celistvostou, úplnostou, zjednocovaním spojovanie dielcích finkcii/casti/v komplexnný celok. Integrácia sociálny- proces- spojovania a zjednocovania soc. javov v komplexný celok. Moderná sociologia zdôraznuje v integracnom procese význam orientácie na spolocné hodnoty v soc. celku, realizovaný podielaním sa na spolocných príkazoch a zákazoch chovania a hodnôt. Termín soc. integ. sa vztahuje k vzájom vztahom medzi castami a celkom, vzájomnému zluceniu a spojeni.
INTERNALIZÁCIA- vevedomý,veuvedomovaný proces osvojovania hodnotového a normativného systému danej spoloc. individuom v procese socializácie, akulturácie alebo enkulturácie. Väcšinou prebieha v detstve v rodine, ale aj v dospelosti si jedinec musí osvojovat nové normy a prispôsobovat sa zmenenému hodnot. systému. Jedinec normu príjme za svoju, norma sa stáva súcastou jeho vlastnej osobnosti. Jedinec preto automat. jedná v súlade so sociál. ocakávaniami daného spolocenstva a nepocit. pôsob. soc. normy ako vnútorný tlak.
KONFIGURÁCIA ROLÍ- celkom konkrétne usporiad. roly u konkrétneho cloveka, ktorý ich plní. Je u každého iná. Nie je stabilný útvar mení sa.
KULTÚRA- cultura- pestovanie, vzdelávanie, jedna z centrálnych spocenských vied, rozvoja cinnosti, objektivovaný vo výsledkoch fyzickej a duševnej práce. Pojem bol pôvodne spojovaný s obrábaním pôdy, viera v tuchulských hovoroch nazval fil. kultúra ducha a tým položil základ ponatia kultúry ako charakteristiky ludskej vzdelanosti. Podla Tylora je kultúra alebo civilizácia zlúcený celok, ktorý zahrnuje vedenie, umenie, právo, morálku, zvyky a všetky ostatné schopnosti a obycaje aké si clovek osvojil ako clen spolocnosti.
KULTÚRNY KAPITÁL- zvláštna forma získaných predpokladov jedinca alebo skupiny k dosiahnutiu urcitého soc. statusu, kt je na charakter. a úroven enkulturácie. Od 70.r. je kultúrny kapitál jedným z klúcových pojmov analýzy úlohy systému vzdelávania v soc. reprodukcii. Jednotlivci aj skupiny podla P.F.Bordieu svojím jednaním sa usilujú o zaclenenie do spolocenskej vrsty zaujímajúcu o dané spolocnosti privileg. postavenie. Táto vrstva sa vyznacuje špecifickými kultúrnymi rysami, vkusom, štýlom.
LEGITIMIZÁCIA- uznanie práva na výkon moci ci uplatnovanie aktivity. Legitimita je pripisovaná jedincovi alebo skupine. Legitimizmus- pojem týkajúci sa mocenských vztahov v spoloc. sa vyskytuje viac v politickej a právnej oblati. Legalita- konformný spôsob jednania podla platných zákonov. Legálne jednanie by malo predchádzat legitimitu ale nie vždy. Záleži to na mocenskom usporiadaní spoloc. vztahov. Legitimita štátnej moci je jej opatnostou a je výrazom skutocnosti ci ten kto vládne vládne po práve a že sa nedostal k moci na základe titulu.
MAKROSOCIOLOGIA- sústreduje sa na skúmanie nad individuálnych javov života spolocnosti napr. velk.soc.skupín, kultúry, soc. štruktúry. Zaobrerá sa štúdiom velkých spoloc. útvarov (spolocnost, národ, štát) spocívajúcich na inštitucionalizovaných normách a nezávislých na bezprostedných vztahoch ich clenov, štúdiom vztahov medzi súcastami spolocenských celkov a poznávaním zákonitostí procesov prebiehajúcich v týchto celkoch.
