NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12371)

Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Ladislav Mňačko: Ako chutí moc

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Oblasť:Čitateľský denník

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:740

Počet písmen:4,387

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:2.44

Počet zobrazení / stiahnutí:2783 / 9

Veľkosť:5.41 kB

Ladislav Mnacko: Ako chutí moc


Ladislav Mnacko: Ako chutí moc

Literárny žáner: román
Vydavatelstvo: Slovenský spisovatel
Rok vydania: 1990

Hlavné postavy: Frank – banketový, prominentný fotoreportér už 20 rokov. Jeho zálubou
bolo odrážat druhú tvár významných ludí.
mrtvy šéf kabinetu – 1. muž v krajine, zomrel ako 52 rocný, Frankov dobrý
priatel
Margita – 1. žena, ktorú zanedbal, lebo nebola reprezentatívnym typom,
bývalé dievca Franka
Martin – syn Margity, otec ho vydedil kvôli afére na Moskovskej univerzite
vdova – 2. žena, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre,
každý z nich mal známosti
Galovic – jeho politický sok a súper, bol na cele bezpecnostného aparátu
prof. Fonda – Frankov známy

Dej:

Rozprávacom príbehu je Frank, známy fotograf politického diania v spolocnosti, ktorý sa zúcastnuje pohrebu svojho bývalého priatela a je rozprávacom príbehu. Dej sa zacína pohrebom tohto významného štátnika. Celý príbeh sa odohráva pocas 3 dní rozlúcky so zosnulým. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomína si chvíle, ktoré spolu prežili. Zo zaciatku boli velmi dobrí kamaráti, bojovali spolu v povstaní, bok po boku znášali útrapy. On sa snažil byt zakaždým medzi prvými, bol vodcovský typ a Frank sa mu podriadoval. Spolu sa chodievali vecer kúpat, s nimi aj Frankove dievca Margita. Ked mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo to dalej. Neskôr sa s nou rozviedol, lebo mu nebola dost dobrá, ale mali spolu syna Martina. On v tých casoch bol ešte ozajstný chlap. Lenže po vojne sa dostával vyššie a vyššie. Zabúdal na starých priatelov a nových nenachádzal, lebo všetci sa báli jeho moci a on zase sa bál ich (Citát c.1) (Citát c.2). Posledný krok k odcudzeniu urobil vtedy, ked opustil Margitu, neskôr za nou vyhodil aj syna Martina a oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Ona bola zlom v ich priatelstve. S Frankom sa zacal stýkat už len oficiálne. Obcas síce spolu posedeli, ale boli to už iba škrobené stretnutia. Mocný muž už zabudol na všetko, za cím kedysi pevne stál. Ludí, ktorí ho skrývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavriet. Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. Coraz viac sa zacal bát tých, nad ktorými mal predtým moc. A potom nastal jeho úpadok. Clovek v pozadí, mocnejší ako najvyšší, Galovic, rozhodol, že nastala jeho spolocenská smrt. Zakázal uverejnovat jeho fotky v novinách. Potom prišla aj ozajstná smrt. Ešte i jej prícina sa zdala Galovicovi málo dôstojná. Štátnik zomrel na urémiu (krv v moci) – nebezpecná a nepríjemná choroba, ale ako oficiálna prícina smrti bola vyhlásená leukémia, lebo Galovic ovplyvnil troch lekárov, aby vystavili falošný úmrtný list. Frank sa cestou domov zastaví v bare Manhattan, v ktorom stretne profesora Fondu, ten spomína a hovorí: „Milióny ludí dnes rozmýšlajú rovnako ako on. Peniaze, auto, chata, postavenie, sláva. To sú dnešné mamuty (Citát c.3).“ Frank fotografuje ludí, ktorí sa s ním prišli rozlúcit. Ludí, ktorým bol poväcšinou úplne lahostajný. Alebo ludí, ktorí sa pretvarovali pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovicov rozlúckový prejav bol falošný a plný pretvárky. V závere Frank rozmýšla, co vlastne moc je a co je jej dôsledkom.

Charakteristika moci:
„Ako s nou vie zaobchádzat? Cím bola mo v tvojich rukách? Bola dobrom? Bola zlom? Ci bola iba samoúcelom? Hrackou, s ktorou si sa pohrával, v ktorej si sa kochal? Keby bola dobrom, mnohí by ta dnes chválili a lutovali by tvoj odchod. Keby bola bývala zlom, dnes by ta mnohí preklínali a tešili by sa z tvojho neslávneho konca. Ale nikto nelutuje tvoju smrt.“

Citát c. 1:
„Možno bol chlap. Ale prestal byt. Trasie sa o seba, o svoje postavenie, bojí sa každého, všetkých, a preto musí žit ako zajatkyna v tomto dome. K nám nikto nechodí. Nikto k nám nochodí a on stále skúma steny, ci mu niekde nenastricili odpocúvacie zariadenie. Je to doživotný žalár. Niet z neho úniku!“

Citát c. 2:
Ty si bol vodcovský typ, nikto ti to neupieral, každý ta rešpektoval, nepriatelia sa ta báli, spoznali vcas nebezpecenstvo tvojej osobnosti, chceli ta znicit a neznicili ta, nepriatelia ta neznicili. Znicili ta priatelia? Nie. Znicil si sa sám. Vodcovský typ, ktorý prestane viest sám seba, nemá viac právo stát na cele.

Citát c. 3:
Clovek je ešte vždy vo svoje podstate lovcom mamutov. Tých už dávno niet, ale clovek ešte vždy chce ulovit co najväcší kus mäsa. A všetka civilizácia aj všetka kultúra sú len na to, aby túto jeho prapodstatu maskovali.


Stiahnuté z www.antiskola.sk


Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)