Besnota
Besnota
Besnota je smrtelné ochorenie prenosné zo zvierat na ludí. Vírus besnoty sa nachádza v slinách chorých zvierat a prenáša sa priamym kontaktom zvierata – pohryznutím, poškriabaním alebo iným zavlecením vírusu do rany napr. pri šklbaní peria ci stahovaní kože z chorého zvierata. V poranenej pokožke sa vírus rozmnožuje a putuje pozdlž nervového vlákna do centrálneho nervového systému až k mozgu. „Zradnost choroby je v tom, že napriek znacnému pokroku vo vývoji antivírusových liekov neexistujú preparáty, ktoré by zabránili rozmnožovaniu tohto nebezpecného vírusu. Ak u cloveka klinicky prepukne besnota, niet prenho záchrany. Preto v tomto prípade ako prevencia pôsobí vcasné ockovanie, t.j. bezprostredne po poranení podozrivým zvieratom, najneskôr do 48 hodín na špecializovaných pracoviskách – infekcných klinikách. Pramenom nákazy cloveka sú v jednotlivých castiach sveta rôzne druhy domácich a volne žijúcich zvierat – líška, vlk, pes, macka, šakal, skunk, ale i netopier, dobytok ci hydina… Besnota u zvierat sa vyskytuje vo všetkých svetadieloch okrem Austrálie a Antarktídy. U zvierat sa prejavuje ako zápal mozgových blán, co spôsobuje, že zviera stráca od prírody danú plachost, nebojí sa ludí, prichádza cez den do blízkosti obydlí. V prvej fáze besnoty môže byt krotké, v dalšej zase napádat psov, macky, domácu hydinu i ludí.
V jeden neskorý vecer sa pred horárnou zúrivo rozbrechali psy. Horár chcel skontrolovat, co sa deje, otvoril dvere a do domu sa vrútila besná líška, ktorá v zmätku skocila na spiacu ženu. Domáca pani pocítila tlak na prsiach. Ked zazrela oci chorej líšky, nestratila duchaprítomnost a paplónom ju zvalila na zem. Líšku s manželom usmrtili. Ešte tú noc jej bola podaná vakcína, takže neochorela.
Výstrahou môže byt prípad, ked pána domu v apríli pohrýzla jeho macka. Uhryznutiu nevenoval pozornost, nedal sa ošetrit ani na druhý den, ked macku našiel zdochnutú. Prvé príznaky ochorenia sa objavili až koncom novembra. Priebeh bol rýchly, skoncil sa smrtou. Až dodatocne, ked sa pátralo po prícinách, jeho manželka si spomenula, že macka sa na istý cas stratila. Ked sa vrátila, bola už besná. Keby sa dal vtedy ošetrit, mohol žit.
Prvé príznaky
Príznak tlecieho štádia (inkubacná lehota – kým sa prejaví choroba) od zranenia k rozvoju prvých príznakov až po plné prepuknutie ochorenia je rôzny. Trvá od 10 dní po 1 až 2 roky. Závisí od typu zvierat, miesta pohryznutia a hlbky poranenia. Cím bližšie k centrálnej nervovej sústave, tým je nástup príznakov rýchlejší. Pri uhryznutí do nohy trvá omnoho dlhšie, kým sa vírus dostane do mozgu, ako ked zviera uhryzne do ruky, tváre krku ci hlavy. Najútocnejší a najagresívnejší vírus má vlk, líška, pes, macka… Typickým príznakom tlecieho štádia je bolest už zahojenej rany. Pálenie a svrbenie vyžaruje smerom hore. Neskôr sa objavia bolesti hlavy, vysoké teploty, bolest šije. V dalšom štádiu (exitacnom) postihnutý je nepokojný, dostáva krce hrdla, hrtana a dýchacieho svalstva, sliní, stáva sa útocný, napáda okolie a objavujú sa prvé príznaky poruchy vedomia. V priebehu tretieho štádia sa u pacienta objavuje ochrnutie – chorý nemôže prehltat, prestane sa pohybovat, umiera. Vyskytuje sa aj tzv. tichá forma besnoty. Zradná je v tom, že od prvého štádia prechádza bez útocnej formy do tretieho, posledného.
Prejavy u zvierat
Neockovaný pes v prvom štádiu požiera svoje výkaly, odmieta poslušnost pánovi, je nepokojný, zavíja. V druhom štádiu je útocný, napáda cloveka, ktorý mu kráca v ústrety. Zaujímavé je, že neútocí zozadu. Nadmerne sliní. Podobne sa správajú aj iné zvieratá.
POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE
Vecerník
Stiahnuté z www.antiskola.sk