METODOLÓGIA SOCIÁLNYCH VIED- náuka o metódach resp. teória metód skúmania sociál. jedinca. 2.Náuka o metódach sociál.skúmaia,ktorá sa zaoberá ich systematizáciou, verifikáciou, štandardizáciou, a tiež prevzatím modifikáciou metód s iných, príbuzných vedných odborov. Pre MS je najdôležit. kritický postoj ktorý sa týka radov všeobecných metodologických princípov.napr.ideál objketivity. Metódy objektivitu zarucit nemôžu, záleží na ich výbere, spôsobe aplikácie. Špecifickým nástrojom MS je tzv.metodolog. výskum. V praxi sa ale volia metódy dostupné, jednoduché, lacné a tiež obvyklé, bežné. Niekedy je MS chápaná ako jazyk vedy tvorený pojmami a teóriami.
MIGRÁCIA- z lat.sl.migratio- prestahovanie, Tiež stahovanie-priestorové premiestnovanie osôb cez lubovolné hranice /spr.administ/ spojené so zmenou miesta bydliska na dobu kratšiu ci dlhšiu,prípadne natrvalo. Synoymum migrácie sa použív stahovanie. Rozlišuje sa medzinárodná mig.-pohyb medzi krajinami bud formou emig.alebo imigrácie. Dalej môže byt bud intrkontinet. /zámorská/ alebo intrakontinent. vnútri jednej pologule. Protikladom medzinárod./extern/ je vnútorná/interná/migrácia-pohyb vo vnútri jedného štátu/ národného priestoru/, Dalej je mig.dobrovolná alebo nútená,táto sa vztahuje na utecencov, vyhnancov, otrokov, nútené vystahovalectvo. Z casového hladiska je obmedzená mig. ktorá sa vztahuje na tie osoby, ktoré prechádzajú z jednej krajiny do druhej na viac než jeden mesiac, nie však dlšie ako jeden rok bez úmyslu sa v zemi trvalo usa. a trvalá mig., kt sa vztah.na osoby prech z jed. kraj do druhej
MIKROSOCIOLOGIA- Sociologická úroven,ktorá sa sústreduje na skúmanie každodenného správaia cinnosti a soc. interakcii jedincov v malých skupinách. Mikrosociologický prístup ku skúmaniu je založený najmä na štúdiu významov a dalších charakterovo ovplyvnujúcich soc. správanie jednotlivcov, priebeh ich vzájomného pôsobenia a ostatných soc.cinností. Skúma tie interakcie, ktoré priebiehajú tvári v tvár. Zaoberá sa štúdiom menších soc. útvarov, kt. existenciaje závislá na bezprostredných priamych, soc. vztahov medzi ich clenmi.
MODERNÁ SPOLOCNOST- spolocnost ako produkt radikálnych zmien ku ktorým došlo v oblasti ekonomiky, mocenských vztahov, soc. usporiadania, štýlu života i výkladu sveta v krajinách záp. Europy a sev. Ameriky od pociatku vovoveku. Klúcovú úlohu v týchto krajinách zohrála generalizácia trhu, ktorá sa stala regulátorom chodu nielen celej ekonomiky, ale postupne celej spolocnosti. Charakt. rysy MS sa utvárajú v súvislosti s rozvojom priemyselnej revolúcie.
MORTALITA /umrtnost/ Všeobec.pocetnost úmrtí v populácii, opak natality /pôrodnosti/ Hrubá rocná úmrtnost je daná pomerom úmrtnosti v populácii behom kalend. roku k celkovému poctu populácie v polovici roku alebo castejšie k s strednému stavu populácie behom roku. Spravidla je výsled. podiel nás.1000 a udáva tak mieru úmrtnosti na 1000 obyvatelov.
NATALITA- pôrodnost, miera pôrodnosti, Hrubá miera pôrodnosti je daná pomerom cekového poctu narodených /prepoc. na dlžku 1roka/ v danom období k strednému stavu obyvat. v roku. Obvykle je výsledný podiel násobený 1000 a udáva tak mieru pôrod. na 1000 obyvatelov. Je opakom mortality.
NEFORMÁLNA SKUPINA- formálen a neformálne delenie zaviedol Bernard. Nefor. skup. je neobyc. menšia a primár. slúži k uspokojovaniu súkromných emocionálnych potrieb ako sú potreby uznania a úcty súhlasu okolia. V rámci formálnych velkých skupín sa tažko realizujú idividuál. potreby. Zakladným prvkom je emocionálna väzba spolupatricnosti.
