NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12384)

Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Ján Botto:SMRŤ JÁNOŠÍKOVA

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Oblasť:Čitateľský denník

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:788

Počet písmen:3,851

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:2.14

Počet zobrazení / stiahnutí:5431 / 24

Veľkosť:4.68 kB

Ján Botto:SMRT JÁNOŠÍKOVA

Vyšlo vo vydavatelstve Tatran, Bratislava 1973.

Ján Botto (1829-1881): sa narodil vo Vyšnom Skálniku v rolníckej rodine. V roku 1844 odišiel študovat na lýceum do Levoce. Práve vtedy tam prišli študenti z Bratislavy, ktorí demonštratívne opustili lýceum pre odvolanie L. Štúra. Zapojil sa do cinnosti Jednoty mládeže slovenskej. Umrel 52-rocný, 28. 4. 1881 v Banskej Bystrici. Okrem iného napísal básne Smrt Jánošíkova, Orol, Báj na Dunaji, Margita a Besná, Žltá lalia, Ctibor, Vrahom, a iné.

Obsah: Básnická skladba Smrt Jánošíkova sa skladá z deviatich spevov a lyrického úvodu. V tomto úvode cez alegóriu matky a detí rozposiela svoje verše po Slovensku. Tie sa stretávajú s hôrnymi chlapcami: “Ved sme my tiež tak ako vy zhodili biedy jarmo prekliate, poddanstva striasli okovy!”. Botto tu odôvodnuje svoje sympatie s rebelmi: “Neboj sa, mamko! dobrí to ludia, bárs sa ich ten svet aj bojí; ked aj v zápale casom poblúdia, krajšie to, než hnit v pokoji.”.

Spevy:

1. je oslavou Jánošíka, jeho družiny a ich odboja proti poddanskej porobe a zdieraniu: “Sem, pane, tie zdrané slovenské mozole!”. Žijú slobodne a preto môžu povedat: “My sme u nás doma - my sme tuná páni!”. Ku koncu dohárajúca vatra symbolizuje koniec slobodného života a ked sa družina dozvie o Jánošíkovom lapení, uvedomuje si svoj koniec: “Boli casy, boli, ale sa minuli - po malickej chvíli minieme sa i my!”.

2. je obrazom Jánošíkovho zlapania pomocou lsti: “Podsypte mu hrachu, budete bez strachu! Rúbte mu do pása, tam je jeho spása!”. On napriek tomu odvráva premožitelom: “zbíjal som ja, zbíjal sedem rôckov v lete: a vy že odkedy ten biedny lud drete?!”.

3. spev sa zacína opisom cierneho mesta, ktoré Jánošíka väzní, no zároven sa ho bojí. Do väzenia za ním prichádza duša ludu v podobe jeho milej, ktorá sa s ním lúci krásnou baladou: “Letí, letí, ulieta sta dáka bohyna a za nou sa ozýva piesen labutina”.

4. je najpochmúrnejší. Básnik opisuje výjavy noci vo väzení: “Z kútov kosti vykukli umrlcie hlavy - zdá sa, že jedna druhej o súdnom dni vraví. I hady sa hor’ vzpäli - no klesli odrazu: bo nemožno na slávu hladiet zemeplazu.”, Jánošíkov sen o mladosti: “Bo svetlom tým, co zhora okienkom dnu vpadá, s sebou, s bohom zmierená duša jeho madá - sta rebríkom Jakuba v iný svet vyšla si hladat pravú otcinu prasvetla i krásy. A tam pred nou tajomný závoj sa rozdvojí: i v zorách dna vecného vítajú sa svoji.” a diabol mu pripomína blížiacu sa smrt: “Zhotuj dušu k odchodu! Bije tvá hodina.”. - sen

5. spev patrí k najkrajším básnam o slobode v slovenskej poézii. Jánošík ospravedlnuje svoje ciny tým, že nemohol zniest útlak poddaného ludu: “Zomriet! tak výrok, - dobre, ja chodil po zboji; ale kto viacej zbíjal, ja, ci katia moji?!”. Verí však, že nadíde cas odplaty a spravodlivosti: “No príde i príst musí ten bohatier boží, co zákon pošliapaný na oltár vyloží; no príde i príst musí ten velký den súdu - a za stôl si zasadne pravda môjho ludu!”. - skutocnost

6. vyslovuje nádej, že mraky nezastrú slnko naveky a túžba po slobode bude vecne živá. Dej vrcholí, ked knaz káže Jánošíkovi, aby sa pomodlil. On sa ale nemodlí za seba, ale za ubiedený lud: “no modlime sa radšej za tých biednych ludí, za lud, za lud neštastný, za to chorô dieta, žeby abo ožilo, abo šlo zo sveta!”. Tragický moment nie je v Jánošíkovej smrti, ale v pasivite ubiedeného a zastrašeného ludu: “A lud nemý jak tôna vlecie sa dokola.”.

7. opisuje Jánošíkovu popravu, kedy smúti nebo i zem. Jánošík sa lúci so svojim rodným krajom a spomína na svoj boj proti tyranom. Lud je ticho: “sta mrtva skalina”, ale v duši sa mu ozýva hlas: “Janícko, kdeže si?!”. Je tu vyjadrená bojazlivost ludu v dobe Bachovho absolutizmu, sklamanie nad revolúciou.

8. spev zobrazuje Slovensko ako zakliatu krajinu, v ktorej si lud rozpráva o Jánošíkovi povesti. Jánošík sa tak stáva symbolom slobody a boja proti krivde, legendou.

9. spev je alegorický. Jánošíkova svadba s královnou víl je dôkazom Jánošíkovej nesmrtelnosti, dôkazom ožitia jeho odkazu v lude.

Co dielo vyjadruje: Botto touto básnou zdôraznil, že sloboda je pre cloveka tou najvyššou hodnotou. Zároven zobrazuje rozpor medzi túžbou Jánošíka po slobode a skutocnostou, ktorú stelesnuje zúbožený lud. Jánošík podla vzoru romantického hrdinu nakoniec hynie na šibenici. Botto v tejto skladbe hojne využíva ludové básnické prostriedky, ale napriek tomu sa z ludovej legendy stáva symbol slobody a boja proti bezpráviu. Smrt Jánošíkova je: výsledkom citov “iskier hromových” (Ján Marták).

Môj názor: Dielo ma nijako zvlášt neupútalo, pretože sú v niektorých veršoch použité pre mna dost tažko pochopitelné básnické obrazy.

Súbor poslal: Wepman


Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)