ODSTUP OD ROLY-dištan.sa od roly,spôsobom,kt dáva najavo odstup aktéra od svojej role/ napr. švejkovanie v armáde /Dištanciou naznac.,že máme odlišné výhrady k spoloc. hre,kt ju s nami hráva.
OSOBNOSTI- Szszepanský chápe osobnost ako súbor trvalých vlastností jednotlivca pôsobiacich na jeho jednanie, súbor vyrastajúci z biolog.a psych. vlastnosti a vyvierajúci z vplyvov kultúry a zo štruktúry spolocnosti, v ktorom bol jedinec vychovaný.
POPULÁCIA- z lat Populus- lud,obyvatelstvo,verejnost), Súhrn jednotlivcov urcitého druhu žijúcich a reprodukujúcich sa na vymedzenom území. Tento pojem má biolog. Vztahuje sa praktický na všetky živocíšne druhy. Dnešné ludské populácie spravidla vznikli v dôsledku-migrácie a miešania pôvodných populácii. 2.Termín, vztahujúci sa všeobecne a primárne k súhrnu osôb, obývajúcich urcite územie. Populácia je definovaná k vztahu ku skúmanej jednotke t.j.k osobám, urcítému územiu, lokalite obyv., prípadne iným kriteriálnym charakteristikám, ako pohlavia, rodinný stav, socioprofesné znaky, právne, ekonomické a podobné. Otazkami populácie sa zaober.demografia.
POSTINDUSTRIÁLNA SPOLOCNOST- termín, ktorý použiva americká sociológia a ktorý zatial nezdomácnel natolko aby sa mohol porovnávat a daleko rozšírenejším pojmom, spolocnosti industriálna. Nastupuje tam, kde sa industrálna spolocnost už vytvorila a vyvolala problémy, ktoré sama vlastnými silami nestaci riešit. Je tu teda zabudovaný aj prvok sociológie evolucionizmus. Podla Daniela Bella sa PS vyznacuje zmenenou spol. atmosférou, dôrazom na iné soc. hodnoty a ciele, tým,co hlavným problémom sa stáva distribúcia tovaru a služieb, nie ich produkcia.
PRIMÁRNA REFERENCNA SKUPINA- zaviedol amer.soc Collej. Vychádzal z toho, že ludia majú niektoré univerzálne rysy, ktoré sú aj historický konštantné. Súbor týchto znakov tvorí podla Collejho ludskú prirodzenost. Univerzálnost znakov je daná univerzálnostou socializacného procesu, v ktorom za získavá základný hodnotový systém. Univerz. je prostredie, v ktorom sa odohráva,sú to primárne skup. Ich základ. funkciou je prenos kult. hodnôt na jednotlivca. Vztahy v primár. skupine musia byt založené na osob. kontakte. Pojem refer. zaviedol Stupfer. Je sociologicky a psychol.zaujímavým problémom. Zakladnou ideou je, že clovek porovnáva svoju vlast. situáciu so situáciou iných. Vzdy sa vztahuje a referuje na skupinu s ktorou sa identifikuje.
RIZIKOVá SPOLOCNOST- pojem zaviedol Ulrich Beck. Pre novú fázu industriál. spoloc. Inštitúcia na jednej strane garantuje bezpecnost na druhej strane legalizujú praktiky,kt naplnujú a šíria katastrofalnú situáciu. V Spolocnosti sú riziká a nebezpecia externalizované a bagatelizované. Idú na úcet individui budúcich generácii a samotnej prírody. Modernizácia a pokrok technológii vedie k roschodu sveta individui s prirodzeným svetom ludí. Nebezpecenstvo je v tzv. ekologickej kríze, kt. je stroskotaním racionality a emancipácie cloveka k prírode.
ROLOVÉ OCAKAVANIE- ocakavaný spôsob chovania viazaný na urcitý soc. status. Sociológia tu vychádza z banálnej skúsenosti, ktorá hovorí, že väcšina ludí robí to,co sa od nich ocakáva. Na oplátku ocakávajú, že druhí sa zachovajú ronako. Toto rešpektovanie ocakávania je základom fungovania indiviuí, sociálnych rolí. Sociálna rola je jednanie ocakávané vzhladom k držitelovi urcit. soc. pozíc
ROLOVÝ KONFLIKT- vyskytuje sa bud vo vztahu medzi rôznymi nositelmi väcšinou rôzných roli, alebo vo vztahu jednotlivého nositela k urceným rolám a to v prípade nesúladu medzi rôznymi súcasne zastavanými rolami alebo nesúladu medzi nimi,osobnostou a urcenou rolou. Konflikt medzi rolami toho istého jedinca/mat.-manažerk/ je obvykle riešený ich casovým alebo priestorovým odelením.
SOCIALIZÁCIA- komplexný proces, ktorého priebehu sa clovek ako biológ. stáva prostred. soc. interakcie a komunikácie s druhými soc. bytostou schopnou chovat sa ako clen urcitej skupiny ci spolocn. Social. spocíva v osvojovaní hodnôt, noriem a spôsobov jednaní.
SOCIÁLNA DIFERENCIÁCIA- pojem cháp.v 2 význ.: 1.je to proces, vktoréh rámci niektoré aktivity doposial spojené s jednou soc. inštitúciou sú v dôsledku špecializácie postupne vykonávat niekolkými inštituciami, cím sa zvyšuje zložitost. 2.Je to synonymum sociálnej stratifikácie a soc. proces, v ktorom dochádza k rozclenovanie skupín, systémov, kultúr. Typickým príkladom procesu soc. diferenciácie je presun niektorých výchovných funkcii, ktoré pôvodne plnila rodina na špecializované výchovné a vzdelávacie inšti.
SOCIÁLNA KATEGÓRIA- ludia môžu byt clenení do rôznych kategor. Toto clenenie nie je vždy prirodzené, robí ho soc. v súlade so zámermi svojho skúmania. Prirozd. clenením je clenenie podla demografických príznakov. Používajú sa aj umelé kategorizácie napr. laváci a praváci, rozvedení. Tieto kategórie nemajú v skutocnosti další soc.význam.
SOCIÁLNA KONTROLA- konfrontácia reálneho chovania jedinca alebo skup. s kolektívnymi zdielaním hodnotami a normami tohoto chovania, piebežne prevádzaná úcastníkmi soc. interakcie. Zistuje deviáciu od štandardov spol.súžitia a ako regulatívny mechanizmus smeruje k ich odstráneniu prostredníctvom sankcii.
SOCIÁLNA KULTURA- konfrntácia reálneho chovania jedinca alebo skupiny s kolektívnymi hodnotami a normami tohto chovania priebežne prevádzaná úcastníkmi tejto interakcie. Zistuje deviaciu od štandardov spolužitia,smeruje k ich odstráneniu sankciami.Od clena sa ocakáva prispôsobenie skupiny zvyklostiam, nonkonformita môže mat za následok vylúcenie zo skupiny.
SOCIÁLNA MOBILITA- pojem vyjadrujúci možnost jednotliv. ci celých skupín menit svoj sociálny status vo vnútri daného soc. systému. Až Sorokin vo svojej práci z r.1927 rozlíšil mobilitu horizontálnu,kedy dochádza k presúvaniu priestorovým ci profesným, než by sa pritom menila výška soc. statusu migrantov a mobilitu vertikálnu, ktorá znamená vzostup ci zostup v rámci stratifikacného priestoru danej spolocnosti. soc. mobilita je dôležitým faktorom procesov v soc. štruktúre, je úzko spojená s kanálmi a sociálnými sitami t.j.inštituciami kt. a v ktorých sa rozhoduje o vzostupe alebo zostupe. Patrí medzi ne predovšetkým rodina a pôvod, škola a vzdelanie, povolanie, odborné skúšky.
SOCIÁLNA NEROVNOST- princíp usporiadania spolocnosti kde jednotlivci a skupiny nemajú ronaký podiel na hmotnom bohatstve a rozhodovaní. Pojem naberá zmysel vtedy, ked sa považuje za sociálny problém, teda s nástupom modernej spol., kde tiež vniká hnutie za sociálnu rovnost. Stav, v ktorom clenovia spoloc. nemajú rovnaký rístup k racionálnym zdrojom hlavne k tým najvýznamnejším a to bohatstvu, moci a prestíže.
SOCIÁLNA ROLA- ocakávaný spôsob chovania viazaný na urcitý soc. status. Rola sprostedkuváva vztah medzi reálne prevádzanými cinnostami jedinca a ich vymedzením nadindividuálnymi platnými normami.Tiež je to oznac. užívané v soc. psychológii a soc. Je používaný synonymne s termínom soc. pozície alebo soc. statusu, prípadne spojované so svetom divadla. Rola je tiež cháp. ako aspekt soc. štrukt.
SOCIÁLNA SKUPINA- Ak sociálne vztahy tvajú dlhšie,stávajú sa z nich zanky spoloc. skupín. Soc. skupiny pozostávanjú z dvoch a viac ludí, ktorí zdielajú a pocitujú jednotu a kt. sú spojení pomocou relatívne stabilných vzorov sociál. interakcie. Soc. skup.ma množstvo charakt. Pvá z nich je že majú hranice. O ludoch uvažujeme ako o nachadzajúcich sa vnútri alebo mimo skupinu. Druhou je poznatok interakcionizmu, t.j že skupiny su produktom soc. definície. Po 3, skupinu môžeme cháp.ako nostitela dištinktívnej subkultúry alebo kontrakultúry ako súbor jedinecných noriem, hodnôt a stvárnení správania. Po 4.skupinu chápeme ako trvajúce prežíanie solidarity, kt. má význam pre súdržnost skup. a pre identifik. s nou u jej clen.
SOCIÁLNA STRATIFIKáCIA- najvšeobecnejší urcitý typ, soc. štruktúry. Pojem je v soc. liter. používaný vo 2 významoch. V širšom slova zmysle to je výsledok, soc. nerovnosti, kt vedie k vzniku aspon do istej miery hierarchicky usporiadaných sociál. zoskúpení. V užšom slova zmysle je hierarch. usporiad. ludí podla 3 dimenzii distribucnej nerovnosti, kt sú tzv. materiálne zdroje, moc, prestíž.
SOCIÁLNA TRIEDA- jeden z pojmov používaných k vyjadreniu soc. diferenciácie resp. soc. nerovnosti, kt je istou špecifikáciou pojmov vrstva a spol. skupina. Triedou sa obvykle rozumie súbor osôb s istou ci podobnou ekon. Úronnou, kt sú si vedomé svojich spol. záujmov. Na rozdiel od iných pohladov na soc. nerovnost zdôraznuje triedne hladisko podstatnost ekon. pozície a aktivity.
SOCIÁLNY- adjuktívum sociálny musí byt podobne prispôsobené pre sociologické použitie. V bežnej reci môže opät znamenat mnoho vecí - neformálnu kvalitu urcitých zhromaždení/je to spolocenské stretnutie - nediskutujeme o obchodných záležitostiach/,nieci altruistický postoj /má znacne sociálne záujmy vo svojej práci/alebo vseobecne nieco odvodeného z kontaktu s druhými ludmi/sociálna choroba/. Sociológ bude používat tento termín v užšom a presnejšom zmysle s poukazom na kvalitu interakcie, vzájomných vztahov obojstrannosti. Tak dvaja ludia netvoria spolocnost ale to co sa prenáša mendzi nimi je isto sociálne. Co sa týka definície sociálneho, je to obtiažne zdokonalit definíciu sociálnej definície od Webera ako situáciu v ktorej ludia orientujú svoje jednanie na druhých ludí. Sociológ bude pri skúmaní procesov brat do úvahy ekonomický úcel.Bude sa zaujímat o rozmanitost ludských vztahov a interakcii.Spolocnosti sú viazané na interakciu medzi ludmi, ich spolocnú cinnost na procesy združované a z toho vyplyvajúci spôsob života a formy organ. Sociálny zo sociologického pohladu tvorí sociálna štruktúra, soc. vztah, soc. kapitál. Durkheim považuje za sociálne každý druh jednania, schopný vnútorného tlaku na jedninca, nezávislé na individ. prejavoch jednotlivcov. Weber považuje sociálny jav orientovaný na chovanie iných ludí a ich urcitej situácii viac alebo menej urcité ocakávania.
SOCIÁLNY AGREGÁT- sociálna skupina je viac než agregát, tj. ako súbor anonymných individuí, kt sú späte z jedným miestom a casom. Napr. kupujúci v obchode, dav na futbalovom zápase- to sú príklady pre síce rôznorodých, ale agregátov. Sú to zoskupenia ludí spojených spojených predovšetkým fyzickou blízkostou. Táto blízkost je velmi dôležitá, pretože umožnuje vznik priamej sociálnej interakcie. Táto interakcia je predpokladom, že z agregátu môže vzniknút stabilná soc. skupina (susedia v bloku). Pre agreg. je charakt., že don ludia vstupujú velmi lahko a casto. Je to dôležité pre soc. život, pretože je to základ mnohých for. budúceho kolektívneho správania.
SOCIÁLNY AKTÉR- nositel, iniciátor a realizátor soc. cinnosti. Obvykle je pojem aktér identický s pojmom indiviuum. SA je reálny cinorody subjekt sociálneho diania.SA je orineovaný k nejakému cielu a manipuluje,ci disponuje nejakými zdrojmi k jeho dosiahn.
SOCIÁLNY FAKT- termín, ktorý sa do sociologie zaviedol a používa E.Durkeim.Za soc. fakty považoval tie stránky soc.života/spôsoby konania,myslenia a cítenia/,ktoré sú schopné vyvíjat vonkajší tlak na jednot.a zároven majú vlastnú existenciu,nezívislú od individuálnych prejavov jednotlivcov.Soc.faktami je napr.móda, náboženstvo,právo.Soc.fakty sú podla Durkheima fakty kolektívneho vedomia, vznikajú hromadením a prelínaním individuálnych vedomí, ktoré treba skúmat ako veci. Sociálne fakty pokladal za predmet sociológie.
SOCIÁLNY KAPITÁL- suma aktuálnych a potenciálnych zdrojov, kt. môže urcitá osoba využívat vdaka tomu, že sa pozná s druhými ludmi.Je to bohatstvo stykov a známosti,ktoré môžu byt užitocné.
SOCIÁLNY STATUS- z lat.status-postoj, postava, zriadenie, pomery, blahobyt. V najvšeoecnejšom chápaní súhrné vyjadrenie sociálnej pozície cloveka v urcitej spoloc. resp. skupine, spojené s urcitou mierou ocenenia zo strany druhých. Každý clovek zastáva v spoloc. i v rôzných sociál. skupinách množstvo sociálnych pozícii. Napr. žena môže byt manželkou, matkou, ucitelkou, clenkou politickej strany. Každá z týchto sociál. pozícii, kt spolocnost spája s istými právami a povinostami je sociálny status. Každý clov. zastáva množstvo soc. statusov, jeden z nich býva klúcový, rozhodujúci a to ten, ktorý rozhodujúcim spôsobom urcuje sociálne postavenie cloveka v spolocno., sociálne ho definuje. Rozlišujeme vrodený /pripisovaný/ status, kt jednotlivci nemôžu ovplyvnit /urcuje ho npr.rasa,pohl, vek/ získaný status,ktorý môžu nadobudnút vlastným pricinením /profesia,vzdelanie/vnútený status/,kt jednotlivcom vnúti spolocnost.
SOCIOLÓGIA- Bauman: Je premyslením a vycibrením znalosti,ktoré máme a uplatnujeme vo svojom každodennom živote-odkýva urcité, nie bezprostredne zrejme spojenia a isté jemnejšie rozdiely, kto by naše oci bez cudzej pomoci neobjavily.Na našu mapu sveta zanáša viac detailov a zároven ju rozširuje za horizont našej každodenej skúsenosti,takže môžeme vidiet, akým spôsobom zapadajú teritoria, na ktorých žijeme do sveta,ktorý sme nemali možnost sami preskúmat. Sociólogia nepredstavuje koniec našej snahy porozumiet ale ich povzbudit v tejto snahe a hladaní pokracovat s prekážkou brániacou onomu stavu sebauspokojovania v ktorom ochabuje zvedavost a pátranie postupne únave. Ak má socio. nájst nejaké miesto vo vede ak sa má stat vedou, musí si nájst úsek sveta,ktoré si už vedy doposial existujúce neprivlastnili.
SPOLOCENSKÁ ELITA- termín pôvodne používaný pre predmety výrobky a tovar mimoriadnej kvality, koncom 18 a zac.19 stor spojovaný s vysoko postavenými spol. skupinami. Toto dosial platné používanie pojmu elita ako výlucne soc. skupiny vychádza z exis. soc. nerovnosti v každej usporiadanej spoloc., zviazanej s nerovnostou ekon. a polit i s rozdielom v osobných vlastnostiach a schop. jednotlivca.
SPOLOCENSTVO- pojem zaviedol Ferdin Toonniese. Vztahy sú založené na emóciach a sú uschované vdaka tradícii, spolocnému jazyku. Zaradil tu rodové vztahy, susedské priatelské. Rozdiel medzi spolocnostou a spolocenstvom je v type väzby-rozdielom medzi organ. A mechanickou väzbou ich clenov.
SPOLOCNOST- pojem zaviedol nemecký sociolog Ferdinant Tonniese. Vyšší typ ako inštitúcie sú spolocnosti. Sú to základné a komplexné typy soc. štruktúry v súcasnom svete. Podstatu tvoria ludia individuálne vztahy a celé komplexy ludských aktivít. Spoluprácou týchto aktivít sa vytvárajú hodnoty, ktoré by sa nikdy nemohli dosiahnút indiv. cinnostou. Základom vztahov pre spolocnost je racionálna výmena statkov, protikladné záujmy úcastníkov, vedomie užitocnosti a hodnoty jedného cloveka pre druhého.
ŠPEC. SOCIOL. SKUPINA- Je to oznacenie pre radu špeciálnych disciplín ako soc. rodiny, práva, hospodárstva, povolenie. SZEZE Panský hovorí o aplikov. sociol. ako o špecializ. úsekoch sociolog. Zaoberá sa empirickým výskumom vo forme stredného dosahu. Zahrna všeobec. soc teóriu, špeciál. soc. teoriu metodologie a techniky soc.výskumu. Konkrétne soc.disciplíny sa zacali konštituovat v 20.a 30 stor. Špec. soc. discip. vychádza zo spolocenského základu všeobec. socio. Medzi význam. soc. disciplýni patrí sociol.práce, priemyslu obchodu, kultúry, umenia, pedago, politiky.
TOTÁLNA INŠTITÚCIA- v soc.sa viac používa typológia formálnych organizác. Vyclenujú sa napr. formálne slobodné skupiny. Na druhej strane sa vyclenujú formálne donucovacie skupiny. Goffman zavádza pre ich oznacenie termín totálnej inštitúcie, typu psychiatrie, väzenia, kt pri donucovaní používajú degragacné posupy zamerané na totálne potlacenie individuality osobnosti.
TRADICNÁ SPOLOCNOST- forma spolocenskej organ. resp. spolocnosti, ktoré existovali pred nástupom priemyselnej revolúcie. Sociologia od svojho zrodu definuje modernú spolocnost práve v protiklade k tradicnej spolocnosti. TS možno charakterizovat 4 spôsobmi. 1.Ludia transformujú iba min. statky, kt.im poskytuje príroda, delba práce je relatívne málo rozvinutá, využívajú sa prírodné formy energie (sila zvierat,vetra,vody) 2.Mocenské (vládcom stací k udržaniu pozície loajality vojenského a správneho aparátu). 3.Komplexné filozofické a nábož. systémy nachádzajú publicitu iba u vzdelaných špiciek obyvatelstva. 4.Sociálne je moc TS znacne difencovaná, Myšlienka o rovnosti ludí je považovaná za absurdnú.
VŠEOBECNÍ DRUHÍ- celá spolocnost,nielen ajbližší ked si dieta uvedomí, že rola ktorú hra je dôležitá pre najbližších,vie že sa vztahuje k ocakávaniam,ktoré na neho zameriava celá spolocnost.
VÝZNAMNÍ DRUHÍ- osoby, kt. s dietatom jendnajú a ktorých postoje sú rozhodujúce pre formovanie jeho sebakoncepcie (rodic,ucitel)
\n\n Stiahnuté z www.antiskola.sk
Konec vytlačenej stránky z www.antiskola.eu